DIEL PRVÝ
Mám toho tupého politického aktivizmu a mudrovania ľudí, čo študujú na zahraničných univerzitách dosť! Niečo tu teraz o tom napíšem, niečo podstatné, a urobím to inak ako v prípade mojich bežných „nadhľadových“ článkov. Budem nepríjemne konkrétny, kritický a nezaobalený. A je mi jedno čo si kto o mne myslí, nad čím bude krútiť hlavou a čo mi na to v komentári napíše.
Nielen Zuzana Čaputová je momentálne na americkej Stanfordovej univerzite, alebo sa tam práve chystá, aj dcéra mojich známych je na ktorejsi nemeckej univerzite a napríklad aj prvák Marek Janiga, čo sa nedávno pustil do dekana Burdu a pomohol denníku NEW YORK TIMES s napísaním otrasného článku o Slovensku, je pre zmenu na francúzskej…… kadekto je na zahraničných vysokých školách, alebo tam bol, a je očividné, že niektorých to tam priam až elektrizuje, nabudzuje a infikuje srať povýšenecky do vlastného hniezda, okiadzať svoju domovinu a šialene extrémisticky nenávidieť aktuálnu slovenskú vládu len za to, že po slobodných demokratických voľbách na Slovensku vládne. Nechajú sa voziť preplnenými špeciálnymi rýchlikmi domov na Slovensko alebo sem doletia ako s nasoleným zadkom a už na stanici alebo na bratislavskom letisku do mikrofónu vreštia, že idú zachrániť slobodu a demokraciu. Hlupáci, pozrite koho prichádzajú voliť – politické strany a ich ukážkových idiotov, ktorí sú servilne ochotní a schopní náš štát po každej stránke zruinovať, zdemoralizovať, odnárodniť a dostať ho do stavu neopraviteľnosti v takej miere, že práve potom by sa pre slušných ľudí so zdravým vzťahom k rodnej hrude stal neobývateľným.
Tupci, za to že študujete, stážujete alebo pracujete na Západe neznamená, že tam musíte načisto prísť o rozum a trepať tie svoje nadradené dristy – navyše robíte to z krajín, ktoré sú samé na sračku a až po uši plné neriešiteľných absurdných protirečení, aké tu na Slovensku chvalabohu zatiaľ v takej miere ešte nemáme. Ja nechcem, aby sa zo Slovenska stala dúhová Amerika, krachujúce Anglicko, emigrantmi zaplavené Nemecko alebo Belgicko so svojimi otrasnými dennodennými ťažkosťami, za ktoré si môžu sami. Že si prišiel z amerického Harvardu, Stanfordu, MIT či z francúzskej Sorbone alebo z anglického Oxfordu neznamená, že si tam mal pojesť všetku „múdrosť“ sveta, odvrhnúť zdravý sedliacky rozum a môžeš sa správať ako tí, ktorí v devätnástom storočí chodili študovať do Pešti, totálne sa tam pomaďarčili a stali sa z nich komickí nadutí maďaróni, ktorí sa na svojich rodákov doma dívali zvrchu.
Aj ja mám postgraduál z elitnej anglickej univerzity v Leeds (Leeds Metropolitan University) v rokoch 1994-1995 na Fakulte sociálnych vied so špecializáciou na žurnalistiku, ale vrátil som sa z Leeds v neporušenom stave napriek tomu, že ma to celé nestálo ani halier lebo štúdium, cestovanie, ubytovanie, stravu, knihy a učebnice mi komplet platilo britské ministerstvo zahraničných vecí na základe Cheveningovho štipendia. Neosieral som tam svoju slovenskú domovinu, nezblbol som tam a hlavne nenapáchol som anglosaskou mentalitou individualizmu, nadradenosti, mentorstva a egoizmu, práve naopak. Mal som v Leeds aj v Londýne sériu pozitívnych informatívnych prednášok a vystúpení o Slovensku, našej tradičnej kultúre, vzdelanosti, spôsobe života a tradíciách nielen na univerzite, ale ako hosť generálneho tajomníka britskej novinárskej únie (NUJ) Johna Fostera aj na výročnom zasadnutí ich zahraničného výboru. Bolo toho veľa a napíšem o tom podrobnejšie v druhom dieli tejto témy zajtra ráno, aby som z vlastnej skúsenosti dokumentoval, ako sa dá štúdium v cudzine nie zneužiť, ale využiť v prospech svojej vlasti.
Pre túto chvíľu postačí ak dodám, že som sa v roku 1997 zúčastnil aj novinárskeho vymývania mozgov v Sorošom a holandskou vládou spoločne financovanom Centre európskej žurnalistiky v Maastrichte. Lenže nenechal som sa tam oblbovať prednášajúcimi, hlavne riaditeľkou toho Maastrichtského Centra, pani Urte Sonnenberg (vraj s nemeckým pasom), ktorej som otvorene oponoval…..
Zajtra o tom podrobnejšie. Ako jeden môj dlhoročný novinársky kolega (Vlado Hagara) zvykne písať: „Raz to niekto musí konečne povedať“.
Zajtra diel druhý
Michal Zoldy
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.