Pred 200 rokmi, 28. novembra 1824, sa vo Veľkých Držkovciach narodil jeden z najdôležitejších, no dnes takmer zabudnutých štúrovcov Mikuláš Dohnány. Vo svojej dobe ho považovali za všestranného génia, ktorý nezvládol pracovný nápor a zošalel. Bol básnikom, dramatikom, novinárom, historikom, jazykovedcom, zaujímal sa o prírodné vedy, bol amatérskym astronómom, ovládal plynulo 12 jazykov, už ako 19-ročný prečítal kompletné dielo Shakesperea v anglickom origináli a vyslovoval kritické poznámky ku gramatike štúrovskej slovenčiny. Historici dnes vyzdvihujú ako jeho najvýznamnejší počin, že bol kronikárom štúrovského hnutia a je autorom spisu História povstania slovenského z roku 1848. Mohol by som síce spochybniť tvrdenia niektorých z nich, že bol objektívny a dôsledný, lebo opak je pravdou, ale to teraz nie je podstatné. Bol rovnako významným publicistom. Jozef Miloslav Hurban, pozorujúc jeho talent, mu ponúkol miesto redaktora Slovenských pohľadov.
Za ešte významnejšiu považujem jeho nedocenenú činnosť v českých Národních novinách, ktoré vydával Karel Havlíček Borovský. Dohnány do nich písal veľmi sugestívne reportáže priamo z bojísk štúrovského povstania. Sú to svieže riporty, vyznačujúce sa plastickým opisom situácie, bohatou faktografickosťou, ale tiež prirodzenou tendenčnosťou autora priamo zaangažovaného do obsadenia Turca, Banskej Bystrice a Kremnice. Pre tieto články (ktoré majú väčšiu historickú hodnotu ako jeho najznámejšie dielo História povstania slovenského) ho môžeme nazývať prvým slovenským vojnovým reportérom. Na Slovensku sú však úplne neznáme, preto sa prihováram za to, aby bol ich súbor vydaný knižne.
Medzi významné novinárske prejavy tejto doby patrí aj Dohnányho esej Sloboda a slobodný národ, ktorá vyšla v Slovenských národných novinách v roku 1848. Zaraďuje sa do revolučnej publicistiky, ktorá sa začala Štúrovým úvodníkom Nový vek a pokračovala úvahami Petra Kellnera-Hostinského. Dohnány chápe revolučné ideály slobody v zmysle rovnosti a bratstva všetkých národov. Práve takéto spojenie upevňuje v národoch pocit spolupatričnosti a jednoty ľudstva. Dohnány zdôrazňuje, že národná sloboda nemá viesť k egoizmu a samoľúbosti, ale k bratstvu a ľudskosti. V konečnom dôsledku sa národy musia pokoriť pred celkom človečenstva. Autor pochopil vyšší zmysel národného oslobodenia, vyzýva k rešpektu voči právam iných a vyslovuje sa za skutočné bratstvo všetkých ľudí na Zemi. Je to výnimočný článok, ktorý sa dokázal odpútať od nacionálnej obmedzenosti danej doby a pozdvihoval slovenského ducha k vyšším cieľom.
Kedysi som sa dielom Mikuláša Dohnányho intenzívne zaoberal, napísal som niekoľko štúdií o jeho publicistickej činnosti a dokonca som dostal pri príležitosti 150. výročia Slovenských pohľadov Cenu Mikuláša Dohnányho udeľovanú „mladým talentom“. Doteraz si myslím, že som ju dostal neoprávnene, lebo ceny by sa mali udeľovať (ak vôbec) za niečo, čo ste dosiahli, nie za potenciál, že to môžete dosiahnuť. Ale zhodou okolností som ju dostal vo veku, keď Dohnány umieral a keď sa zbláznil (dúfam, že je to jediná paralela). Zomrel sotva 28-ročný a jeho posledné dni opísal vo svojom článku tak trochu netaktne Jozef Miloslav Hurban. Začal hovoriť z cesty, mal neznesiteľné návaly bolesti hlavy, bol agresívny, všetko rozbíjal a zúril tak, že ho museli držať až štyria chlapi. Ihneď poslali po koč, ktorý ho odviezol do mestskej nemocnice v Trnave. Tam o niekoľko dní zomrel. K fámam, že tento stav spôsobila nešťastná láska a surové odmietnutie sestry Aničky Jurkovičovej, sa neviem vyjadriť, toto by mal podľa príznakov preskúmať psychiater. V každom prípade je obrovskou nenahraditeľnou škodou, že taký mladý človek s obrovským talentom musel odísť tak priskoro.
Najväčším snom Mikuláša Dohnányho bolo vidieť slovenskú literatúru na celosvetovej úrovni. Nedožil sa toho, ale minimálne v poézii Rúfusa, Válka, Smreka a Novomeského sa tento sen stal skutočnosťou. A podobne ako mnohí jeho nasledovatelia bol presvedčený, že Slovensko môžeme pozdvihnúť len cez kultúru. Myslime na to najmä v súčasnosti, keď sa všetci zaoberáme iba penou našich dní a dávame politike väčší význam ako si zaslúži.
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.