Nehádajte sa, radšej sa pobite!

Nehádajte sa, radšej sa pobite!

Nehádajte sa, radšej sa pobite! 620 330 Roman Martiška

“Ako malí chlapci,” znejú komentáre na hašteriacich sa poslancov. K Andrejovi Dankovi, Rudolfovi Huliakovi, Ivanovi Ševčíkovi a Pavlovi Ľuptákovi sa pridáva aj trojica z Hlasu-SD, ktorej hlavným vedúcim je Samuel Migaľ, práve ten odmietol hlasovať za vládny návrh zákona a zablokoval parlament. Keď už títo poslanci vyzerajú v očiach verejnosti “ako malí chlapci”, tak by možno mali aplikovať pravidlá ulice malých chlapcov, na ktorých sa podobajú.

ilustračné foto/pixabay.com

Pravidlá hier na ulici boli jednoduché a menšina sa prispôsobovala väčšine. Ak prevládali baby, tak sa hrala vybíjaná. Ak sa zišlo viac chlapcov, tak futbal bol tým pravým orechovým. V každej partii sa nájde “malý Samko”, ktorý chce, aby bolo po jeho, ak nie ľahne si na stred cesty a blokuje hru. Po sérii dobrých rád na ulici prišla na rad facka, ktorá Samka schladila.

Každý deň počas letných prázdnin bolo počuť krik a hádky, ktoré rušili tetky pri sledovaní telenoviel, a tak prišla rada starších v znení “Nevadzte sa, pobite sa!”. Touto radou sa väčšinou museli riadiť Andrejovia, Rudolfovia, Ivanovia a Palovia, ktorí namiesto argumentov chápali fyzickú silu.

Hra s outsidermi trvá krátko!

Keď už bolo po “márovačke”, tak vstúpil do hry Robo, ktorý bol vlastníkom novej lopty. Futbal na ulici sa hral do neskorých hodín. Jednou z príčin hrania “do nevidím” bolo, že nehrozilo riziko objavenia fľakov po bitke. Samo, Andrej, Rudo, Ivan a Palo museli domov prísť v stave, v akom z domu odišli. Inak by sa na druhý deň mohlo stať, že sa na ulici podobné divadlo nezopakuje.

Futbal na ulici mal jedno krásne pravidlo, ktoré znelo “moja lopta, moje pravidlá”. Ak sa Robo naštval, tak postrkal všetkých na kraj ulice, schmatol loptu a zmizol domov, kde ho čakal bazén a hracia konzola v detskej izbe.

Kto mal z naštvania Roba radosť? Mišo, Braňo, Milan, Igor a Jaro, ktorých nikto nechcel, lebo boli “sprostí jak bedňa gitu”, ale mali loptu, a tak sa dostali na rad. Hra dlho netrvala, lebo Mišo bol ľavý, Braňo blbý, Milan sa pred penaltou hodinu prežehnával a aj tak do nej netrafil. Igor s Jarom boli zákerní malí hajzlíci. Ten futbal stál jednoducho za prd!

Lopta patrí Ficovi!

Keďže, žijeme vo veľmi zvláštnej dobe, tak pre istotu upozorňujem, že tento komentár nenabáda na násilie. Hoci podľa premiéra Roberta Fica je “facka mokrou rukou vodoliečba”, aj tak Danko s huliakovcami by si to mali vyriešiť za rokovacím stolom a spolu s migaľovcami si uvedomiť, že lopta patrí Ficovi.

Politická šachovnica má v tomto prípade jednoduché pravidlá ako futbal na ulici! Premiér buchne po stole, odovzdá demisiu a Danko, Huliak, Ševčík, Ľupták a Migaľ “dohrali”. Koho to poteší? Michala Šimečku, Branislava Gröhlinga, Milana Majerského, Igora Matoviča a Jaroslava Naďa, ktorí aktuálne sedia v politickom suteréne, alebo ak chcete v jarku na kraji ulici!

Chlapci, ak Vám to pomôže, tak sa pobite, ale nerobte krik, voličov z toho bolia uši!

Roman Martiška / Hlavný Denník



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.