Európski ignoranti v panike

Po rozhodnom postoji amerického prezidenta Donalda Trumpa vo vojne na Ukrajine boli ukrajinské protiútoky v oblasti západne od Donecka interpretované ako pokus Volodymyra Zelenského zlepšiť svoju vojenskú pozíciu využitím záloh vzhľadom na rokovania s Ruskom, ktoré sa pomaly stávali nevyhnutnými. To všetko teraz narušila veľkolepá akcia Rusov, ktorí v meste Sudža cez uzavretý plynovod prebodli ukrajinské jednotky do chrbta a následne úchvatne rýchlou operáciou znovu dobyli Ukrajincami okupované oblasti v Kurskej oblasti.

Ukrajinská armáda vlani v lete prekvapivým útokom na ruské územie smerom na Kursk dobyla značné územie. Teraz sa vydarilo aj protiprekvapenie: niekoľko stoviek ruských vojakov sa preplazilo 15 km cez plynovod, ktorý sa pre pozastavenie dodávok plynu Ukrajinou stal nevyužitým. A v tejto trubici s priemerom ani nie jeden a pol metra čakali niekoľko dní na správny okamih, kedy vystúpiť a bojovať. Na obrázku ruský vojak vystupujúci z potrubia.

Po ukrajinskej invázii do ruskej Kurskej oblasti (administratívny obvod) v auguste minulého roku bolo v tamojšom prednom oblúku nasadených najmenej 15 brigád ukrajinskej armády, aby držali vybojovanú pôdu, vrátane niektorých z najlepšie vybavených jednotiek, ktoré mali modernú západnú techniku . Ukrajinský postup do Kurskej oblasti však nikdy nedosiahol operačnú hĺbku, dá sa predpokladať, že v prvých dňoch operácie boli ukrajinské jednotky len schopné prekonať bezpečnostný pás pred prvým ruským obranným postavením, kým ich zastavili včas nasadení Rusi. Potom Ukrajinci celé mesiace stáli v oblúku 20 až 30 km hlbokom a asi 15 až 20 km širokom. Počet a kvalita ukrajinských jednotiek rozmiestnených na kurskom fronte by v skutočnosti umožnila útok do operačnej hĺbky, dokonca aj do jadrovej elektrárne Rassolovo pri Kursku, 40 km od najvyspelejších ukrajinských pozícií, ktorú už niektorí komentátori označili za operačný cieľ.

Mapa: Situácia ukrajinských síl 7. marca pred začiatkom ruskej ofenzívy
Zdroj: Autor

Dôstojníci NATO vraj pomáhali Ukrajincom pri plánovaní útočnej operácie, ktorej cieľom bola zrejme výmena územia alebo objektov za oblasti alebo objekty okupované Ruskom.

Po 8. marci začali Rusi s protiofenzívou, ktorou vytlačili napadnutých Ukrajincov z Kurskej oblasti a na niektorých miestach postúpili aj za štátnu hranicu do pohraničných oblastí ukrajinskej Sumskej oblasti. Celkovo je počet 100 000 ukrajinských vojakov, ktorí sa zúčastnili na operácii Kursk, zrejme reálny. Väčšina z toho je teraz pravdepodobne stratená. Ruská protiútoková operácia tiež popiera početné spravodajské správy, ktoré naznačovali, že Rusom chýbajú zdroje na rozsiahle ofenzívy. Spravodajskými správami ukrajinského pôvodu sa zrejme bude musieť narábať opatrnejšie.

Nevedomosť sa vypomstí

Hra na obviňovanie už prebieha: za ukrajinskú porážku teraz môže nasadenie severokórejských vojakov a tiež prerušená podpora Ukrajiny zo strany USA. Nedostatočná spravodajská spolupráca medzi Ukrajinou a USA mala pravdepodobne najrýchlejší vplyv, čo konkrétne viedlo k tomu, že Ukrajina už nedostávala varovania o odpálení balistických rakiet a riadených striel z vnútra Ruska. Nedá sa predpokladať, že európski spojenci v NATO budú schopní garantovať kompletný satelitný dohľad nad celým ruským územím ani dnes, ani v dohľadnej dobe. Okrem toho už nebude potrebná rekognoskácia možných cieľov v Rusku pre ukrajinské raketové alebo dronové útoky. Ťažko však pochopiť, aká je súvislosť medzi absenciou varovania pred raketami a prieskumom cieľa zo strany USA a ruským útokom cez vyradený plynovod pri Sudži, ktorý zasiahol operačné zálohy Ukrajincov. Je zrejmé, že Rusi túto operáciu systematicky pripravovali niekoľko týždňov. Rýchlosť, s akou Rusi následne prekonali ukrajinskú obranu v oblúku kurského frontu, je impozantná, aj keď sa vezme do úvahy, že ukrajinské jednotky museli byť po mesiacoch bojov značne zredukované. Tvrdá mestská bitka v centre mesta Sudža mohla pokojne trvať týždne. Tomuto scenáru sa vyhla pripravovaná ruská akcia.

Zničením zoskupenia síl v Kurskom oblúku teraz Ukrajina stratila mechanizované sily, ktoré prevyšujú sily nemeckého Bundeswehru a francúzskej armády dohromady. To znamená, že dočasné úspechy, ktoré dosiahli v posledných týždňoch v oblasti Toretska (Dzeržinsk) a Prokovska (Krasnoarmeisk), už nie sú Ukrajincom na nič. Formácia v ťažkej váhe Rusov, ktorí boli ochotní akceptovať slabiny na určitých úsekoch frontu, aby koncentrovali čo najsilnejšie sily v Kurskej oblasti, sa teraz vyplatila.

Strata najlepšie vyzbrojených síl, ktoré si Ukrajinci pravdepodobne ponechali na rozhodujúcu operáciu, bude zrejme bolieť oveľa viac ako strata kolaterálu či predmetu výmeny. Volodymyr Zelenskij, ktorý svojho času označil kurskú útočnú operáciu za najúspešnejšiu operáciu ukrajinskej armády v súčasnej vojne, zrejme padol na roky evidentný nesprávny úsudok Západu, pokiaľ ide o ruské ciele v tomto konflikte. Tí sa menej zaoberajú dobytím ukrajinských území alebo Ukrajiny ako celku, ale zničením ukrajinských ozbrojených síl a vojensky využiteľnej základne na Ukrajine samotnej Vojnu na Ukrajine vnímajú ako prvú vojnu v kontexte všeobecnej konfrontácie so Západom. Zničenie druhej najsilnejšej armády na európskom kontinente a jej zdrojovej základne bolo pravdepodobne skutočným cieľom ruskej útočnej operácie po 24. februári 2022. Spätne sa odmietnutie ruskej bezpečnostnej iniciatívy z decembra 2021 ukazuje ako fatálne. Neschopnosť správne posúdiť Rusko je najväčšou chybou generácie západných politikov, ktorí už roky dokážu ubíjať varovné hlasy heslom „Putinov sluha“. Európania by sa teraz mali pomaly oddeliť od tejto generácie politikov.

Žiadna úloha pre Európanov

Je rovnako konzistentné, ako sa hovorí, že Západoeurópania teraz, po premeškaní príležitosti predložiť mierový plán pre Ukrajinu v Bürgenstocku a potom, chcú byť aspoň zapojení do mierového urovnania mierovou operáciou. Západoeurópania sa už po roku 2014 pokúšali zriadiť vojenskú prítomnosť na Ukrajine pod rôznymi zámienkami, vrátane „ponuky“ na posilnenie špeciálnej pozorovateľskej misie OBSE o západný vojenský personál. Všeobecne sa uznáva, že mierová misia, ktorej cieľom je zabrániť obnoveniu nepriateľských akcií v budúcnosti alebo poskytnúť minimálne varovanie pred nimi, musí byť veľmi silná. Sila ťažkých mechanizovaných síl, ktorými disponujú hlavní partneri NATO Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko, však zďaleka nepostačuje na zvládnutie úlohy udržiavania mieru na Ukrajine. Cenou, ktorú by bolo potrebné zaplatiť, by zrejme bolo zníženie vojenskej prítomnosti v Pobaltí. Sotva by sa to stretlo s pochopením u pobaltských spojencov, ktorí vždy v minulosti pútali pozornosť obzvlášť tvrdou protiruskou rétorikou. Odovzdanie tohto posolstva v Tallinne, Rige a Vilniuse bude pre nového generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho obzvlášť náročnou úlohou.

Svojím vyhlásením, že európska mierová misia nemôže predstavovať základ pre uplatnenie článku 5 Severoatlantickej zmluvy v prípade obnoveného vypuknutia nepriateľských akcií, americký minister obrany Pete Hegseth už odmietol myšlienku misie „tripwire“ . Takouto misiou by Európania chceli dať Rusku jasne najavo, že nový útok by sa rovnal útoku na celú Európu a Európania by ho spoločne odrazili. V kombinácii s vyhlásením, že Ukrajina sa nemôže stať členom NATO, Trumpova administratíva teraz splnila jednu z najdôležitejších požiadaviek Ruska. Prerušením spravodajskej podpory ubralo konfliktu aj časť globálnej dimenzie. Zdá sa, že nebezpečenstvo globálnej jadrovej vojny je nateraz zažehnané. Vojna na Ukrajine sa stala európsko-ruskou, v ktorej Európania upaľujú svojho vyvoleného spojenca. Mimo Európy by sa ľuďom odporúčalo, aby sa v budúcnosti nespoliehali na Európanov ako na aliančných partnerov.

Je tiež jasné, že na Ukrajinu by museli byť vyslané európske mierové sily bez mandátu OSN alebo OBSE, a preto by boli vystavené ruskému zúreniu. Skúsenosti ukázali, že plánovanie misie, generovanie síl a rozmiestnenie NATO trvá tri mesiace. To je určite dostatočný čas na to, aby si Rusko pripravilo vlastnú odpoveď.

Zmätok, panika a veľa peňazí

Diskusia o európskej mierovej misii odhaľuje ich úplnú bezmocnosť po zlyhaní ich jednostrannej stratégie založenej na vojenských prostriedkoch. Vyslanie mierových síl bez jasnej predstavy o štáte, ktorý chcete zachovať, je najistejšia cesta k neúspechu. Okrem toho diskusia poukazuje aj na dilemu Európanov: ich profesionálne armády, ktoré sú zamerané na globálnu intervenciu, sú príliš malé na to, aby zvládli úlohu zadržať Rusko. Dostatočne veľké branné jednotky však nemožno rozmiestniť na periférii Európy a už vôbec nie v prospech krajiny, ktorá nie je členom NATO. NATO sa stalo príliš veľkým.

Neobmedzené dodávky vojnového materiálu tiež nebudú dlhodobo fungovať ako stratégia, pretože západný zbrojársky priemysel, ktorý uprednostňuje dodávky high-tech zariadení, ktoré neustále vyžadujú podporu od výrobcov, nebude schopný naverbovať dostatok civilných zamestnancov na prácu vo vojnovej zóne, kde musia očakávať, že sa rýchlo stanú cieľom nepriateľa s najvyššou prioritou. Ani tých 800 miliárd eur, o ktorých sa teraz diskutovalo v prvom záchvate paniky, veľa nezmení.

Takto vyzerala Sudža po jej dobytí ukrajinskou armádou (Foto The Moscow Times )

Zdroj: https://globalbridge.ch/europaeische-ignoranten-in-panik/