V návale prejavov, vyhlásení a výkonných krokov, ktoré podnikla Trumpova administratíva, je pochopiteľné, že niektorí v Európe mohli zmeškať potvrdzovacie vypočutie ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktoré sa uskutočnilo v prvom týždni administratívy. Rubio tam tvrdil, že medzinárodný poriadok je teraz „zbraňou používanou proti [Spojených štátom]“.
Zelenskij vo veľkolepom neúspechu predať Európu prezidentovi Trumpovi. (Foto: Andrew Harnik/Getty Images)
Tento komentár, už aj tak vynikajúce, jednoriadkové zhrnutie pohľadu Trumpovej administratívy na svetový poriadok, sa stal novým aktuálnym po minulotýždňovej katastrofe stretnutia v Oválnej pracovni medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a prezidentom Donaldom Trumpom, kde sa Zelenskyy – zo stále nejasných dôvodov – rozhodol pobiť sa s viceprezidentom JD Vanceom. V dôsledku tohto chaosu boli Európania šokovaní, neboli si istí, prečo sa Trumpova administratíva snaží postaviť sa oddelene od Európy; ako povedal prezident Trump : „Nie som v súlade s nikým.“
Ale pravdou je, že to nemalo byť prekvapením. Trumpova administratíva sa absolútne nezaujíma o zadržiavanie liberálneho medzinárodného svetového poriadku, ktorý Rubio a ďalší členovia administratívy kritizovali. Vidí svetový poriadok ako multipolárny a snaží sa vyvážiť v tomto odvážnom novom svete proti čínskemu pólu. Znepokojuje ju ruský pól, no ani zďaleka nie taký ako čínsky. Hoci Rusko môže ohroziť Európu – prinajmenšom východnú Európu – nemôže vojensky ohroziť Spojené štáty, okrem jadrovej vojny, o ktorú sa nikto nezaujíma.
Ak chce Európa presvedčiť Trumpovu administratívu, aby zostala aktívna na kontinente, musí argumentovať – aj keď sa im to zdá nevkusné – v kontexte tohto multipolárneho svetového poriadku, nie v kontexte liberálneho medzinárodného svetového poriadku z obdobia po studenej vojne. Hoci bude ťažké presvedčiť Spojené štáty, aby sa zostali, existuje niekoľko ciest, ktorými by sa Brusel mohol vydať.
Po prvé, mali by byť oveľa ochotnejší byť voči Číne tvrdší. Prvá administratíva musela roky tlačiť na to, aby Európa znížila čínsku produkciu kľúčovej infraštruktúry 5G; aj keď sa Európa nakoniec podlomila, úplne nezakázali Číne jej výstavbu a trvalo to roky sťažností Američanov.
Toto sa nikdy nemalo stať. Predstava, že Čína buduje citlivú technológiu 5G – kľúčovú pre komunikáciu na celom kontinente – by mala byť okamžite odmietnutá. Spojené štáty by nemali vyvíjať tlak. Podobne viac ako desať členských štátov Európskej únie podpísalo čínsku iniciatívu Pás a cesta; hoci niektorí – menovite Estónsko a Taliansko – odišli, stále je to príliš veľa. Čína sa nezúčastňuje na iniciatíve Pás a cesta z vlastnej dobrej vôle; robí to preto, aby kúpila kritickú infraštruktúru a vplyv. Amerika verí, že Čína bude jej najväčším protivníkom v 21. storočí , alebo aspoň v najbližších desaťročiach; a už sa cítila frustrovaná, keď bránila Európu pred Ruskom, zatiaľ čo Európa kupovala ruský plyn. Trumpova administratíva pravdepodobne nebude chcieť toto usporiadanie zopakovať, len vymení Rusko za Čínu.
Brusel by tiež mal prestať cieliť na americké technologické spoločnosti, najmä kvôli obmedzeniam slobody prejavu. To neznamená, že Brusel a národné hlavné mestá musia nechať technologické spoločnosti robiť, čo chcú – ale z čisto politického hľadiska je skutočne múdre ísť po platforme ako X, ktorú vlastní jeden z najvyšších poradcov amerického prezidenta? Tento príklad konkrétne uviedol viceprezident Vance. Prečo by Spojené štáty chceli pokračovať v obrane niečoho, čo ich neustále sleduje?
Najmä pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré ide po veciach ako X. Európa sa nezameriava na X kvôli nejakému gigantickému problému s daňovými únikmi: zameriava sa naň kvôli obavám z reči. Toto nie je nad terorizmom – je to sťažnosť na „toxický obsah“ X, konkrétne jeho neschopnosť zamerať sa na dezinformácie, ktoré sa stali establišmentárnym heslom pre „informácie, s ktorými nesúhlasíme“. Vance vo svojom prejave v Mníchove minulý mesiac konkrétne uviedol zákon, ktorý umožňuje tieto vyšetrovania, zákon o digitálnych službách.
Napokon, v širšom zmysle by Európa mala zvážiť stiahnutie svojich obmedzení prejavu a iných porušovaní slobody. Ak chcú, aby Spojené štáty stáli pri nich pri podpore demokracie, mali by začať tým, že jej umožnia prekvitať doma. Rozhodnutie rumunskej vlády zacieliť na Călina Georgesca – sužovaného prezidentského kandidáta, ktorý vyhral prvé kolo volieb vo svojej krajine, len aby Najvyšší súd krajiny naklonený establišmentom anuloval výsledky – si Bidenova administratíva nevšimla, ale ďalšie snahy zamerať sa na jeho kandidatúru budú pravdepodobne Trumpom prijaté negatívne. Najmä vzhľadom na skutočnosť, že hlavné tvrdenie proti nemu – že Rusko zorganizovalo online priaznivcov na TikTok – sa ukázalo ako trochu nepravdivé, keď sa ukázalo, že pravicová strana establišmentového centra v skutočnosti zaplatila za podporu Georgesca, pričom si nemyslela, že môže skutočne vyhrať.
Podobne by sa malo skončiť využívanie polície na zacielenie na tých, ktorí páchajú nesprávne myslenie. Stredoškolákov v Nemecku by polícia nemala vyvádzať zo školy za zverejňovanie mémov pro-AfD a ľudia v Británii by nemali byť zatýkaní za to, že sa potichu modlia na nesprávnom mieste alebo dokonca vo svojich domovoch.
Nepochybne tu budú sťažnosti na porušovanie suverenity: prečo by Európa mala zmeniť svoje vnútorné politiky, aby uspokojila Ameriku? Je to pochopiteľná otázka. Počas studenej vojny však existovalo opodstatnenie americkej obrany Európy: bolo potrebné zastaviť globálny príliv komunizmu. Teraz však nie je žiadny príliv a – podľa názoru Trumpovej administratívy – Rusko môže len vojensky ohroziť východnú Európu a nevyváža nič z ideológie, čo ohrozuje USA. Čo znamená, že Európa bude musieť urobiť to, aby sa Amerika oplatila brániť ju. A to znamená postaviť sa pevne proti Číne, prestať s neúnavným osočovaním amerických spoločností a skutočne žiť v súlade s demokratickými hodnotami, o ktorých tvrdia, že chcú brániť.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.