Robert Fico včera na slávnostnom sneme svojej strany pri príležitosti 25. výročia jej založenia niekoľko razy z pódia apeloval nielen na jej členov, ale aj na priateľov a sympatizantov Smeru. Urobil som si k jeho prejavu časové poznámky a tak som sa k tým momentom vrátil opakovane aj dnes pri písaní týchto riadkov.
Áno, podľa výsledku vlaňajších parlamentných volieb je na Slovensku mojím odhadom najmenej 650 tisíc sympatizantov Ficovej strany. Členov je okolo 13 tisíc, ak k tomu prirátame ich rodinných príslušníkov, spolu možno 35 tisíc, potom skalných sympatizantov strany SMER-SSD je u nás okolo 650 tisíc. Veď len samotný Robert Fico získal viac ako 530 tisíc krúžkov, najviac spomedzi všetkých politikov. To je masa ľudí, ktorých si treba mimoriadne vážiť, pretože ak volili, tak sú s najväčšou pravdepodobnosťou aj sympatizantmi Smeru, lebo si neviem predstaviť, že by človek, ktorý ide hlasovať a vhodí do volebnej urny lístok, nebol sympatizantom toho, za koho hlasuje. Ak som použil Ficov obľúbený výraz – slovo „mimoriadne“- tak to naozaj platí na všetkých sympatizantov jeho Smeru, ktorí sa dennodenne (mnohí z nich), zrážajú na sociálnych sieťach ako na neľútostnom bojisku s tými, ktorí Smer nenávidia, vrátane mienkotvorných médií hlavného prúdu a politických mimovládok, o ktorých Fico včera otvorene povedal, že konflikt s nimi je nevyhnutný.
To my, pán premiér, veľmi dobre vieme – sme v tom konflikte totiž priamo osobne zaangažovaní už dlhé roky až po uši a verte, nie je to vôbec ľahké, nechať sa okydávať a dehumanizovať za svoj politický názor kdeakou, neraz anonymnou a možno aj dobre platenou, háveďou a trollmi. Medzi Vašimi sympatizantmi sú aj novinári z alternatívnych médií, resp. samostatne pôsobiaci alternatívni komentátori, pred ktorými ako 71-ročný žurnalista s šedinami na hlave snímam s úctou klobúk. O mňa tu nejde. Ja som mediálny veterán starej školy na odchode, dnes už žijúci „v exile“ ďaleko na severnom Slovensku, čo najďalej od slniečkárskej Bratislavy, ktorá Vás nenávidí – veterán, ktorý tu dnes je a zajtra ho môže z minúty na minútu skosiť infarkt alebo porážka. Ide mi o mladých kolegov, napríklad aj o 32-ročného skvelého novinára Romana z okresu Zlaté Moravce, ktorý si už dávno zaslúži stretnúť sa s premiérom svojej krajiny, rozprávať sa s Vami a urobiť s Vami exkluzívny rozhovor. A o ďalších a ďalších podobných mladších kolegov, napríklad z Komárna alebo z Trenčianskych Teplíc. Možno by stál za to aj okrúhly stôl s týmito alternatívnymi novinármi, prečo nie? Veď tí nepatria k médiám hlavného prúdu, ktoré Vám idú programovo po krku od momentu, kedy ste pred štvrťstoročím založili svoju stranu.
Váš včerajší prejav budem v nasledujúcich dňoch analyzovať a komentovať z viacerých uhlov pohľadu, ale pre túto chvíľu najdôležitejší bol pre mňa v ňom Váš osobný opakovaný apel na priateľov a sympatizantov Vašej strany. Straníci, ktorí sedeli v sále, to je Vaše osvedčené jadro, ale sú tu státisíce sympatizantov a voličov, ktorí sú tou armádou, na ktorú sa môžete spoľahnúť v politickom boji, že Vás podržia a podporia aj v ďalších voľbách. Inak by celé to vzopätie a úsilie tohto obdobia vyšlo nazmar.
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.