Oživenie obilnej dohody by priviedlo Rusko a Ukrajinu bližšie k úplnému prímeriu

Najdôležitejšie je, že Putin a Trump si navzájom dôverujú, ich predstavitelia majú medzi sebou vynikajúce pracovné vzťahy a títo dvaja lídri si uvedomujú výzvy, ktoré predstavuje Ukrajina a Európa.

Rusko a USA v utorok potvrdili svoj vzájomný zámer oživiť dohodu o obilí, hoci ruské vyhlásenie to podmienilo tým, že USA konečne dodržia ustanovenia pôvodnej dohody, konkrétne odstránenie sankcií a iných prekážok vývozu ruského poľnohospodárskeho tovaru a hnojív. Ukrajina sa v samostatných rozhovoroch s USA, aj v Saudskej Arábii, dohodla na oživení dohody. Rusko aj Ukrajina tiež potvrdili ochotu dodržiavať 30-dňové prímerie v oblasti energetickej infraštruktúry.

Tieto dve dohody, ktoré boli doteraz dohodnuté, spomínané energetické prímerie a doplnkové prímerie v Čiernom mori, vychádzajú z minuloročného úsilia Kataru a Turecka, ktoré boli v tom čase analyzované v dvoch predchádzajúcich hypertextových odkazoch. Zlyhali kvôli tomu, že Ukrajina na poslednú chvíľu zmenila názor na pokraj ďalšej dohody o obilí minulú jar, pričom využila rokovania o prímerí z minulého leta na oklamanie Ruska pred inváziou do Kurska a nezáujem USA tlačiť na Ukrajinu.

Zatiaľ čo Ukrajina zostáva vrtošivá a klamlivá, jej vyhostenie z väčšiny Kurska, ako aj Trumpova ochota tlačiť na Zelenského, čo dokazuje jeho dočasné pozastavenie vojenskej a spravodajskej pomoci Ukrajine, zmenili strategickú dynamiku a umožnili tieto prelomy. Ako sa dalo predpovedať, Ukrajina opakovane porušila prímerie v oblasti energetickej infraštruktúry a pravdepodobne poruší aj obnovené čiernomorské, ale dôvera medzi Putinom a Trumpom pravdepodobne všetko udrží na správnej ceste.

Obaja lídri chápu, že ide o stávku – ich spoločným cieľom je vyhnúť sa jadrovej vojne, zatiaľ čo USA chcú urýchliť svoj „otoč (späť) do Ázie“ pre svalnatejšiu Čínu, zatiaľ čo Rusko sa chce tiež preorientovať na svoj domáci sociálno-ekonomický rozvoj – preto je opatrný optimizmus niektorých pozorovateľov. Všetko sa však môže pokaziť, ak Ukrajina bude naďalej porušovať čiastočné prímerie, kým Rusko konečne nezareaguje alebo prípadné rozšírenie ruskej pozemnej kampane nevyprovokuje Trumpa k opusteniu rozhovorov.

V oboch prípadoch by Putin pravdepodobne informoval Trumpa o svojich plánoch vopred kvôli dôvere medzi nimi alebo by poveril svojich podriadených, aby to oznámili svojim náprotivkom, takže je možné, že ani jedno z toho nebude mať za následok úplné obnovenie proxy vojny NATO-Rusko na Ukrajine. Súčasné výzvy sú preto trojaké a za ich prekonanie sú plne zodpovedné USA: 1) zastaviť „deep state“ v sabotovaní Trumpových plánov; 2) nátlak na Ukrajinu, aby súhlasila s mierom; a 3) zastaviť európske zasahovanie.

V súlade s tým: 1) „deep state“ by mohol brániť Ruskom požadovanému zrušeniu amerických sankcií; 2) Ukrajina by mohla spustiť ďalšiu inváziu do Ruska odsúdenú na neúspech a/alebo opäť nebezpečne zaútočiť na jadrové elektrárne; a 3) Európska, najmä britská podpora by mohla povzbudiť Ukrajinu, aby urobila vyššie uvedené. V každom prípade sa už dosiahol hmatateľný pokrok, pokiaľ ide o to, aby Ukrajina formálne súhlasila s čiastočnou energetickou infraštruktúrou a čiernomorským prímerím („dohoda o obilninách“), čo je pôsobivé.

Pred posledným krokom sprostredkovania úplného prímeria, ktoré by potom mohlo viesť k odmenám za dodržiavanie, ako sú oveľa väčšie investície USA do Ukrajiny a postupné uvoľňovanie sankcií pre Rusko, musia byť presadené existujúce čiastkové sankcie zoči-voči Kyjevu, ktorý už opakovane porušuje prímerie v oblasti energetickej infraštruktúry. Predpokladom je zostaviť skutočne neutrálnu pozorovateľskú misiu, ktorá by mohla pozostávať z nezápadných krajín, a až potom sa môžu všetky relevantné strany dohodnúť na mechanizme presadzovania.

Pred tým, ako sa tak stane, je ešte kus cesty, takže nikto by si nemal robiť nádeje na rýchly pokrok, najmä kvôli komplikovaným technickým záležitostiam, ktoré sú súčasťou týchto vzájomne prepojených krokov, ale je tiež možné, že v zákulisí sa urobilo viac pokroku, ako je verejne známe. Súbežne s tým musia USA prekonať aj tri vyššie spomenuté výzvy svojho vlastného „deep state“, ukrajinského dodržiavania pravidiel a európskeho zasahovania, pričom všetky tri sa ľahšie hovoria, ako robia.

V každom prípade, za predpokladu, že medzi Putinom a Trumpom nedôjde k žiadnym nedorozumeniam, všetko by malo pokračovať v smerovaní k úplnému prímeriu, aj keď to bude trvať dlhšie, než je cieľ USA z 20. apríla. Najdôležitejšie je, že Putin a Trump si navzájom dôverujú, ich predstavitelia majú medzi sebou vynikajúce pracovné vzťahy a títo dvaja lídri si uvedomujú výzvy, ktoré predstavuje Ukrajina a Európa. To naznačuje, že úplné prímerie je nevyhnutné, je len otázkou kedy a za akých podmienok.

Andrew Korybko