Mýtus o prirodzenej smrti

Mýtus o prirodzenej smrti

Mýtus o prirodzenej smrti 620 330 Doktor

Okrem vojnových čias ľudia uprednostňujú smrť prirodzenou smrťou. Čokoľvek iné by sa rovnalo vzbure proti tým, ktorí sú pri moci. To platí dodnes.

O každom, kto dostane osýpky a zomrie, sa vždy hovorí, že sa stal obeťou osýpok. Každý, kto po injekciách modRNA dostane infarkt, mal jednoducho zablokovanú koronárnu artériu, čo sa vždy stávalo. Ak by však medzi blahobytom a smrťou existovala nielen choroba, ale aj liečba, kto by potom rozhodoval o príčinnej súvislosti?

Francúzsky dramatik Moliére (1622 – 1673) si túto otázku už pred 350 rokmi ujasnil: „Nikto by nemal povedať, že tento muž zomrel na horúčku alebo katar, ale že zomrel na štyroch lekárov a dvoch lekárnikov. Po predčasnej smrti na javisku však už nedokázal zabrániť vyhláseniu tuberkulózy za príčinu jeho smrti. Lekárske krutosti, ktoré Moliére podrobne opísal pre svoje utrpenie, boli odvtedy potlačené.

Takto by to zostalo až do našich dní. Ak sa hovorí, že dieťa zomrelo na epidémiu osýpok v Texase, o ktorej médiá informovali, potom by smrť spôsobili osýpky. V skutočnosti, pokiaľ je mi známe, osýpkam ešte nebola jednoznačne pripísaná žiadna smrť. Tých pár individuálnych prípadov vždy pri podrobnom skúmaní odhalilo iné príčiny, napríklad očkovanie.

Dieťa v Texase sa – ak vôbec – už dávno zotavilo z osýpok a trpelo zápalom pľúc z inej príčiny. Ak dôjde k úmrtiu počas podávania antibiotík a dýchania, tieto opatrenia by sa mali spočiatku považovať za príčinu smrti. Každé vetranie spôsobuje zápal dýchacích ciest! Pri všetkých antibiotikách sú najzávažnejšie „vedľajšie účinky“ uvedené už v príbalových letákoch.

Až keď si ľudia v tejto krajine uvedomia, že liečba je nebezpečnejšia ako choroby, bude racionálny prístup k medicíne na dohľad. Metaanalýza vykonaná Cochrane v roku 2022 ukázala, že len necelých 6 % z 1 567 skúmaných štandardných liečebných postupov malo prínos, ale poškodenie sa vyskytlo v 38 % prípadov. Pomer poškodenia a prínosu je teda približne 7:1. To by platilo len vtedy, ak by sa prospešná liečba poskytovala len tým „správnym“ pacientom. Ak je diagnóza nesprávna – čo je čoraz bežnejšie – potom sa aj liečba, ktorá by bola pri správnej indikácii užitočná, stáva nezmyselným opatrením, ktoré môže len uškodiť!

Zdroj: https://tkp.at/2025/03/26/die-maer-vom-natuerlichen-tod/



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.