Nórsko opäť otvára diskusiu o členstve v EÚ

Nórsko znovu otvorilo dlhotrvajúcu a kontroverznú diskusiu o členstve v Európskej únii po tom, čo líderka jeho Konzervatívnej strany Erna Solbergová povedala: „Sme z definície za členstvo v EÚ.“ Napriek tomu pravdepodobní koaliční partneri konzervatívcov, populistická Strana pokroku, naznačili, že sú rozhodne proti.

Líderka nórskej Konzervatívnej strany (a bývalá premiérka) Erna Solbergová. (Foto: Thierry Monasse/Getty Images)

„Ak sa objaví okno na podanie žiadosti, podáme žiadosť. Verím, že Nórsko by bolo lepšou krajinou, keby sme boli členom EÚ,“ povedala Solbergová, nórska premiérka v rokoch 2013 až 2021.

Jej vyhlásenie sa stretlo s prekvapením. „Mal to niekto na svojej bingo karte?“ spýtal sa Sander Tordoir, hlavný ekonóm think-tanku Center for European Reform.

Solbergovej strana na konferencii 29.-30. marca odhlasovala, že EÚ by sa mala zapojiť do rýchlych prístupových rokovaní „ak si to situácia vyžaduje“, pričom prieskum medzi širokou verejnosťou ukázal 43 percent za a 37 percent proti vstupu do bloku.

Najväčšou prekážkou by však pravdepodobne bola Pokroková strana vedená Sylvi Listhaugovou, koaličný partner konzervatívcov počas Solbergovej predchádzajúceho funkčného obdobia premiérky.

Pokrok, často označovaný za pravicový, je od roku 2016 proti členstvu Nórska v EÚ.

Stefan Schubert, výskumník z Oxfordskej univerzity, uviedol , že opis krajiny ako „smerujúcej k členstvu v EÚ“ je „pochybnou charakteristikou“.

„Všetky posledné prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina je proti pristúpeniu Nórska,“ dodal.

Nórsko odmietlo členstvo v EÚ v dvoch referendách v rokoch 1972 a 1994. Napriek tomu sa podieľa na jednotnom trhu EÚ tým, že patrí do Európskeho hospodárskeho priestoru a bezhraničnej zóny Schengenského priestoru.

Tento konkrétny vzťah znamenal, že Nórsko nemalo „slovo pri stole“ o pravidlách jednotného trhu, ktoré bude musieť dodržiavať, povedala Solbergová.

Záujem USA o Grónsko vyvolal u niektorých Nórov obavy, že Rusko prejaví záujem o nórsku severnú arktickú základňu Svalbard (Špicbergy), na polceste medzi európskou pevninou a severným pólom.

Nórsko, člen NATO, pomáha monitorovať oblasť s rozlohou 2 milióny km2 v severnom Atlantiku, v ktorej ruská severná flotila prevádzkuje jadrové ponorky.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí 14. marca uviedlo, že Nórsko by sa malo „zrieknuť akejkoľvek činnosti, ktorá podkopáva medzinárodné právne základy režimu súostrovia“.

Moskva sa odvolávala na zmluvu z roku 1920, ktorá obmedzila vojenské využitie Svalbardu Nórskom, ale neurobila zo súostrovia demilitarizovanú zónu.

Zmluva poskytla Nórsku suverenitu nad ostrovom, ale umožnila občanom signatárskych štátov vrátane Ruska usadiť sa tam bez nórskeho víza.

Dve ruské osady na ostrove, Barentsburg a Pyramiden, mali teraz 340 obyvateľov z celkového počtu 2 945 obyvateľov Svalbargu, podľa Statistics Norwdomestic Policies.ay.

Nórske parlamentné voľby, naplánované na 8. septembra, tiež vyvrátil šokujúci návrat bývalého generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga do politiky, ktorý nórska tlač nazvala „Stoltenback“.

Vrátil sa a prevzal úlohu ministra financií pri rekonštrukcii kabinetu, ktorá nasledovala po páde koalície dvoch strán.

Zatiaľ čo Solberg bol predsedom vlády raz, poslanec Labouristickej strany Stoltenberg zastával úrad dvakrát, v rokoch 2000-1 a 2005-13. Medzi znakmi, ktoré stúpenci Labouristickej strany podporili jeho návrat, boli tie, ktoré zneli „Jens, môžeme“.

Víťazstvo jeho strany by tiež pravdepodobne zrušilo akékoľvek náhle rozhodnutie Nórska stať sa členom EÚ.

Labouristická strana uprednostňuje členstvo v EÚ, ale nie okamžite.

Labouristi vládli až do januára s vlastným menším, euroskeptickým koaličným partnerom, Stranou stredu. Center vystúpil z koalície pre nezhody s labouristami ohľadom prijatia energetickej politiky EÚ.

Labouristický premiér Jonas Gahr Stoere, ktorý teraz stojí na čele menšinovej vlády, uprednostňuje prijatie smerníc EÚ o obnoviteľnej energii, energetickej hospodárnosti budov a celkovej energetickej účinnosti.

Strana centra Trygve Slagsvolda Veduma však tvrdila, že Nórsko, vývozca elektriny a plynu, by sa malo pokúsiť získať kontrolu nad týmito sektormi z regulácie EÚ.

Strana pokroku viedla prieskumy až do 4. februára, no odvtedy ju predbehli labouristi a v prieskume z 12. marca si otvorili náskok 6,1 percentuálneho bodu.

Labouristi mali v tomto prieskume podporu 25,8 percenta, pred Progressom a konzervatívcami s 19,7 a 19,5 percentami.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2025/04/norway-reopens-debate-on-eu-membership/