HURÁ, DNES DOMOV! ALE ASPOŇ UŽ MÁM PREUKAZ

…NA KTORÝ CESTUJEM BRATISLAVSKOU MHD ZADARMO

Seniorského dôchodcu, iba o trochu majetnejšieho tvora ako je povestná chudobná kostolná myš, poteší ak má niečo zadarmo.

Včera som si konečne na hlavnej stanici v Bratislave vybavil za 7 eur preukaz, ktorý ma v mojom veku (nad 70 rokov) oprávňuje presúšať sa po celom tom bláznivom slniečkárskom meste mestskou hromadnou zadarmo. Niežeby sa mi kvôli tomu chcelo chodiť do nášho hlavného mesta častejšie, to ani náhodou. Pán boh chráň, v žiadnom prípade. Nech si ho do sýtosti užívajú domorodci a všetci tí privandrovalci hlavne z východu, ktorým to mesto pripadá ako zasľúbená Amerika. Však oni tiež raz z toho ošiaľu nadšenia vytriezvejú. V mojom prípade, ak už tam človek raz za uhorský rok temer proti svojej vôli na chvíľu zavíta, aspoň môžem naším pol miliónovým veľkomestom putovať bezplatne – hromadnou mestskou dopravou. Oni sa tam už asi načisto zbláznili, lebo tam chcú postaviť 260 metrov vysoký mrakodrap, vraj druhý najvyšší v Európe. To sú tí šialení megalomanskí developeri – od tých len čo najďalej.

Nemám rád to slovo „hromadnou“. Nie je mi sympatické lebo mám od narodenia inštinktívnu alergiu a odpor voči všetkému, čo je označované ako hromadné. Nechcem byť s nikým na hromade, nechcem byť súčasťou akejkoľvek hromady, ani húfu, ani masy. Niekto sa v tom vyžíva, ja nie. Ja mám rád samotu, hlavne na potulkách lesom. Ľudí mám samozrejme rád, o to nejde, nech ma nik nepodozrieva, že by som bol odľud, ale skôr dávam prednosť zádumčivým osamelým potulkám po horách. Každý sme nejaký. Dnes teda vyrážame s priateľkou autom na Kysuce. Ona tam tiež rada chodí a dnes ma vezie domov, s pravdepodobným krátkym medzipristátím v malebnej Hornej Maríkovej. Tam som totiž minulý týždeň objavil úžasného človeka keď som do tej horskej dedinky išiel navštíviť môjho kamaráta a skvelého mladého novinárskeho kolegu Romana Martišku, ktorý si tam chodí k rodine na pár dní oddýchnuť a nadýchať sa čerstvého vzduchu.

Včera som bol u môjho dlhoročného novinárskeho kolegu Pavla Kapustu, s ktorým sa poznám vyše 30 rokov a on ma pred týždňom zavolal, aby so mnou urobil ďalší rozhovor NA PALETE. Fajn, rozhovor sme urobili a o deň či dva bude na YouTube. Majú to tam v štúdiu pekné, akurát to sedenie je na môj vkus akési privysoké. Máš problém kým sa do toho vydriapeš. Ale inak super, lebo hlavne Palko je super. Dá sa s ním hovoriť o všetkom možnom, najmä pospomínať staré časy bojov o samostatnú Slovenskú republiku. Už sme pomaly ako tí veteránski pradedkovia, čo až do smrti spomínali na slávnu bitvu na Piave. Ale ono to tak naozaj bolo aj v prípade Slovenska, tiež sme museli zvádzať boje s neprajníkmi slovenskej štátnosti. Tie bohužiaľ kvôli rodu Šimečkovcov trvajú fakticky dodnes, a nech Huliak v štýlovom zelenom mundúre lesného mužíka konečne prestane s tými volovinami, lebo nás všetkých privedie do nešťastia! Keď sa naštvem, nájdem si na mape Očovú a pôjdem mu to osobne celé vysvetliť a vytmaviť, v tej jeho kancelárii, kde sedel v družnej debate s našimi nepriateľmi. V rozhovore u Pavla Kapustu sme sa venovali aj Oskarovi Rózsovi, ako inak, lebo ten statočný hudobník so slovenským národným srdcom na správnom mieste si našu podporu a úctu zaslúži.

Aký ten rozhovor je, to posúdiť neviem. Lebo som vždy so svojim výkonom nespokojný a hlavne ma po ňom vždy napadne, čo všetko dôležité som v rozhovore zabudol spomenúť. Nuž ale čo už, keď to má na tej Palete časovo limitované.

Michal Zoldy