Väčšine cudzincov z krajín mimo EÚ, ktorí odovzdali príkazy na deportáciu, zostáva v Európe, ukazujú údaje.
Nové čísla zverejnené Eurostatom ukázali, že väčšina imigrantov z krajin mimo Európskej únie, ktorým bolo nariadené opustiť blok, tak neurobila.
Údaje zverejnené 30. septembra tiež odhalili systém pod tlakom. Napriek prudkému nárastu príkazov na vyhostenie sa do tretej krajiny vrátil len zlomok tých, ktorí mali odísť.
Podľa Eurostatu sa v druhom štvrťroku 2024 z viac ako 90 000 ľudí, ktorí dostali pokyn na odchod z EÚ, len 25 285 vrátilo do tretej krajiny.
Dátová služba naznačila, že tento rozdiel medzi objednávkami a vrátením vrhá pochybnosti na schopnosť EÚ a jej členských štátov presadzovať svoje vlastné imigračné politiky.
Na národnej úrovni vedie skupinu Francúzsko, ktoré v poslednom štvrťroku vydalo viac ako 31 195 príkazov na vyhostenie, no v skutočnosti odišlo menej ako 5 000 ľudí. Nemecko nasledovalo 12 885 pokynov na odchod, ale jeho miera návratnosti tiež zaostávala.
Na rozdiel od toho menšie krajiny ako Litva a Fínsko vykázali vyrovnanejšie čísla s vyšším podielom výnosov v porovnaní s vydanými objednávkami.
Údaje tiež podčiarkli skutočnosť, že zatiaľ čo príkazy na vyhostenie zostali stabilne vysoké a pohybovali sa medzi 90 000 až približne 120 000 za štvrťrok, počet úspešných návratov stagnoval s malými zmenami za posledné dva roky.
Pre mnohých tento rozpor poukázal na širšiu krízu, ktorej EÚ čelí, keďže členské štáty zápasia s rastúcim počtom žiadateľov o azyl a migrantov, čo zaťažuje existujúce politiky a infraštruktúru.
Spoločné pravidlá EÚ o návrate cudzích štátnych príslušníkov, ktorí vstúpili do bloku alebo sa v ňom zdržiavali nelegálne, sú zložitým postupom.
Po vydaní príkazu na návrat je jednotlivcom ponúknuté poradenstvo a tí, ktorí sa rozhodnú pre dobrovoľný návrat, sa zapoja do programu asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie (AVRR), ktorý dostávajú podporu, ako je odborná príprava a školská dochádzka. Pomoc pred odchodom a po príchode je určená na pomoc pri reintegrácii so zameraním na účasť na trhu práce pre jednotlivca, ktorý opustí EÚ.
Pre tých, ktorí vzdorujú alebo nesúhlasia s rozhodnutím, sa predpokladá vykonanie nútenej deportácie bez prístupu k rovnakým podporným opatreniam, aké sa poskytujú dobrovoľným navrátilcom.
V čase rastúcej imigrácie viacerí európski lídri vyzvali na tvrdšiu politiku.
Švédska europoslankyňa Beatrice Timgrenová napríklad naliehala na EÚ, aby sa inšpirovala švédskym prístupom, ktorý tiež kladie dôraz na riešenie problému „migrantov neochotných integrovať sa“, ako aj tých, ktorí sa v krajine zdržiavajú nelegálne.
„Musíme uľahčiť posielanie ľudí späť,“ povedal Timgren pre Brussels Signal.
Poukázala na to, že v niektorých častiach Švédska a Bruselu si niektoré komunity prisťahovalcov zachovali odlišné identity a kultúrne praktiky, čo je podľa nej v rozpore s európskymi hodnotami, najmä pokiaľ ide o práva žien.
„To môže spôsobiť spoločenské problémy, pretože myslíme inak,“ dodala.
Bruno Retailleau, the new French government’s interior minister, has said he wants a revision of the country’s constitution and a referendum on migration. https://t.co/owRXDt8WB4
— Brussels Signal (@brusselssignal) October 1, 2024
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.