Assange bol „politickým väzňom“

  • Doktor

Assange bol „politickým väzňom“

Assange bol „politickým väzňom“ 620 330 Doktor

Assange bol „politickým väzňom“, hovorí Parlamentné zhromaždenie Rady Európy.

Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange (vpravo) a jeho manželka Stella Assange (vľavo) sa zúčastňujú vypočutia v Rade Európy v Štrasburgu vo Francúzsku 1. októbra 2024. EPA-EFE/CHRISTOPHE PETIT TESSON

Niekoľko mesiacov po jeho prepustení z väzenia uznalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) Juliana Assangea za politického väzňa.

Zhromaždenie 2. októbra hlasovaním 88 proti, 13 a 20 sa zdržali hlasovania, schválilo uznesenie, v ktorom sa uvádza, že zakladateľ Wikileaks bol obvinený a uväznený v Spojenom kráľovstve z politických dôvodov. Prepustili ho koncom júna tohto roku.

V rezolúcii PZRE vyjadrilo hlboké znepokojenie nad „neúmerne krutým zaobchádzaním“, ktorému Assange čelil, a uviedla, že má „nebezpečný mrazivý efekt“, ktorý podkopáva ochranu novinárov a informátorov na celom svete.

Na základe správy islandskej poslankyne Thórhildur Sunny Ævarsdóttir (SOC) zhromaždenie dospelo k záveru, že s Assangeom sa zaobchádzalo ako s „politickým väzňom“ podľa definície, ktorú schválilo v roku 2012.

Assangeovi hrozilo možné doživotie „za to, čo bolo – v podstate – zhromažďovaním správ a publikovaním“, zistilo sa.

Európsky orgán vyzval USA, aby vyšetrili údajné vojnové zločiny a porušovanie ľudských práv, ktoré odhalili Assange a Wikileaks.

„To, že tak neurobila, v kombinácii s tvrdým zaobchádzaním s pánom Assangeom a pani Manningovou vytvára dojem, že cieľom americkej vlády pri stíhaní pána Assangea bolo „skryť previnenie štátnych agentov, a nie chrániť národnú bezpečnosť“, Prečítané tlačové vyhlásenie PZRE z 2. októbra.

„Zhromaždenie vyzvalo USA, pozorovateľský štát Rady Európy, aby „naliehavo zreformovali“ zákon o špionáži z roku 1917 a vylúčili jeho uplatňovanie na vydavateľov, novinárov a informátorov, ktorí odhaľujú utajované informácie s úmyslom zvýšiť povedomie verejnosti o závažných zločinoch.“

PACE tiež kritizovalo Spojené kráľovstvo, ktorého úrady podľa neho „neúčinne ochránili Assangeovu slobodu prejavu a právo na slobodu… vystavili ho dlhému zadržiavaniu v prísne stráženom väzení napriek politickej povahe najprísnejších obvinení proti nemu“.

Jeho zadržanie „ďaleko presiahlo primeranú dĺžku prijateľnú na vydanie“, uvádza sa v uznesení.

Zakladateľ WikiLeaks Julian Assange, jeho manželka Stella Assange a šéfredaktorka WikiLeaks Kristinn Hrafnsson (na tribúne vyššie) v Štrasburgu, Francúzsko, 2. októbra 2024. (EPA-EFE/CHRISTOPHE PETIT TESSON)

Assange a WikiLeaks získali medzinárodnú pozornosť v roku 2010 po zverejnení videa Collateral Murder , utajovaného záznamu, ktorý ukazuje, že americké vojenské sily v Iraku zabíjajú civilistov vrátane novinárov.

V nasledujúcich mesiacoch WikiLeaks s materiálom poskytnutým informátorom Bradley Manningom zverejnili množstvo ďalších tajných amerických dokumentov. Mnohé z nich ponúkali to, čo sa považovalo za dôveryhodné dôkazy vojnových zločinov, porušovania ľudských práv a vládneho pochybenia.

WikiLeaks tiež potvrdili existenciu tajných zadržiavacích miest, únosov a nezákonných presunov väzňov, ktoré v rámci Európy viedli USA.

Zhromaždenie vyzvalo členské a pozorovateľské štáty Rady Európy, aby „poskytli primeranú ochranu, vrátane azylu, oznamovateľom, ktorí odhaľujú nezákonné aktivity ich vlád, a z týchto dôvodov im hrozí odveta vo svojich domovských štátoch“.

Vyzvalo tiež úrady, aby sa „zdržali vydávania jednotlivcov na základe obvinení spojených s novinárskou činnosťou“, posilnili ochranu oznamovateľov, zlepšili transparentnosť vlády a zaviedli prísne usmernenia a mechanizmy dohľadu s cieľom zabrániť nadmernému klasifikácii vládnych dokumentov ako tajných.

Pred hlasovaním v Štrasburgu Assange vypovedal, že cítil „hlboký a neskutočný posun“, keď stál pred zástupcami 46 národov a 700 miliónov ľudí v porovnaní s rokmi izolácie v cele.

Vysvetlil, že „nakoniec si vybral slobodu pred nerealizovateľnou spravodlivosťou po tom, čo bol roky zadržiavaný a čelil 175-ročnému trestu bez účinnej nápravy“.

Assange uviedol, že americká vláda vo svojej dohode o vine a treste písomne trvala na tom, že nemôže podať žalobu na Európsky súd pre ľudské práva a dokonca ani žiadosť o zákon o slobode informácií o tom, čo sa s ním stalo v dôsledku jeho žiadosti o vydanie.

„Dnes nie som slobodný, pretože systém fungoval. Dnes som na slobode, pretože po rokoch väznenia sa priznávam k žurnalistike,“ vyhlásil.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/10/assange-was-political-prisoner-says-parliamentary-assembly-of-the-council-of-europe/



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Napíš komentár
Začni písať