Progresívne Slovensko splatilo Korčokovi svoj starý dlh. Ak mu mal niekto do vody hodiť záchranné koleso, tak oni.
Ivan Korčok a Michal Šimečka. Foto: TASR.
Na úvod treba spresniť, že Korčok si nehľadal len novú politickú budúcnosť. Hľadal si prácu. A aj ju našiel. V PS bude plateným „expertom“. Zamestnancom strany.
Je to výborná správa. Potvrdzuje slová tých, ktorí varovali, že hra Korčoka na konzervatívca a vlastenca je falošná. Lebo jeho poslaním bolo slúžiť progresívcom.
Nie, Korčok nikdy nebol konzervatívny. A nikdy nebol ani progresívny. Korčok bol vždy politicky priesvitný. Kam by ste ho posadili, tam by verne splýval s okolím. SaS? Progresívci? Demokrati? Nová strana s Holečkovou z KDH? Lajčákov štátny tajomník za vlády Smeru? Zapadol by kamkoľvek.
Ak Korčoka niečo aspoň trochu vyfarbovalo, tak len to, že bol vzorný „atlantický káder“. Čiže proamerická figúra. Vždy sa výborne orientoval v úlohách, ktoré prichádzali z Washingtonu a Londýna ako hlavných mocenských centier. A vykonával ich aj vtedy, ak boli v rozpore so záujmami Slovenska alebo Európy.
Boli to ľudia ako Korčok, ktorí sa postarali o darovanie protiraketového štítu S-300 Ukrajine, hoci nebola zabezpečená náhrada. Alebo o darovanie migov po odvolaní vlády, hoci to bolo protiústavné…
Slovom, diplomat Korčok pri domácich úlohách nikdy nezaváhal. Nezvykol mať pripomienky, ktoré by hľadali rovnováhu medzi požiadavkami spojencov a záujmami Slovenska.
Napokon, aj preto sa stal ministrom zahraničných vecí.
A aj preto mal byť novým prezidentom, ktorý nahradí Zuzanu Čaputovú.
A do tretice: aj preto je dnes vhodným kádrom do PS.
Pokiaľ ide o stranícku politiku, Korčok nikdy nepatril do super ťažkej váhovej kategórie. Platilo to v čase, keď bol ministrom. A platí to aj teraz. Korčok je skúsený funkcionár. Nie skúsený líder.
Do PS nastupuje ako politický novic. Začína sa učiť, ako vyzerá práca v strane. No ako dlhoročný funkcionár, ktorý už čo-to odslúžil, by rád preskočil zopár vývojových štádií.
Mimochodom, v podobnej polohe bol už začiatkom roka 2023. Sulík vtedy Korčokovi ponúkol funkciu volebného lídra SaS. Korčok prikývol. No mal podmienky. Chcel mať záruky v podobe písomnej dohody. Stalo sa. Korčok a Sulík podpísali dohodu. Že bola tak trochu v rozpore s demokratickými pravidlami, keďže lídrov si volia členovia strany na kongrese? No a čo. Korčok predsa neprichádzal zdola, ale zhora.
Ani písomná dohoda však nakoniec nič nezaručovala. Vycúval z nej samotný Korčok. Dôvod: Zuzana Čaputová oznámila, že sa jej už nechce znova kandidovať. Progresívci zistili, že treba prepriahať.
Tak sa prepriahalo. Korčok dostal ďalšiu ponuku na ďalšiu funkciu. Rovno prezidentskú. Opäť prikývol (hoci to bolo v rozpore s písomnou dohodou, ktorú mal so Sulíkom).
Vtedy začiatkom roka 2023 to predsa vyzeralo tak, že prezidentské voľby nebudú dramatické – len potvrdia Korčoka ako novú hlavu štátu. Ficov Smer, v tom čase desaťpercentná strana, mal byť ďalej izolovaný. Novú vládu si mali podeliť progresívci s Hlasom. A prezidentom sa mal stať kandidát zjednotených „demokratických síl“.
Lenže záver roka 2023 bol opačný ako projekcie. Smer predbehol Hlas, vyhral voľby a zostavil vládu. Stála za ňou široká protiprogresívna väčšina voličov. Korčok už nebol jediným relevantným kandidátom, ale len jedným z dvoch… A prehral. Síce s vysokou verejnou podporou (vyššou než mala Čaputová), no nestačilo to.
Dôvody, prečo Korčok pohorel, boli dva. Prvým boli politické trendy – väčšinový tábor už nebol protificovský, ale skôr ten protiprogresívny a protivojnový. Roky 2014 (Kiska) a 2019 (Čaputová) sa nezopakovali. Druhým dôvodom bol fakt, že Korčok je politické nemehlo, ktoré si nerozumie s voličmi.
Heslá o Korčokovi ako silnom hráčovi boli čistá povera. O jeho podporu sa postarali mediálne a stranícke kampane. Nie jeho politický talent a politické schopnosti. Tie neexistujú.
Jednoducho: Korčok len zastupoval protivládne hlasy, ktorých je dosť. No na viac nemal.
Napriek prehre si Matovičov a Hegerov exminister nahováral, že je rozdielový hráč. A budúci líder zjednotenej opozície.
Bol to chybný predpoklad. Korčok čakal na „veľké politické ponuky“. Podobne veľké, ako sa mu kedysi rysovali v SaS… A tie neprichádzali (ak nerátame mimoparlamentných Demokratov). Exminister Korčok ostal bez politickej budúcnosti. A dokonca aj bez práce, ktorá by zodpovedala jeho životopisu. Ponuky viazli nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Trápenie Korčoka nakoniec ukončili progresívci. V porovnaní so Sulíkom mu neponúkli vôbec nič. Len platenú prácu. Korčok sa zamestná v PS ako expert na zahraničnú politiku. A ak by chcel funkciu vo vedení – napríklad podpredsednícku – musí čakať na snem. A na to, či získa väčšinovú podporu.
Táto skromná ponuka z PS – byť jedným zo zamestnancov strany – je primeraná Korčokovým politickým schopnostiam.
A zároveň zohľadňuje okolnosti, históriu problému a to, komu Korčok poslúžil. Teda mal poslúžiť…
Boli to progresívci, ktorí Korčoka presvedčili, aby hodil za hlavu dohodu so Sulíkovou SaS a aby sa radšej stal pokračovateľom ich prezidentky Čaputovej.
Nevydalo.
Nakoniec progresívci oznámili, že nešťastníkovi Korčokovi našli to, čo dlho nemal. Prácu.
Dag Daniš / Denník Štandard
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.