Niektorí holandskí policajti odmietajú chrániť židovské ciele

„Sú kolegovia, ktorí už nechcú chrániť židovské ciele alebo podujatia. Hovoria o ‚morálnych dilemách‘ a ja vidím tendenciu ustupovať tomu. To by skutočne znamenalo začiatok konca. Mám z toho obavy.“

Policajti strážia budovu izraelského veľvyslanectva na Johan de Wittlaan, Haag, Holandsko, 9. februára 2024. EPA-EFE/LAURENS VAN PUTTEN

Príslušníci holandskej polície údajne odmietajú chrániť potenciálne židovské ciele uprostred „morálnych dilem“.

V rozhovore pre židovsko-holandský týždenník Nieuw Israëlisch Weekblad (NIW) 29. septembra dvaja policajní veteráni, ktorí teraz zastupujú židovskú policajnú sieť, Marcel de Weerd a Michel Theeboom, povedali, že sa obávajú zjavných zmien v zbore.

„Sú kolegovia, ktorí už nechcú chrániť židovské ciele alebo udalosti. Hovoria o „morálnych dilemách“ a vidím, že sa objavuje tendencia tomu podľahnúť. To by skutočne znamenalo začiatok konca. Mám z toho obavy,“ povedal Theeboom.

De Weerd súhlasil a dodal: „Vidíme, že vedenie s tým bojuje. Najmä teraz, s konfliktom na Blízkom východe, riskujeme, že sa vzdialime od toho, za čím by sme sa mali ako kolektív postaviť. Musíme o tom spolu stále diskutovať.“

Podľa Theebooma to narušilo dôveru medzi dôstojníkmi a de Weerd povedal, že v rámci polície narastá polarizácia.

Ich príbeh vyzdvihol národný denník De Telegraaf, v ktorom Theeboom uviedol, že niektorí kolegovia nechceli byť nasadení v holandskom Národnom múzeu holokaustu v Amsterdame a odmietli jedlo a nápoje z miesta konania.

Hovorkyňa policajného zboru Mireille Beentjesová pre De Telegraaf povedala, že počula o dôstojníkoch, ktorí mali morálne námietky, a priznala, že v tejto súvislosti neexistujú „žiadne prísne pravidlá“ a že dôstojníci môžu mať morálne námietky.

„Pri vytváraní harmonogramov berieme do úvahy morálne námietky. Ale ak je tu naliehavá úloha, budete nasadení, či chcete alebo nie,“ povedala. „Očakáva sa od vás, že sa budete správať profesionálne. Ostatní by si nemali nič všimnúť.“

Poukázala na prípady pálenia Koránu, kde policajti nechceli byť vyslaní.

„Bolí ich, keď sa páli Korán, no zároveň musia stále chrániť ľudí, ktorí to robia,“ zdôraznil Beentjes.

Zdôraznila, že hlavnou zásadou zostáva, že policajt si musí plniť svoje povinnosti. „Neutralita je prvoradá – vždy je to vedúca sila. Otvorený dialóg o týchto otázkach je však rovnako dôležitý.“

Komisár holandskej národnej polície Janny Knol v zjavnom pokuse o kontrolu škôd neskôr povedal, že jej vedenie „nemá pochopenie“ pre dôstojníkov, ktorí nechcú chrániť židovské ciele kvôli morálnym námietkam.

Povedal, že prebiehajú interné diskusie o tom, ako by mala polícia situáciu riešiť.

„Policajti sú ľudské bytosti a majú právo na vlastné názory a emócie,“ povedal.

„Ale pokiaľ ide o bezpečnosť ľudí, to je naša najvyššia priorita. Sme tu pre každého. To je základom našej práce policajtov.“

Podľa De Telegraafa vyšlo najavo viac príbehov o dôstojníkoch, ktorí odmietli slúžiť počas pálenia Koránu, židovských udalostí a protestov klimatických aktivistov s Extinction Rebellion.

V januári tohto roku sa pálenie Koránu protiislamskou organizáciou Pegida skončilo chaosom a násilím, pretože podľa pozorovateľov bola na akcii nedostatočná prítomnosť polície.

Deväť Kooiman, prezident Holandskej národnej policajnej únie, uviedol, že od policajtov sa očakáva, že budú vykonávať svoje pridelené misie.

„Ak budete stále ustupovať každému, nemá to koniec. Ste v službách spoločnosti a musíte byť schopní dištancovať sa od svojich osobných úvah a emócií. Profesionálny prístup.”

Jej kolega z odborov Koen Simmers povedal: „Je neprijateľné, že existujú policajti, ktorí odmietajú plniť úlohy a príkazy, ako je ochrana židovských, kresťanských, islamských inštitúcií, demonštrácií alebo spoločenských podujatí.

„Polícia je tu pre každého. Morálne námietky môžu existovať a sú vyjadrené, ale ak nie ste pripravení chrániť všetkých, potom ste si vybrali nesprávnu prácu.“

Geert Wilders, vodca holandskej Strany za slobodu a neochvejný zástanca Izraela a židovskej veci, povedal, že tieto správy sú „neprijateľné“.

„Ak policajti nechcú chrániť židovské ciele, je to dôvod na prepustenie.“

Správy odsúdili aj ďalší politici. Liberálny minister spravodlivosti David van Weel povedal, že policajti si nemôžu vyberať, koho budú chrániť, a musia poslúchať oficiálne príkazy.

Mirjam Bikker, poslankyňa za Kresťanskú úniu, označila ustupovanie voči uvedeným morálnym námietkam za „kapituláciu pred antisemitizmom“, čo je „neprijateľné“.

Ulysse Ellian, liberálny poslanec, poznamenal: „Najmä v týchto časoch bezprecedentného globálneho antisemitizmu sa židovská komunita musí môcť spoľahnúť na políciu.

NCAB, holandský národný koordinátor boja proti antisemitizmu, označil správy za „znepokojujúce“.

„Vo vláde by na to nemal byť priestor. Podkopáva to základy nášho ústavného štátu a poškodzuje dôveru, ktorú môžeme mať v našu políciu,“ uviedli.

Zdroj: https://brusselssignal.eu/2024/10/some-dutch-police-refuse-to-protect-jewish-targets-officers-claim/