Priatelia, roky som nepozeral politické diskusie. Naozaj nepreháňam. Roky. Včera som z nepochopiteľných dôvodov urobil výnimku a presvedčil som sa, že som robil roky dobre. Nehovorím, že si neskôr na niektorých kanáloch neprečítam výroky politikov v médiách, ale nepozerať a nepočúvať to bolo, je a bude jedným z pilierov mojej duševnej hygieny.
Za všetky postrehy vyplývajúce zo včerajšej výnimky sa podelím o jeden najpodstatnejší. Ide o Máriu Kolíkovú. Kým sa k nej dostanem, vopred uvádzam, že beriem na vedomie aj do úvahy všetky oprávnené výhrady voči spôsobu komunikácie ktoréhokoľvek iného politika. Nech už je z koalície alebo z opozície. Pani Kolíková je podľa mojej mienky stelesnením toho, prečo sú výhrady proti spôsobu komunikácie súčasnej opozície namieste.
V opozícii sú aj iní priekopníci tohto remesla, ako napríklad Igor Matovič (škoda hovoriť), Veronika Remišová (detto), Jozef Pročko (detto na druhú), Alojz Hlina (neviem, prečo práve jemu neprischla prezývka generátor náhodných slov), Ľubomír Galko (agresor na kvadrát). Mnohí ďalší, čo síce komunikujú o úroveň menej expresívne ako menované postavičky panoptika, ale na počkanie posielajú do basy kohokoľvek im slina na jazyk prinesie. Áno, z koalície by sa napríklad aj Ľuboš Blaha mohol občas krotiť, ale jeho výkony – aspoň podľa môjho videnia reality – ani zďaleka nedosahujú úroveň hlavných ťahúňov opozície.
To, čo som počul a videl včera v podaní Márie Kolíkovej, bol kultúrny šok. Nielen preto, čo hovorila, ale najmä ako to hovorila. Intonácia panej poslankyne, exaltovaná dikcia, miestami až krik ju usvedčovali z nahromadeného pocitu nenávisti a potenciálu k agresivite. Skákanie do reči, neochota akceptovať, že druhý účastník diskusie Tomáš Taraba má právo aspoň dokončiť myšlienku, sú nielen dôkazom absencie detskej izby v príslušnom vývinovom štádiu pani Kolíkovej, ale ju aj usvedčujú z pohotovostnej agresivity a neschopnosti ovládať emócie v politickom dialógu.
Nemôžem si pomôcť, ale ak by som mal hodnotiť koalíciu a opozíciu na základe včerajšieho slovného duelu Tomáša Tarabu s Máriou Kolíkovou, musel by som konštatovať, že predovšetkým opozícia komunikuje agresívne, bez dodržiavania spoločenského bontónu a používa rétorické trópy podnecujúce negatívne emócie a azda aj nenávisť.
Mária Kolíková včera v sebe poprela všetko ženské a správala sa ako agresívni burani Matovič, Galko či Pročko.
P. S.: Tiež občas používam expresívny slovník a šťavnato komentujem udalosti. Aj preto nemám žiadne politické ambície. Každý, kto ich má, musí tomu náležite prispôsobiť nielen obsah, ale aj formu verejnej komunikácie.
P. P. S.: Netvrdím, že do politiky nepatria emócie a tiež netvrdím, že do nej nepatria aj expresívne vyjadrenia. Musia však odznieť v správnom čase a na správnom mieste. Ak sú permanentnou súčasťou politickej diskusie, ide o úchylku, nie legitímny prostriedok zvýraznenia problému alebo pointy.
Peter Tóth
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.