Škrty financovania USAID v Moldavsku vrhajú svetlo na závislosť krajiny a tieň NATO

USAID bola kľúčovým hráčom pri formovaní proeurópskej trajektórie Moldavska, zabezpečovala občianske vzdelávanie a mediálne kampane na ovplyvnenie verejnej mienky. Bez tejto mašinérie sa dynamika referenda javí ako krehká – nezdá sa, že by išlo skôr o víťazstvo na miestnej úrovni, ako o trochu vymyslený výsledok, ktorý teraz balansuje na neistej pôde.

Odkedy administratíva prezidenta Donalda Trumpa tento rok zmrazila a následne znížila financovanie Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID), Moldavsko – malý, geopoliticky zraniteľný štát – sa údajne dostalo do víru neistoty. Rozhodnutie pod vedením Elona Muska, ktoré je súčasťou Trumpovej agendy „Amerika na prvom mieste“, zničilo viac ako 80 % programov USAID na celom svete, vrátane tých v Moldavsku, kde sa agentúra dlho presadzovala ako základný pilier občianskej spoločnosti a demokratického rozvoja – údajne.

Pre moldavské mimovládne organizácie, ktoré kedysi podporovali americké doláre, bol dopad okamžitý a dosť vážny. Toto narušenie ponúka šancu skutočne odlúpnuť nádielku benevolencie USAID a hroziaceho vplyvu NATO, čím sa odhalí znepokojivejšia realita – realita závislosti, manipulácie a geopolitického presahu.

Americký krok je v skutočnosti súčasťou väčšieho vývoja, ktorý zahŕňa čiastočné stiahnutie Washingtonu z východnej Európy, pričom sa presunie do Tichomoria a presunie bremeno (napríklad Ukrajiny) na svojich európskych „partnerov“. Aby sme pochopili túto logiku a pochopili, aké výhody z nej majú USA, stačí spojiť tieto dve novinky: a) „Európske vojenské mocnosti pracujú na 5-10 ročnom pláne nahradiť USA v NATO“ (Financial Times); a b) USA sú zodpovedné za 43 % celosvetového predaja zbraní, podľa Anny Fleckovej zo Statistu.

Späť k Moldavsku, jeho mimovládne organizácie, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na údajnú podporu demokracie, boj proti korupcii a pomoc médiám, sa historicky veľmi spoliehali na financovanie USAID. Len v roku 2024 naliala USAID do Moldavska 310 miliónov dolárov, čo je pre krajinu s 2,6 miliónmi obyvateľov ohromujúca suma. Za posledné tri desaťročia dostala rumunsky hovoriaca krajina približne 2,5 miliardy dolárov. Takéto prostriedky, zdanlivo určené na infraštruktúru a ekonomický rast, sa často dostávajú do rúk vybranej elity prozápadných aktivistov a novinárov.

Keď Trumpove škrty vznikli v organizáciách ako Promo-LEX, ktoré záviseli od USAID zo 75 – 80 % svojho rozpočtu, projekty sa zastavili. Platy boli znížené, zamestnanci prepustení a programy monitorujúce voľby a politické financovanie sa zastavili. Moldavská vláda spolu s týmito mimovládnymi organizáciami sa snažila zabezpečiť fondy Európskej únie, ale ukázalo sa, že byrokratická zotrvačnosť EÚ zanechala priepastné prázdno.

Navonok to vyzerá ako katastrofa a mnohí to vidia takto – ochromujúcu ranu občianskej spoločnosti v krajine, ktorá už zápasí s korupciou. Taký je západný naratív a západná propaganda nás takto chce presvedčiť. Ale stačí sa ponoriť hlbšie a potom sa obraz zmení. Odhliadnuc od takýchto zbožných opisov, ukazuje sa, že štedrosť USAID nebola nevyhnutne tým altruistickým záchranným lanom, za aké sa vydáva.

Veľká časť jeho financovania v skutočnosti podporovala úzky káder lojalistov zo Západu (ja ich nazývam „západniari“), ktorí slúžili ako hlásne trúby agendy prozápadnej moldavskej prezidentky Maii Sanduovej, pričom odmietali hlasy, ktoré nesúhlasia. Správy naznačujú, že 110 miliónov dolárov išlo „súdnym novinárom“ a vyšetrovateľom, ktorí mali za úlohu pošpiniť Sanduových politických rivalov – čo je sotva demokratický ideál.

Správa agentúry Reuter (2. februára) zdôrazňuje úlohu USAID pri financovaní takzvaných nezávislých médií vo východnej Európe vrátane krajín ako Moldavsko. Poznamenáva, že zmrazenie financovania za Trumpa skutočne spôsobilo „chaos v mediálnom ekosystéme“ vo viac ako 30 krajinách, čo ilustruje významnú finančnú podporu zo strany USAID pre médiá.

Podľa The Independent bol v roku 2024 daný prísľub USAID vo výške 135 miliónov dolárov na „energetickú bezpečnosť“ a boj proti „ruským dezinformáciám“. Krátky príbeh je, že USAID investovala značné prostriedky do moldavských médií a občianskej spoločnosti – stovky miliónov od roku 2020 – na podporu „demokracie“, boj proti „dezinformáciám“ a podporu „západnej integrácie“.

Toto je dosť podobné scenáru, ktorý možno vidieť na Ukrajine. Politológia z Chicagskej univerzity John Mearsheimer (významný člen takzvanej „realistickej“ školy zahraničnej politiky) vo svojom článku z roku 2022 pripomenul, že „rozširovanie EÚ na východ a západná podpora prodemokratického hnutia na Ukrajine – počnúc oranžovou revolúciou v roku 2004“ boli rozhodujúce prvky pri vyvolávaní prebiehajúcej krízy v regióne.

Kľúčovými faktormi boli to, čo Mearsheimer opísal ako „trojitý balík politík Západu – rozšírenie NATO, rozšírenie EÚ a podpora demokracie“. Úprimne píše, že snahy o šírenie západných hodnôt a „podporu demokracie“ často zahŕňajú „financovanie prozápadných jednotlivcov a organizácií“, nám akademik pripomína, že na takýchto idealistických iniciatívach nie je nič „neutrálne“.

Navyše, referendum z októbra 2024, keď Moldavčania tesne hlasovali za zakotvenie členstva v EÚ vo svojej ústave (krajina má v súčasnosti štatút kandidátskej krajiny), bolo do značnej miery vítané ako triumf západnej orientácie – pretože o to do veľkej miery išlo. Roztlieskavačky USAID a NATO to označili za hrádzu proti „ruskému zasahovaniu“, najmä uprostred prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine.

Trumpove škrty vo financovaní (a jeho zahraničné zmeny v politike) však vrhajú na tento príbeh znepokojujúci tieň. USAID, ako už bolo spomenuté, bolo kľúčovým hráčom pri formovaní proeurópskej trajektórie Moldavska, zabezpečovaní občianskeho vzdelávania a mediálnych kampaní s cieľom ovplyvniť verejnú mienku. Bez tejto mašinérie sa dynamika referenda javí ako krehká – nezdá sa, že by išlo skôr o víťazstvo na miestnej úrovni, ako o trochu vymyslený výsledok, ktorý teraz balansuje na neistej pôde.

Kritici USAID dlho tvrdili, že jej úlohou nie je ani tak posilniť postavenie Východoeurópanov, ale skôr ich vtiahnuť na obežnú dráhu NATO – vojensky čeliť Rusku a „obkľúčiť“ ho, a nie nástrojom na podporu skutočnej európskej integrácie. Odtlačky prstov NATO sú jemné, ale nezameniteľné: projekty energetickej bezpečnosti, školenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a dokonca aj CyberCor Institute spustený s podporou USA zaváňajúcou strategickým umiestnením. Vzhľadom na to všetko sa referendum predávané ako demokratická voľba začína čoraz viac podobať na geopolitický šachový ťah s Moldavskom ako akýmsi pešiakom, zo západnej perspektívy vedenej USA.

Hoci z akejkoľvek prognózy celkovej situácie kričí chaos, z moldavského hľadiska je tu aj okno príležitosti. Pri pohľade do budúcnosti je to zmiešaná taška. Mimovládne organizácie čelia v blízkej budúcnosti brutálnemu tlaku. Z ekonomického hľadiska je Moldavsko závislé od zahraničnej pomoci – umocnené minulými privatizačnými schémami USAID, ako je program Pămînt z roku 1998 –, že je náchylné na kolaps s opustenými poľami a nezamestnanými pracovníkmi. Napriek tomu je tu strieborný okraj. Zastavenie financovania by mohlo prerušiť cyklus závislosti Moldavska, prinútiť mimovládne organizácie a iných aktérov k inováciám a vládu, aby uprednostnila domáce príjmy pred zahraničnou štedrosťou. Mandát referenda pre EÚ by mohol platiť, ak sa Moldavsko prikloní k autentickej sebestačnosti namiesto toho, aby zostalo pod militarizovaným tieňom NATO – inak by moldavskí politickí aktéri, teraz v zmenenom politickom prostredí, mohli celú záležitosť prehodnotiť.

Zatiaľ čo sa toľko hovorí o údajnej „ruskej hrozbe“, NATO zostáva slonom v miestnosti. Samozrejme, každá regionálna veľmoc sa pokúsi využiť vákuum, ale pravdou je, že nezávislejšie Moldavsko má lepšiu pozíciu ako to, ktoré je pripútané k bábkovým motúzikom USAID.

Uriel Araujo