V Národnej rade počas rokovania, keď zúri boj o čiarky a paragrafy to často vyzerá ako v materskej škole, kde sme sa všetci naučili základom slušnosti. Poslancov v Národnej rade by zo slušnosti vyškolil aj absolvent škôlky, budúci prvák.
ilustračné foto/TASR
Od pozdravenia sa, úcty k starším, po to, že kradnúť sa nemá, toto všetko sú základy vštepované už v materskej škole, napokon, čo sa v mladosti naučíš to v starobe nájdeš. Lenže ak má niekto pocit moci, tak slovám dokáže dať iný význam, a tak zo slova slušnosť sa v podstate stala prázdna politická fráza.
Prekáža údajne vztýčený premiérov prostredník, ale ešte pár rokov dozadu neprekážalo, že čelní predstavitelia štátu nadávajú obyvateľom. Aj škôlkar vie, že do škôlky sa patrí ísť oblečený inak ako doma na záhradu, ale poslanci bez slovnej zásoby si oblečú tričká s nápismi ako do cirkusu. V týchto tričkách by v tej škôlke sedeli v kúte.
Kradnúť sa nemá, ale môže…
Umelci mlčali, keď nemohli tvoriť, ale doslova hučia, keď sa idú robiť poriadky s verejnými financiami. Herci z divadiel, tak stoja na jednej strane s poslancami, ktorí sú oblečení, tak, že by ich na premiéru s určitosťou nepustili. A to jednou z náplní umenia má byť aj vzdelávanie!
Slušnosť sa stala politickou frázou a jeho antonymum v politickom slovníku je slovné spojenie “lebo Fico”. A tak sa dostávame do situácie, že zneužívanie štátnych dotácií v neprospech momentálne vládnucej koalície je prejavom vysokej morálky, lebo ak nie my, tak oni.
Zneužitie orgánov činných v trestnom konaní, a to spôsobom, že “zlatí komunisti”, sa odbije slovami, ale veď to bolo v neprospech tých zlých, čo tam po nich. A zlatým klincom do rakvy je, že aj posledná ako tak uznávaná elita v podobe lekárov stratí svoju pridanú hodnotu a správa sa ako posledný hulvát v krčme, ktorému krčmár na sekeru odmieta naliať “poslednú rundu”.
Začínajú vystrkovať rožky učitelia, ktorí by sa mali zamyslieť nad vzdelávacím systémom v oblasti morálky, lebo tá sa nám pomaly celá schová za plášť “ačohentizmu” a argument “keď môže on, môžem aj ja”, ktorý nám vytĺkaný vo výchovnom procese z hláv sa stáva jediným politickým argumentom nie malej, no najmä progresívnej, časti politiky…
Roman Martiška / Hlavný Denník
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.