Už som tu spomenul, nie samoúčelne, že som bol v rokoch 1992 až 1996 podpredsedom Etickej komisie pre klinické skúšky nových liečiv na Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave.
Ako sa to stalo? Akademik Niederland (profesor MUDr. Teofil Rudolf Niederland, DrSc., azda najváženejšia osobnosť lekárskej vedy na Slovensku všetkých čias), si ma vybral za svojho podpredsedu…. bol som prekvapený, doslova šokovaný. Ja nelekár…. a podpredseda jeho veľkej Etickej komisie !? Vysvetlil mi, že presne tak to je v Amerike, že predsedom je samozrejme vždy lekár, to je jasné, ale podpredsedom je právnik, psychológ, sociológ a podobne, no a v mojom prípade som bol prekladateľom odbornej medicínskej literatúry do angličtiny – teda presne tým, kto v tej etickej komisii mal podľa pána profesora byť, navyše s hlbokým záujmom o etické otázky v medicíne i mimo nej. V tom období som sa tak široko a dôkladne zaoberal medicínskou etikou, že som inicioval viac ako jeden a polhodinovú, vôbec prvú rozhlasovú besedu (v máji 1991) o eutanázii v pravidelnej relácii KONTAKTY, redaktorky Jany Bleyovej. Tá relácia bola reprízovaná niekoľko rokov.
Celý život ma zaujíma etika a etické otázky v najširších súvislostiach …. zaujíma ma a ovplyvňuje moje myslenie a prácu aj v oblasti žurnalistiky ako pravidelného politického komentátora. Bohužiaľ, etika sa z našej spoločnosti vytráca – áno, vrátane politiky a žurnalistiky. Vítal som v minulosti inštitút takzvaného informovaného súhlasu keď som sa s tým termínom stretol prvý raz. Má totiž logiku….. ak máš s niečím súhlasiť, či už ako pacient s navrhovanou liečbou alebo operáciou, alebo ako volič pred voľbami, či ako rodič dieťaťa, ktoré má v škole absolvovať besedu s niekým mimo rámec predpísaného učiva, vždy je namieste byť pred svojím rozhodnutím dôkladne informovaný a dať na základe toho súhlas. Informovaný súhlas. Nie dezinformovaný, ale informovaný súhlas….! Samozrejme aj písomný. Kto iný má dať zodpovedný súhlas ak sa má napríklad v škole udiať nejaká beseda trebárs o sexuálnych otázkach? Rodič, samozrejme rodič. Za výchovu dieťaťa je v prvom rade zodpovedný rodič. A ten, priatelia moji, musí by najprv informovaný, ak má s niečím súhlasiť. Jasné ako facka… malo by byť, ak sa tu „bavíme“ o niečom, čo by malo byť samozrejmosťou. Ale niekomu nie je a rád by rodiča nejako lišiacky obišiel. Však pán minister?
A čo médiá? Hlavne tie takzvaného hlavného prúdu? Od čias globálnych drístov americkej administratívy a CNN o údajných zbraniach hromadného ničenia v Iraku pred americkou inváziou, na ktorú doplatilo životom viac ako milión Iračanov, sa elementárna etika z médií programovo a cielene stráca ako ľadovce v Alpách a nastupuje vedomá manipulácia más. Goebbelsom to neskončilo, práve naopak, o tom niečo vieme aj tu na Slovensku.
Aby som to zbytočne nenaťahoval, lebo čitateľ je inteligentný, na záver iba jedna malá poznámka. V Etickej komisii som na pokyn predsedu zostavil 19-bodový program, akési zásady práce komisie. Všetky, až na jednu, komisia schválila. Ktorá neprešla? Navrhol som, aby mal človek dobrovoľník, zaradený do klinických skúšok čohokoľvek, právo okrem iného vedieť, aký je ich výsledok. Dal zákonom predpísaný informovaný súhlas ak svoje telo poskytne na klinický výskum liečiva, tak by mal mať právo vedieť, pokiaľ o to prejaví záujem, aký je jeho výsledok. Sám som bol v osemdesiatych rokoch zaradený počas liečenia v Tatrách v takom vedeckom projekte Výskumného ústavu humánnej bioklimatológie, kde nám najprv v Bratislave robili testy tlaku a krvi v kľude a pri bicyklovaní, potom na Štrbskom Plese vo výške 1400 metrov a napokon aj hore na Solisku vo výške 1840 metrov. Ubezpečujem vás, že je mimoriadne nepríjemné ak vám niekto meria tlak a berie vám krv pri fyzickej záťaži keď ste rozpumpovaný a celý spotený od šliapania na statickom bicykli.
Informovaný súhlas….správna vec. Som za a vrelo ho odporúčam všetkým mysliacim tvorom všade, vo všetkom a pri všetkom. Inak sa môže stať, že sa ocitneme v situácii objektu manipulácie, a to je veeeeeľmi nepríjemné. Kam to až môže dospieť, to je krásne vidieť na prípade dnešného rozdeleného Slovenska. Ani manželke predsa nedáte len tak mirniks dirniks súhlas na čokoľvek. Kapišto? 🙂
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.