Poľsko zostane v štichu, ak USA vyriešia svoje problémy s Bieloruskom

Najlepším riešením by bolo poraziť USA, namiesto toho, aby sme prijali čokoľvek, s čím súhlasia v súvislosti s Ruskom a/alebo Bieloruskom, ale ani polovica ich vládnuceho duopolu nemá taký záujem.

Denník New York Times v sobotu informoval, že nedávna cesta námestníka námestníka ministra zahraničných vecí do Minska v rámci poslednej rusko-americkej výmeny zajatcov by mohla predchádzať bielorusko-americkému zblíženiu. Podľa ich zdrojov tento predstaviteľ povedal západným diplomatom, že skúmajú „veľkú dohodu“, podľa ktorej by Lukašenko „prepustil množstvo politických väzňov“ výmenou za zmiernenie sankcií USA na jeho banky a export potaše, čo by sa mohlo spájať s najnovšou diplomaciou USA s Ruskom.

Citovali príbuzného jednej z najvýznamnejších uväznených osobností, ktorý navrhol, že toto usporiadanie by mohlo „uvoľniť závislosť Bieloruska od Ruska a zachovať určitý vplyv na USA a EÚ“ Po extrapolácii tohto potenciálneho imperatívu by sa potom mohol urobiť ďalší pokus podnietiť Lukašenka, aby sa utiahol na západ, ako tomu bolo pred letom 2020, čo by mohlo zlyhať, ak by sa akýkoľvek tlak na farebnú revolúciu stal kompromisom.

Akékoľvek zlepšenie bielorusko-amerických vzťahov bez ohľadu na ich motív by však nechalo susedné Poľsko v štichu, keďže stálo v popredí tejto západnej operácie na zmenu režimu proti Lukašenkovi. Potom pravdepodobne reagoval na túto nevyprovokovanú agresiu hybridnej vojny tým, že prinajmenšom prižmúril oči pred civilizačne odlišnými ilegálnymi prisťahovalcami, ktorí napadli Poľsko cez spoločnú hranicu. Napätie sa odvtedy vyšplhalo do súčasnej úrovne. Tu je päť brífingov na pozadí:

* 13. mája 2024: „ Vybudovanie poľského pohraničného opevnenia nemá nič spoločné s legitímnym vnímaním hrozieb “

* 2. júna 2024: „ Poľsko sa môže brániť pred inváziou nelegálnych prisťahovalcov bez zhoršenia napätia s Ruskom “

* 19. júla 2024: „ Prečo Poľsko odmietlo návrh Bieloruska na vyriešenie ich hraničných problémov? “

* 26. novembra 2024: „ Ďalšou protiruskou provokáciou Západu môže byť destabilizácia a invázia do Bieloruska “

* 30. januára 2025: „ Poľsko nepošle vojakov do Bieloruska ani na Ukrajinu bez Trumpovho súhlasu “

Aj keď nový minister obrany Pete Hegseth počas svojej prvej európskej bilaterálnej návštevy chválil Poľsko ako „vzorného spojenca na kontinente“, Trump 2.0 kladie na prvé miesto americké záujmy, nie záujmy ktoréhokoľvek jedného partnera alebo ich skupiny, ako sú záujmy NATO. Nadobudne to podobu uprednostňovania mierovej dohody s Ruskom pred Ukrajinou, ktorá by potom mohla prinajmenšom uľahčiť „otočenie (späť) do Ázie“ USA pre svalnatejšie zadržiavanie Číny a maximálne s ňou vybudovať „nový svetový poriadok“. Tu sú tri brífingy o tom:

* 13. februára 2025: „ Čo príde potom, čo sa Putin a Trump práve dohodli na začatí mierových rozhovorov “

* 14. februára 2025: „ Prečo by Rusko mohlo napraviť svoje vzťahy so Západom a ako by to mohlo zmeniť jeho zahraničnú politiku? “

* 15. februára 2025: „ Vanceov mníchovský prejav potvrdil Putinovu predpoveď z leta 2022 o politických zmenách v Európe “

Prvý scenár by mohol viesť k rýchlemu prímeriu alebo prímeriu, zatiaľ čo druhý by mohol znamenať, že Rusko a USA spoja svoje sily, či už vo všeobecnosti alebo prípad od prípadu, na podporu globálnej populisticko-nacionalistickej revolúcie, ktorej cieľom je dostať k moci postavy a hnutia, ktoré zdieľajú ich svetonázor. Poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski už minulý mesiac naznačil, že USA by mohli zasahovať do májových prezidentských volieb prostredníctvom Muska osobne a jeho platformy X širšie, ako sa tu analyzovalo.

Opozičná strana „Právo a spravodlivosť“ (PiS) je sociálne konzervatívnejšia a proamerická ako vládnuci liberálni globalisti z „Občianskej platformy“ (PO), ktorí sú oveľa bližšie k Nemecku, no stále nie sú nijako protiamericky orientovaní. PiS bola pri moci v rokoch 2015-2023, čím sa stala zodpovednou za neúspešnú farebnú revolúciu v Bielorusku v lete 2020 a za pokračujúcu podporu Poľska protivládnym militantom po nej, ako aj za pomoc Spojenému kráľovstvu pri sabotáži rusko-ukrajinských mierových rozhovorov na jar 2022.

Ako to všetko súvisí s májovými prezidentskými voľbami je, že ani nahradenie odchádzajúceho prezidenta Andrzeja Dudu kolegom PiS Karolom Nawrockim, ani členom PO Rafalom Trzaskowskim nezmení, pokiaľ ide o poľsko-bieloruské väzby, keďže každý z nich praktizuje takmer rovnakú politiku. Jediný rozdiel je v tom, že ponechanie PiS v predsedníctve počas funkčného obdobia lídra PO Donalda Tuska na poste premiéra (Poľsko má práve teraz zvláštne vládne usporiadanie) zabráni tomu, aby zmenila spoločnosť.

Neočakáva sa však, že by Poľsko porazilo USA tým, že vyrieši svoje problémy s Bieloruskom skôr, ako to urobia USA, čo by bol objektívne najlepší postup. Preto bude Poľsko pravdepodobne nútené akceptovať čokoľvek, s čím USA súhlasia v súvislosti s Ruskom a/alebo Bieloruskom, namiesto toho, aby utváralo okolnosti v smere svojich národných záujmov, ako je napríklad uprednostňovanie zblíženia s Bieloruskom a/alebo Ruskom, aby v tomto smere predbehlo USA a EÚ.

V praxi to znamená, že Poľsko bude naďalej vylúčené z kľúčového regionálneho vývoja, rovnako ako to bolo predtým vylúčené z minuloročného jesenného summitu v Berlíne medzi nemeckými, americkými, britskými a francúzskymi lídrami. Sny jeho vládnuceho duopolu o obnovení stratenej geopolitickej slávy Poľska prostredníctvom vytvorenia regionálnej sféry vplyvu zostanú v súlade s tým len ilúziami vznešenosti znemožnenými nedostatkom vízie a lojálnej oddanosti záujmom ich zahraničných patrónov.

Andrew Korybko