Písaný na lícnej strane…

LISTY ULICI…

Na úvod MANIFEST DOBY : Na Slovensku NIE TAKTO. „NIE PROGRESÍVNE“…

adresovaný veriacim na (opäť raz) zvolané piatkové smútočné zhromaždenie za nebožtíkom–PRÁVNYM ŠTÁTOM, MORÁLKOU, SLOBODOU a DEMOKRACIOU v jednej „osobe“.

Tentokrát s historickou predlohou. Na motívy myslenia a konania, ako ich predvídal vizionár doby G. Orwell v „1984“. Na pomery Slovenska, zarámované do rokov 2020-2024 v čase, kedy svojprávnosť jedinca, čo sa pokúsil ísť proti prúdu, bola trestaná ako „myšlienkový zločin“. Ako vtedy. Zločin, na ktorý najnovšie už stačí len nejsť s prúdom. Však Oskar..

A všetko nasvedčuje, že to bude veľkolepé, nasvietené a mediálne predávané FÓRUM, kde sa bude skloňovať nebožtík v každom páde a v rôznych tóninách hlasitosti. Kde sa budú za ním roniť krokodílie slzy, kde budú tradične kvíliť osvedčené „plačky“ z Národného, zato prvý rapkáč na scéne budú mať v piatok plačky z OZ „MIER Ukrajine.“

A čo bude dominovať na zhromaždení, to bude veľkoplošný „nárek prievozníka“ z toho správneho brehu, kde bude samozvaná pouličná „VEĽKÁ POROTA“ verejne útočiť, žalovať a rovno už aj súdiť hlavného vinníka. Toho prenasledovaného, nenávideného literárneho „Emanuela Goldsteina“, na ktorom sa nepodarilo vykonať „trest smrti“ v čase, do ktorého sa vkladali toľké nádeje. V čase, keď boli všetky kocky hodené. Pred kľúčovými voľbami, v HANDLOVEJ..

V tomto Orwellovskom duchu to bude exemplárna ukážka stavu dnešnej morálne skazenej a duchovne chorej časti spoločnosti, samozvane sa pasujúcej za etalón vyspelosti, pokroku a nositeľa „absolútnej pravdy“, o ktorej sa nediskutuje. Vyžadujúcej si na tento účel výhradné právo vysvetľovať a hodnotiť každodenné veci, udalosti a javy. Dávať im nový, opačný obsah a význam, ako sme ich poznali, prispôsobujúc ich aktuálnym potrebám. So zámerom presmerovať mysle ľudí na rovnakú frekvenciu, a pritom neuvažovať, neprotestovať, nevystrkovať rožky na verejnosti, stačí len byť lojálny a bezmyšlienkovite veriť. Ako súčasť anonymného stáda..

Aby sme sa MY všetci občania, ako rukojemníci tejto cudzorodej čeľade na konci dňa dopracovali ku „konečnému riešeniu“, „tzv. štokholmskému syndrómu“. Bez mučenia preformátovaní na ich obraz. Už z vlastného presvedčenia..   

V tomto kontexte treba chápať aj neprehliadnuteľnú potrebu bezprecedentne a bezpodmienečne meniť a likvidovať všetko staré, zaťažujúce, pôvodné, tradičné. Zvyšky doterajších hraníc, brániacich dnes, už 5´ po 12., status qou na všetkých úrovniach a štruktúrach štátu..

Hovoriac o stave prostredia, ako nám ho menia pred očami na Slovensku dnešní poturčenci, zalezení v zadku zahraničných koloniálnych pohrobkov až po členky. Hovoriac o novom pokryteckom spôsobe bytia a žitia.

O nebezpečnom prehodnocovaní minulosti pre žijúcu prítomnosť. O zákernom presadzovaní novej ideologickej kultúry vymazávania pamäti („cancel culture“). O zámernom manipulačnom narábaní s dobovými informáciami, účelovým zamlčiavaním tých rušivých a podsúvaním tých presviedčajúcich. Ešte „včera“ aj blokovaním nepohodlných (alternatívnych) médií.

O narastajúcom fetiši individualizmu. O strate medziľudského diskurzu. O zaznávaní rodnej reči a hodnôt svojich predkov. O nehoráznej amerikanizácií každodenného života, kam oko dovidí a ucho počuje. O strate samých seba v marketingovom, propagandou nasýtenom, falošnom svete, fungujúcej už dnes ako jedna veľká Potemkinova dedina..

O vytratení osobností z verejného života, a ich nahradení „celebritnými karikatúrami“. O novej, dekadentnej, lacnej a  plytkej  zábave v službách súkromnej oligarchie..

O neodpustiteľnej snahe preonačiť spoločnosť na rovnaké, kolektívne myslenie, cítenie, hodnotenie a súdenie. A na uplatňovanie (neakceptovateľnej) kolektívnej viny. Ako v prípade Ruska. Od Leva Nikolajeviča Tolstého až po Annu  Netrebko. V mene a duchu účelu, ktorý svätí prostriedky, „svinskej“ machiavelistickej metódy ako dosiahnuť cieľ za každú cenu..

Na Slovensku hádzaním polien od prvej povolebnej noci tým „nedorobkom“. Hádzaním piesku do vládneho motora“, s praktikami vystrihnutými z každodenného života, ktoré vniesla do súkolesia spoločnosti banda predajných domácich judášov, ktorých jediných cieľom je rozvrat Slovenska. Rozbiť ho na súčiastky, urobiť ho bezbranným a vydať napospas novej cudzopasnej moci. Spôsobom, ako za starého Ríma.

Vlastnými..

A tento účel bolo treba ísť podľa metodiky „bruselského delegáta“, odborníka na farebné revolúcie. Postaviť ľudí, TU doma, navzájom proti sebe. Rozoštvať medzi sebou rodinných príslušníkov, priateľov, členov komunít. A tak otupiť a zlikvidovať ich kľúčovú silu, identitu, osobnú, rodovú, národnú a štátnu, ktorá dokáže spoločnosť tmeliť a udržať pokope. Poznajúc z histórie tú citlivú slovanskú dušu, tak rýchlo a tak často schopnej zahorieť hnevom, vediac, že najprv sa treba zmocniť jej duchovného bohatstva, sily viery, presvedčenia, príslušnosti k rodu, k svojim predkom, aby mali cestu do novej provincie vydláždenú domácou škodnou .

A ešte aj dnes na to stačí, aj po 2000 rokoch, iba 30 strieborných. A dobré kariérne vyhliadky. Pre chytrákov. Pre tých tupších, „užitočných..“, právo zostať tam kde sú..

A tým klinom vrážajúcim medzi domácich nesvár, to sú dnes zákerné, už každodenné praktiky tých chytráckych a tupých špinavcov v redakciách, za TV obrazovkami, ešte stále aj tej verejnoprávnej, v politických mimovládkach, podpaľujúc spodné pudy zazobancov za vodou, najmä však tých „technologických múch“, ešte úplne nedonosených, ktorí po tom (užívaní) túžia dňom i nocou..

Silné slová..?

Len vydržte do piatka, lebo opak je pravdou. Lebo na Slovensku sa bude v tento deň konať veľkoplošné absurdné, beckettovské divadlo. Dráma na verejnosti. Sonda do vnútra skazených bytostí. V mene a v duchu označenia hlavného organizátora tohto divadla, občianskeho združenia  pod názvom „MIER Ukrajine“, s príznačným orwelovským heslom na štíte javiska :

„VOJNA je MIER“

„SLOBODA je OTROCTVO“

„NEVEDOMOSŤ je SILA“..

S dôvetkom, ktorý tomuto celému absurdnému divadlu, organizovaného už nadobro na ruby pretočeným združením, dáva nezmyselný zmysel : Vraj sa to robí „za záchranu slobodného a nezávislého Slovenska“..

Ani Mr. Bean by to nemohol lepšie, ukážkovejšie predviesť. Podarene. Ako mu to bolo vlastné. Ako zmeska predvádzanej trápnosti v uvádzanom iluzórnom svete, prechádzajúcej do odpornosti spôsobov konania v príbehoch hlavného hrdinu. Ale aj nekritického masového prijímania tohto druhu bezduchej zábavy tými, ktorý je v oboch prípadoch určená.

A táto rubová mentálna paralela je už dnes neprehliadnuteľná. A v piatok bude zdobiť viaceré slovenské mestá, keď bude táto katarzia ľudského ducha, dehonestujúco popierajúca skutočnosť taká aká ona v skutočnosti je, premietaná už opäť raz v živom prenose..

A to je už nielen diagnóza doby z vnútra štátu v štáte, ale aj núkajúci sa priestor na liečbu. Dnes už bohužiaľ bez možnosti riešiť to konzervatívnou cestou..

Capito, vládna koalícia..?

Laco Kopál