Expanzia a rastúci vplyv BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika a ďalší spojenci) predstavujú bezprecedentnú výzvu pre globálnu rovnováhu síl.
S členstvom, ktoré zahŕňa takmer polovicu svetovej populácie a neustále sa diverzifikujúcou hospodárskou stratégiou, BRICS pretvára geopolitickú šachovnicu a spochybňuje západnú hegemóniu pod vedením USA.
Medzitým Európska únia (EÚ) čelí ekonomickým a strategickým rizikám, ktoré ohrozujú jej celosvetový význam a schopnosť plniť ciele, ako je napríklad Agenda 2030. Klimatické dogmy sa rúcajú, len čo sa do popredia dostane realpolitika. Európa sa nachádza na historickej križovatke: prispôsobte sa multipolárnemu svetu, v ktorom BRICS vedie zmenu, alebo zostanete ako okoloidúci.
Od 2. svetovej vojny bol Washington na európskom kontinente odstredivou silou, no vznik globálneho bloku stojaceho proti západným záujmom znamená od pádu ZSSR dramatický posun.
BRICS, založená v roku 2009, sa vyvinula z vznikajúceho ekonomického zoskupenia na strategické centrum takzvaného „globálneho juhu“. Jej súčasní členovia a potenciálni spojenci, ako napríklad Saudská Arábia, tvoria nielen 46 percent svetovej populácie, ale už predbiehajú G7 v kľúčových oblastiach, ako je produkcia ropy a kontrola strategických nerastov.
Tieto výhody sú rozhodujúce v kontexte, kde sú energia a komodity životne dôležité pre ekonomiky. Iniciatívy BRICS, ako je BRICS Pay, medzinárodný platobný systém, ktorý by mohol konkurovať SWIFTu, a obchodné dohody v miestnych menách sa snažia znížiť závislosť od amerického dolára a vytvoriť multipolárny systém.
Tento vzostup nie je len ekonomický, ale aj politický. BRICS sa stavia ako platforma na kritiku západného modelu, ktorý mnohí považujú za zastaraný.
Lídri ako Vladimir Putin a Si Ťin-pching tvrdia, že ideologický radikalizmus a morálna odchýlka Západu oslabili jeho globálnu príťažlivosť. Európa, ktorá je tradične spojencom USA, je ťažkopádna.
Vo svete, ktorý sa už netočí okolo G7, vplyv EÚ v regiónoch ako Afrika a Ázia klesá. Zatiaľ čo BRICS priťahuje rozvíjajúce sa ekonomiky konkrétnymi návrhmi, Európa ponúka podmienky a politiky, ktoré už nie sú v súlade s „globálnym juhom“, ktorý si vyžaduje rešpekt a autonómiu.
Dominancia krajín BRICS v ťažbe ropy a prístupe k strategickým nerastným surovinám predstavuje priamu výzvu pre zelený prechod Európy. Krajiny ako Čína a Rusko kontrolujú základné zdroje pre čisté technológie, čím sa EÚ stáva zraniteľnou. Ak bola kedysi zraniteľná voči Rusku v oblasti uhľovodíkov, teraz bude vďaka klimatickému fanatizmu náchylná na viaceré krajiny.
Závislosť od dovozu, ktorú zhoršuje izolácia Moskvy ako dodávateľa, hrozí zvýšením nákladov a oslabením dodávateľských reťazcov. Ursula von der Leyenová a jej tím sa márne pokúsili zmierniť toto riziko prostredníctvom globálnych dohôd, ale rastúci obchod v rámci BRICS a integrácia hráčov ako Indonézia a Nigéria prekresľujú trhy.
Európske priemyselné odvetvia, najmä vo výrobe a technológiách, čelia čoraz tvrdšej konkurencii. V tejto súvislosti USA prijímajú protekcionistickú politiku, pričom prezident Donald Trump sľubuje vyššie clá, a to aj pre svojich partnerov NAFTA. To by mohlo prinútiť Čínu, aby zintenzívnila svoju stratégiu otvárania sa novým trhom a ďalej posilnila BRICS.
Ak si Európa nevytvorí pozitívny vzťah s Trumpom, „môže to viesť k jej zániku v relatívne krátkom čase“.
Európa medzitým zostáva zachytená vo vnútorných diskusiách o rode, o tom, čo v skutočnosti znamená reprezentatívnosť, a byrokracii, pričom stráca zo zreteľa kritické geopolitické výzvy.
Zatiaľ čo Európa presadzuje ambiciózne klimatické politiky, BRICS podporuje rozvoj založený na fosílnych palivách a zrýchlený rast. Pokúšať sa presvedčiť Čínu, Rusko alebo Indiu, aby prijali model znižovania rastu, sa zdá zbytočné.
Aby sa EÚ vyhla podriadenému postaveniu voči BRICS, musí urýchlene konať v štyroch kľúčových oblastiach: budovanie nových spojenectiev a reforma svojho prístupu k Afrike a iným rozvíjajúcim sa ekonomikám.
Podmieňovanie rozvojovej pomoci kultúrnymi alebo politickými požiadavkami sa stalo neúčinným. Európa musí ponúknuť čestné a rešpektujúce alternatívy k modelu BRICS. Musí sa zamerať aj na konkurencieschopnosť, investície do technologických inovácií, infraštruktúry a jadrovej energie ako základu energetickej nezávislosti.
Vďaka takýmto opatreniam zostane Európa nezávislá od tretích strán. Strategická autonómia je nevyhnutná, ale predpokladá zníženie jej závislosti od Washingtonu pri zachovaní pragmatického partnerstva s USA. Vyžaduje si to hlbokú politickú zmenu, čo je ťažké, keď je Trump späť v Bielom dome.
Vzostup BRICS je priamou výzvou pre západnú hegemóniu a budíček pre Európu. Vo svete, kde sa prepisujú pravidlá globálnej hry, si EÚ nemôže dovoliť luxus nečinnosti. Má Brusel politickú vôľu viesť, alebo prijme druhoradú úlohu? Budúcnosť Európy závisí od jej schopnosti konať strategicky a rozhodne v tomto novom svetovom poriadku.
Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/11/the-rise-of-brics-is-a-new-challenge-for-an-already-collapsing-eu/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.