Čo je to „pól“? Verím, že v prebiehajúcej diskusii o uni- a multipolarite musíme zistiť, aké sú charakteristiky pólu, nezávisle od ich počtu. Keď hovoríme o póle v geopolitike, opisuje geografický región, ktorému dominuje jediný štát, ktorý má schopnosť ovplyvňovať alebo dominovať správaniu iných štátov v tomto regióne. Inými slovami, multipolarita je len eufemizmus pre svet rozdelený na rôzne regióny, ktoré ovláda lokálny hegemón, ktorý sa snaží vytvoriť sféru záujmu.
Imperiálna moc: hegemón privádza susedné štáty do hrnca, ktorý pre nich pripravil (Foto: Historica Graphica Collection/Heritage Images/Getty Images)
Populárne tvrdenie, že koniec unipolárneho poriadku a takzvaný na pravidlách založený liberálny medzinárodný poriadok nahradí nová éra suverenity, ako aj multipolarity, má obrovský vnútorný rozpor: Nebude žiadna nová univerzálna suverenita, iba suverenita regionálnych hegemónov, ktorí budú s najväčšou pravdepodobnosťou agresívnejší ako USA, bola ako jediný unipolárny hegemón. Kritizovať USA bolo módne pre ľavicovú aj pravicovú inteligenciu, no pri spätnom pohľade Washington počas svojho unipolárneho momentu uzákonil väčšinou prístup bez rúk.
V skutočnosti až do roku 2001 a začiatku zle vedenej globálnej vojny proti terorizmu bola dekáda 90. rokov 20. storočia svedkom iba intervencií USA s výraznou medzinárodnou podporou, ako sa to stalo po irackej invázii do Kuvajtu alebo po balkánskych vojnách. Okrem toho Spojené štáty umožnili väčšine krajín naplánovať si svoj vlastný kurz relatívne nezávisle a často zohrávali podpornú úlohu. Čínsky vzostup podporovali takmer všetci americkí prezidenti až do Donalda Trumpa, čo vyvrcholilo vstupom Číny do Svetovej obchodnej organizácie v decembri 2001. Dokonca ani Rusko, údajne smrteľný nepriateľ USA, nebolo neustále ponižované a dosadzované na svoje miesto, ako to ospravedlňujú Moskva. by sme verili. Moskva prehlbovala svoje ekonomické vzťahy s Európou do bodu, keď sa Európa stala úplne závislou v oblasti energetiky, zatiaľ čo George W. Bush vrčal, ako sa „pozeral mužovi [Putinovi] do očí. Zistil som, že je veľmi priamy a dôveryhodný.“ Barack Obama zosmiešňoval svojho republikánskeho rivala počas prezidentskej kampane v roku 2012 a odpovedal na komentár Mitta Romneyho, že Rusko je geopolitickým rivalom: „Ozvali sa 80. roky a chcú späť svoju zahraničnú politiku.
Potom sú tu niektorí ako Jeffrey Sachs , ktorí tvrdia, že Európa je pod okupáciou USA alebo sa stáva vazalom Washingtonu, ako nedávno napísala Európska rada pre zahraničné vzťahy. Iste, v Európe sú značné kontingenty amerických jednotiek a je tiež pravda, že Európa často musela zaplatiť cenu za chyby americkej zahraničnej politiky, ako je masová migrácia vyvolaná neuváženými intervenciami na Blízkom východe. Napriek tomu však nikto nenútil Európanov, aby svoju bezpečnostnú a zahraničnú politiku úplne zadali USA (a svoje energetické potreby Rusku). Boli to vlastné chyby, ktoré súperili s tými, ktorých sa dopustili USA, a nič to nemenia na skutočnosti, že benevolentná americká hegemónia nad Európou umožnila starému kontinentu stať sa jedným z najprosperujúcejších regiónov planéty. Ak byť americkým vazalom znamená prepychové sociálne systémy vrátane piatich týždňov platenej dovolenky a 13 až 14 mesačných ročných platov (ako v „okupovanom“ Nemecku) a žiadne peniaze na obranu, keďže tento účet vyberá americký daňovník poplatník, zaujímalo by ma, prečo by sa niekto nechcel prihlásiť na vazalstvo?
To, že všetci od Bruselu po Berlín zaspali digitálnu revolúciu a rozhodli sa, že dotovanie neudržateľného sociálneho štátu je dôležitejšie ako vytvorenie ekosystému pre inovácie a výrobu, nebolo výsledkom nejakého zlého úkladu Američanov, ale hlúposti Európanov, ktorí stále veria podnikateľov s regulátormi a fosílne palivá (a jadrové) môžete nahradiť veternými turbínami a solárnymi panelmi, ktoré sa musia dovážať z Číny.
„Luxus idiocie“ už nebude v multipolárnom svete dostupný, najmä keď USA obmedzia svoju angažovanosť v Európe. Ak ste si mysleli, že zapájanie USA do európskych záležitostí je zlé, počkajte, kým uvidíte, ako to bude bez neho. Hoci by sa to mohlo zdať kontraintuitívne, unipolárny svet s jedným silným hegemónom by umožnil väčšiu národnú suverenitu ako multipolárny svet s mnohými regionálnymi hegemónmi. Pretože v takomto svete potrebujú regionálni hegemóni získať viac zo svojej imperiálnej periférie, aby zostali konkurencieschopní – alebo si to mnohí z nich budú myslieť.
Donald Trump si svojím obvyklým intuitívnym spôsobom uvedomil, kam svet smeruje : „Trump to s nadobudnutím Grónska a Panamského prieplavu myslí na 100 percent vážne“, hovoria zdroje blízke novozvolenému prezidentovi. Nemyslím si, že pán Trump číta tento príspevok, ale jeho otvorená výzva na neoimperializmus prichádza týždeň po tom, čo som publikoval svoj prvý článok na túto tému, takže na tom niečo môže byť.
To, že tiež hovorí o Kanade ako o 51. štáte s Justinom Trudeauom ako „guvernérom“, je len zvyčajná Trumpova hyperbola, ale odráža hlbší problém: Vo svete, ktorý je rozdelený na sféry záujmu (alebo póly, ak štáty jadra sa budú snažiť zaujať geopoliticky čo najvýhodnejšie pozície – a ak by to malo znamenať koniec ukrajinskej, taiwanskej alebo grónskej autority nad ich vlastnými záležitosťami, tak áno. Ruská invázia na Ukrajinu nebola poháňaná len pocitom poníženia alebo nejakým hlboko zakoreneným pocitom jednoty s ukrajinským ľudom (predtým, než ich zabili v tisícoch), ale preto, že má strategický význam ako tranzitná krajina do Európy a ako kľúčová hádanka, sčasti na kontrolu Čierneho mora. Z tohto dôvodu tiež všade od Gruzínska po Rumunsko vidíte čoraz viac „ruského“ zasahovania. Multipolárny svet je ako obrovská šachovnica a Rusko len náhodou urobilo úvodný ťah.
V podobnom duchu záujem Číny o znovuzjednotenie s Taiwanom nie je len ideologického charakteru, ale je poháňaný aj geopolitickými kalkuláciami. Taiwan je kľúčovým prvkom takzvaného „prvého ostrovného reťazca“, reťazca ostrovov zahŕňajúcich Japonsko, Taiwan, časti Filipín a Indonéziu, ktoré oddeľujú Východné a Juhočínske more od širšieho Pacifiku. Tento „reťazec“ je miestom, kde sa sféry vplyvu vnímané Spojenými štátmi a Čínou prekrývajú a obaja regionálni hegemóni budú vyvíjať značný tlak na ostrovné národy uviaznuté v strede. Napätie medzi Čínou a Filipínami sa už výrazne zvýšilo a nie je dôvod si myslieť, že pri zvýšenej americko-čínskej konkurencii sa toto napätie zmierni.
Od zvýšených sankcií uvalených na čínske technologické spoločnosti až po iniciatívy zamerané na presmerovanie globálneho kapitálu z čínskych trhov do amerických aktív sa situácia rýchlo vyvíja. V súčasnosti Spojené štáty vlastnia približne 85 percent svetových finančných aktív, čo je úroveň dominancie, ktorá poskytla ministerstvu financií značný vplyv nad Čínou a ďalšími krajinami, ktoré sa pokúšajú postaviť sa proti západnému finančnému rámcu. Zatiaľ čo USA využívajú svoju ekonomickú silu, Čína sa usilovne snaží čeliť tomuto úsiliu. V posledných rokoch Peking zintenzívnil svoje úsilie o zníženie závislosti od globálnych finančných systémov orientovaných na západ, pričom sa zameral na vytváranie alternatívnych obchodných ciest a finančných infraštruktúr – ako je Ázijská banka pre investície do infraštruktúry (AIIB) a iniciatíva Belt and Road (BRI) – zmierniť účinky sankcií uvalených USA. Peking tiež začal robiť odvetné opatrenia a uvalil zákazy vývozu na kľúčové suroviny ako gálium, germánium a antimón, ktoré sú kritické pre vojenské vybavenie a high-tech priemysel. To zase s najväčšou pravdepodobnosťou prinúti USA nájsť alternatívne zdroje a „presvedčiť“ ich, aby to urobili, čo znamená väčší neoimperiálny tlak na obzore.
V tomto meniacom sa geopolitickom prostredí bude čoraz ťažšie byť len okoloidúcim, takže do hry sa bude snažiť dostať stále viac krajín: Brazília, India, Saudská Arábia a ďalšie sa budú musieť rozhodnúť, či by sa mali pokúsiť stať regionálneho hegemóna alebo podriadiť sa jednému. Nič z toho nezvyšuje pravdepodobnosť stabilného a pokojného sveta. V tejto narastajúcej búrke zostáva otázkou, čo by mala Európa robiť a ako by sa mohla najlepšie postaviť. Niektoré myšlienky o tom budú uvedené v tretej časti tejto eseje.
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.