Slovenská diplomacia a Úrad vlády SR sa ani po viac ako 24 hodinách od vydania medzinárodného zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a bývalého ministra obrany Joava Galanta nevyjadrila ako jediná európska krajina k tomuto prelomovému rozhodnutiu Medzinárodného trestného súdu. Mlčia aj slovenskí novinári, ktorých si človek užije na primitívne hejtovanie, ale do toho, aby si plnili svoje základné povinnosti a položili príslušným orgánom jednoduchú otázku, aký je náš postoj v tejto veci, sa príliš nehrnú.
V tejto situácii, keď už aj francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na zastavenie dodávok zbraní pre Izrael, keď šéf európskej diplomacie Josep Borrell navrhol prerušiť politický dialóg s Izraelom, je najvyšší čas, aby slovenská vláda vypovedala zmluvu o nákupe systémov protivzdušnej obrany s Izraelom. Za týchto okolností, keď je izraelský režim obvinený z genocídy palestínskeho obyvateľstva, je morálne a politicky neobhájiteľné, aby Slovenská republika fakticky finančne podporila izraelský apartheid a páchanie vojnových zločinov sumou 554 miliónov eur.
Diskusia o tom, či budeme rešpektovať medzinárodný zatykač, by mala byť bezpredmetná. Ak sme právny štát, potom ako zmluvná strana Medzinárodného trestného súdu musíme dodržiavať naše medzinárodné záväzky. Z právneho hľadiska je totiž vec jasná: v prípade medzinárodného zatykača koná prokuratúra a polícia, nie politické rozhodnutie vlády. Tým skôr, že zločiny, z ktorých je obvinený Netanjahu a Galant, sú oveľa závažnejšie, ako tie, z ktorých bol obvinený Putin. Slávny novinár Seymour Hersh (sám litovský Žid, ktorý odhalil masaker vo vietnamskej dedine My Lai) opísal situáciu mimoriadne tvrdo: „Podmienky na severe Gazy sú podmienky holokaustu.“ Vládne tam nepredstaviteľné utrpenie, dejú sa tam apokalyptické zverstvá. A je príznačné, že práve pokrytci, ktorí ronia krokodílie slzy nad Ukrajinou, izraelské barbarstvo neporovnateľne väčších rozmerov nedokážu odsúdiť.
Spôsob, akým sa niektoré štáty nedôstojne vykrúcajú zo svojej povinnosti, spochybňovanie činnosti ICC a ďalšie prejavy svojvôle sú však iba ďalším dôkazom, že medzinárodné právo je v troskách. Slovenská republika existenčne závislá od dodržiavania medzinárodného práva by za ním mala stáť za každých okolností. My nie sme v pozícii USA a Číny, ktoré neuznávajú jurisdikciu ICC, ani v pozícii jednostranne proizraelského Česka a Maďarska, my sme vyhlásili dodržiavanie medzinárodného práva za svoju štátnu doktrínu. A mimochodom, je to príležitosť nechať to vyžrať progresívcom, ktorí vo svojom čierno-bielom videní sveta zľahčujú zložitosť medzinárodnej sutuácie a demagogicky obviňujú Fica, že nás ťahá k Orbánovi. Ajhľa, s akou ľahkosťou začali Šimečka a Korčok preberať Orbánove stanoviská…
Eduard Chmelár
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.