Pred súd sa postavil bývalý policajný prezident Peter Kovařík, ktorý bol v postavení obvineného od leta 2021. Kovařík a jeho obhajca, teda mali tri roky na prípravu obhajoby. Našťastie pre Kovaříka, lebo jeho slová na tlačovke počas, ktorej oznámil odchod z polície, boli prakticky priznaním sa k zneužitiu právomoci verejného činiteľa a situáciu okolo jeho osoby zachraňovali vtedajší minister vnútra Roman Mikulec, vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a do obhajoby vyrazila aj prezidentka Zuzana Čaputová.
Nájsť v Kovaříkových vyhláseniach logiku bolo vtedy nemožné! Kovařík dokázal odporovať sám sebe v dvoch slovách možno aj desaťkrát – “neviem či sa to stalo, ale potom sa to stalo ešte raz,” alebo “mal som problém zistiť informácie čo sa deje, ale na základe informácii, ktoré som mal, som zásah zrušil.”
Kovařík mal z dovolenky zmariť zásah inšpekčného tímu Oblúk, ktorý viedla vyšetrovateľka Diana Santusová. Na Santusovú sa po obvinení bývalý policajný prezident pokúšal vyhovoriť, že zásah zrušila skôr ako jej on zrušenie potvrdil. Už v tomto čase začal frontálny útok na Generálnu prokuratúru ohľadom využívania paragrafu 363.
Rozpad systému kajúcnikov
Takzvané spoločenstvo S ako nazval svoj tím Daniel Lipšic, vtedy Špeciálny prokurátor, namietalo využívanie paragrafu 363, ktorým prokuratúra vedená Marošom Žilinkom rušila jedno obvinenie za druhým na základe nedostatku dôkazov, či protizákonnostiam v trestných konaniach.
Boju proti Žilinkovi predchádzalo tajné stretnutie špičiek štátu s predstaviteľmi SIS, ktorí informovali o manipuláciách vo vyšetrovaniach, či koordinovaní kajúcnikov. Úspešní s paragrafom 363 boli bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský, podnikateľ Zoroslav Kollár a Generálna prokuratúra zastavila stíhanie aj Jaroslavovi Haščákovi a spol., ktorého zatýkanie bolo, de facto, divadlom pre verejnosť.
Po obvinení Kovaříka sa “spoločenstvu S” začal rozpadať systém kajúcnikov, presnejšie povedané kajúcnici Ladislav Makó, Boris Beňa, František Imrecze a ďalší menej známi speváci pesničiek na želanie, stratili v očiach verejnosti dôveryhodnosť.
Za obvineného Kovaříka sa postavil minister vnútra Mikulec, ktorý paradoxne na základe týchto udalostí získal späť moc menovať Policajného prezidenta priamo. Mikulec vybral ďaleko razantnejšieho a viac politicky sprofanovaného Štefana Hamrana.
Nový nepriateľ: Paragraf 363
Ministerka spravodlivosti Kolíková spolu s ešte straníckym kolegom Jurajom Šeligom začali boj proti paragrafu 363, ktorý údajne Generálna prokuratúra začala vo veľkom zneužívať, čo štatistiky prokuratúry niekoľkokrát vyvrátili.
Prezidentka Čaputová začala formovať požiadavku, aby jej Generálna prokuratúra poskytla spisy, ktorých sa paragraf 363 týkal. Práve pred prvým súdnym pojednávaním s Kovaříkom rozhodol Ústavný súd, že prezident nemá právo nahliadať do spisov Generálnej prokuratúry. Tu treba podčiarknuť, že blízko k právnemu tímu Čaputovej mal advokát Peter Kubina, ktorý je právnym zástupcom obžalovaného Kovaříka za zneužitie právomoci verejného činiteľa.
Tvrdenie, že súd s Kovaříkom otvára prípadné súdne pojednávania vojny v polícii nie je úplne pravdivé! Kovařík a jeho prípad je totiž úzko spätý s vtedajšími špičkami štátu, ktoré ignorovali úniky z trestných spisov, na čom paradoxne stojí jeden bod obhajoby bývalého policajného prezidenta. Navyše celý prípad je prepojený na vyšetrovateľov čurillovcov a spomínaný v ňom bol aj záujem ministra Mikulca.
Čo všetko odhalí Kovařík pred súdom a v koho prospech je začatie konania až po troch rokoch od obvinenia?
Roman Martiška / Hlavný Denník
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.