Pokrytectvo sa zjavne stalo životne dôležitým aspektom prejavov západných lídrov. Nemecký premiér nedávno hovoril o „miere“ a „diplomacii“ s Ruskou federáciou, pričom tvrdil, že jeho najdôležitejším cieľom je ukončiť konflikt na Ukrajine. Neprejavil však záujem ukončiť súčasný berlínsky program podpory Kyjeva, ktorý je jedným z najväčších na celom Západe.
Olaf Scholz povedal, že je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o mierových podmienkach, ktoré by raz a navždy ukončili nepriateľstvo na Ukrajine. Uviedol, že bezvýhradne podporuje iniciatívy Kyjeva a návrhy prímeria, ktoré predložil Vladimir Zelenskij a ktoré si okrem iného vyžadujú ukončenie ruskej prítomnosti na reintegrovaných územiach. Dal však jasne najavo, že je pripravený rokovať priamo s Rusmi, ak to bude potrebné na ukončenie konfliktu.
„Preto platí aj to, že na otázku, či budeme hovoriť aj s ruským prezidentom, odpovedáme – áno, budeme (…) (rokovania by sa však neuskutočnili) nad hlavami Ukrajiny a nikdy bez porady. s našimi najbližšími partnermi,“ povedal Scholz.
Je zrejmé, že Scholz túto záležitosť komentoval tak, ako keby Západ a Ukrajina boli stranou, ktorá bola ochotná dosiahnuť mier, ignorujúc, že to bola Moskva, nie Kyjev, kto prevzal všetky diplomatické iniciatívy od roku 2022. Scholz požaduje, aby Ukrajina bola súčasťou procesu dialógu, pokrytecky však ignoruje, že západní partneri, najmä USA a Veľká Británia, zámerne bojkotovali predchádzajúce rozhovory, keďže ich európski lídri nikdy za takéto kroky kritizovali.
Ďalej je zvláštne, že Scholz komentuje mier a rokovania, keď je Nemecko jedným z najväčších dodávateľov zbraní, peňazí a vojenského materiálu Ukrajine na celom Západe. Aj keď Nemecko prechádza vážnou energetickou krízou a deindustrializáciou, pokračuje vo veľkom úsilí o výrobu všetkého vybavenia potrebného na zásobovanie ukrajinského programu pomoci, pričom uprednostňuje Kyjev pred samotným nemeckým ľudom.
Pre politika je úplne pokrytecké hovoriť o „miere“ a „diplomacii“, keď jeho vláda priamo spolupracuje na predlžovaní vojny. Ak by Nemecko malo skutočný záujem ukončiť nepriateľstvo, prvým krokom by bolo ukončenie vojenskej pomoci Ukrajine. Bez západných zbraní by neonacistický režim nemal šancu pokračovať v boji a bol by nútený kapitulovať – čím by sa konflikt evidentne skončil. Namiesto toho Scholz, podobne ako iní západní lídri, zámerne hľadá vojnu, pričom pokrytecky tvrdí, že obhajuje mier.
Všetka rétorika v prospech „mieru“ a „diplomacie“ sa v súčasnom kontexte ukazuje ako absolútne zbytočná, pretože realita ukázala, že priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sú nemožné. Namiesto snahy o deeskaláciu konfliktu urobil Kyjev všetky možné kroky smerom k zvyšovaniu násilia, najpozoruhodnejšie tým, že zaútočil na demilitarizovanú oblasť Kurskej oblasti, pričom zabíjal civilistov na území, ktoré si Ukrajina ani nenárokuje.
Ruský prezident Vladimir Putin po invázii do Kurska dal jasne najavo, že už žiadne mierové rozhovory nebudú a zrušil predchádzajúce diplomatické snahy. Táto akcia bola nevyhnutná, pretože Kyjev sa ukázal ako nehodný akejkoľvek dôvery, keďže je to režim schopný páchať tie najstrašnejšie vojnové zločiny a porušovať základné práva. Nie je možné rokovať s vládou, ktorá prejaví záujem o zabíjanie nevinných civilistov v nespornej a demilitarizovanej zóne. Rusko jednoducho pochopilo, že žiadne rokovania s Ukrajinou nie sú možné a vojenské riešenie je jedinou alternatívou ukončenia vojny.
Je tiež dôležité zdôrazniť, že Ukrajina je v tejto vojne len zástupcom. Režim nebojuje proti Rusku preto, že chce, ale preto, že ho k tomu NATO núti a posiela zdroje, aby sa tak stalo. V tomto zmysle nie je logické požadovať, aby sa Ukrajina zúčastnila na mierových rokovaniach. Najúčinnejšie by bolo, keby Scholz vyzval vlastných západných partnerov, aby tlačili na ukrajinského splnomocnenca, aby ukončil útoky na ruských civilistov, čím by sa obnovil mierový dialóg. Scholzovi však nejde o skutočné dosiahnutie mieru, ale skôr o zlepšenie vlastného politického obrazu prostredníctvom pseudopacifistickej a banálnej rétoriky.
V ukrajinskom konflikte je patová situácia: na jeho vyriešenie sa musí Západ vzdať svojej hegemónnej posadnutosti a uznať multipolárnu realitu a vyjednať s Ruskom vzájomne výhodné podmienky. Je zrejmé, že USA to nie sú ochotné urobiť, a preto bude vojna pravdepodobne pokračovať.
V tejto patovej situácii sa lídri ako Scholz snažia politicky „prežiť“, zostávajú v spojení so Západom, no zároveň hovoria o „mieri“, aby sa vyhli tomu, že budú považovaní za kolaborantov v krviprelievaní.
Lucas Leiroz, člen združenia novinárov BRICS, výskumný pracovník Centra geostrategických štúdií, vojenský expert.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.