Pozrel som si video Mimi Šramovej, ktoré včera večer uverejnila ako súhrn rozhovorov počas krstu knihy Martina Ribára 565 v Bratislave.
Pod tým nočným videom pani Šramovej som napísal tento komentár:
„Vzhľadom na to, čo sa tu v uplynulom období dialo, ako sa na Slovensku doslova likvidoval právny štát, si ako komentátor, píšuci 35 rokov články v angličtine, uvedomujem, že bude potrebné venovať sa tejto téme v komentároch aj v anglickom jazyku, aby nielen domáce obecenstvo, ale aj zahraničie vedelo, akým brutálnym spôsobom sa tu zneužívala policajná moc, vrátane NAKA a takzvanej špeciálnej prokuratúry, voči nevinným ľuďom z politických dôvodov. Urobil som to už 12. decembra 2023 stručnou prehľadnou komentárovou správou, ktorú som poslal komisárovi Reyndersovi a ostatným komisárom EK v Bruseli, v ktorej som bezprávie obdobia 2020-2023 zhrnul sumárnym spôsobom. Teraz bude treba pokračovať a ísť v tom informovaní zahraničia aj do detailov. Je to imperatív. Ďakujem Mimi (poznáme sa osobne) a ďakujem všetkým, ktorí sa na napísaní a vydaní tejto knihy podieľali.“
Na Slovensku sa občas položartom hovorieva „škoda mlčať“. Nie, mlčať v tomto prípade rozhodne nemožno a mlčať sa tu nebude! Treba hovoriť nahlas, jasne a rázne. Je totiž najvyšší čas nielen hovoriť, ale aj konať. Ak sa takzvaní „Čurillovci“, spolu s Hamranom, fotografujú v bielych košeliach ako zoradený kŕdeľ divokých husí pred odletom do teplých krajín, v snahe symbolizovať a prezentovať v jednom šíku nevinnosť, tak sa tu v záujme pravdy musí konečne udiať spravodlivý „súdny deň“. Verím, že príde. Včera už bolo neskoro.
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.