Na Slovensku sa človek stanete extrémistom veľmi ľahko. Stačí, ak to o vás vyhlási nejaký pripečený novinár alebo, ešte lepšie, kŕdeľ bielych vrán, ktorých poletuje naším priestorom toľko, až sa čierna vrana stáva raritou.
Najnovšie je podľa mediálnych vtákov najnebezpečnejším extrémistom Danny Kollar. A jeho komplicmi sú na základe zvestí zo zápiskov denníkov ideologickej propagandy hudobník Oskar Rózsa a vedúci úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala. Obaja menovaní sa v očiach tribunálu pripečených bielych vtákov previnili návštevou Londýna, kde si dali pivo, večeru a urobili niekoľko spoločných fotografií s Dannym Kollarom.
Mediálna riekanka ide ďalej tak, že Oskar Rózsa by mal vrátiť honorár za aranžmán hymny a Lukáš Machala odstúpiť z funkcie, pretože sa verejne stretli a fotili s Dannym Kollarom. Áno, takto jednoducho to má poskladané v hlavičkách naše štebotavé, vlastne krákajúce novinárstvo.
Nuž takto. Podľa mojej mienky sú extrémisti napríklad Tkačenko, Schutz, Soltész, Bejátka Balogová, Baba Vanga Vagovič, Monika Tódová alias Mirka z Bratislavy, Laura Kellöová, Zuzana Petková, Xénia Makarová a ďalší podobne intelektuálne obmedzení jedinci. Je to však môj subjektívny názor a nebudem nikoho očierňovať len preto, lebo s nimi diskutuje, chodí na dovolenky alebo sa len tak fotí.
Prečo?
Nuž preto, lebo mať okrajové alebo krajné názory ešte neznamená byť aj skutočne nebezpečným extrémistom. Ako napríklad istý strelec z Handlovej. Všakže.
Pojem extrémizmus sa do nášho slovníka dostal najmä preto, lebo bolo potrebné nejako označiť osoby a skupiny usilujúce sa z ideologických dôvodov o odstránenie existujúceho ústavného zriadenia. Ešte presnejšie by bolo, ak by sme pripustili, že extrémizmus je novodobé označenie pre to, čo komunisti označovali za vnútorného nepriateľa. Polícia aj spravodajské orgány majú za úlohu venovať sa novodobému vnútornému nepriateľovi, teda extrémistom, ak ide o osoby, cieľom ktorých je zvrhnutie súčasného ústavného zriadenia.
Inými slovami extrémizmus a extrémizmus nemusí byť to isté. Vždy to závisí od kontextu. Krajné názory môže niekto považovať za extrémizmus z ideologického alebo morálneho hľadiska, avšak z perspektívy ochrany ústavného zriadenia môžu byť spochybňované postoje dotyčnej osoby úplne irelevantné.
Takže!
Ak si kŕdeľ bielych vrán myslí, že Danny Kollar má extrémistické názory, je to ich problém. Môj problém je zase to, že si to isté myslím o väčšine slovenských novinárov. Kým sa pán Kollar neusiluje o uskutočnenie ústavného alebo iného puču, nikto nemá právo prenasledovať iných len preto, lebo sa s ním stretávajú. A už vôbec nie vrešťať, že má niekto vracať zaslúžene zarobené peniaze alebo odstupovať z funkcie, kým ju vykonáva v súlade so zákonom.
Ak by sme mali akceptovať logiku kŕdľa bielych vrán, museli by sme rovnako požadovať, aby sa vzdali funkcií všetci politici, sudcovia, prokurátori, policajti a úradníci, čo sa stretávajú a na dennej báze poskytujú informácie extrémistom vymenovaným o niekoľko odsekov vyššie.
Peter Tóth
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.