Vedieť hrať šach patrí k všeobecnému vzdelaniu, tvrdí prvý slovenský veľmajster

Vedieť hrať šach patrí k všeobecnému vzdelaniu, tvrdí prvý slovenský veľmajster

Vedieť hrať šach patrí k všeobecnému vzdelaniu, tvrdí prvý slovenský veľmajster 620 330 Mr Hyde

Pri príležitosti osláv storočnice Slovenského šachového zväzu (SŠZ) zriadila táto organizácia svoju sieň slávy. Jej premiérovým členom sa stal Ján Plachetka, prvý slovenský medzinárodný veľmajster v povojnovej ére.

Ján Plachetka. Foto: Jakub Kotian/TASR

Prvá celonárodná strešná organizácia šachu na Slovensku vznikla 29. júna 1924 v Trenčianskych Tepliciach. Osem klubov z Banskej Bystrice, Bratislavy, Košíc, Nitry, Ružomberka, Trenčína, Trnavy a Vrútok vtedy založilo Slovenskú šachovú župu. Jej prvým predsedom bol Vavro Šrobár. SŠZ je po viacerých transformáciách jej nástupnickou organizáciou a tento rok tak oslavuje jubileum.

Sieň slávy slovenského šachu nateraz existuje vo virtuálnej rovine. Zhmotnená podoba s kolekciami vzdávajúcimi hold laureátom a exponátmi z histórie by mala byť zriadená čoskoro. „Otázka neznela, či o takomto kroku uvažujeme. Správna a úplne legitímna otázka bola, prečo ju ešte nemáme,“ cituje tlačová správa prezidenta SŠZ Milana Romana, ktorý je vo funkcii od októbra 2020.

Do Siene slávy slovenského šachu ako prvý vstúpil dnes už 79-ročný Ján Plachetka, ktorý nepochybne patrí k najvýznamnejším šachovým osobnostiam u nás. „Šachu som sa venoval väčšinu života. To samotné hranie mi už nespôsobuje až takú rozkoš, ale stále to mám rád. Aj sa rád pozriem na dobrý šach, keď hrajú druhí ľudia. Je to pre mňa aj taká nostalgia, spomínam na tie najlepšie časy a podobne,“ povedal prvý slovenský medzinárodný veľmajster v povojnovej ére.

Tento prestížny titul mu oficiálne udelili už v roku 1978 počas kongresu Medzinárodnej šachovej federácie v Buenos Aires. O štyri roky neskôr na šachovej olympiáde v Luzerne získal ako člen česko-slovenského tímu striebro. Neskôr pôsobil aj ako tréner alebo kapitán reprezentačných družstiev.

Ján Plachetka (vľavo) a prezident SŠZ Milan Roman. Foto: SŠZ

„Šach mi veľa dal, aj mi veľa vzal. Vzal mi taký jednoduchší rodinný život. Našťastie som stále ešte ženatý a mám tri deti, dve vnučky a dvoch vnukov, takže po tejto stránke som ukrátený nejako nebol, ale je ten život komplikovaný. Na druhej strane, získal som, že som pomerne veľa cestoval, spoznal som zaujímavých ľudí. Pri inej profesii by asi nebolo možné mať takýto rozmanitý, pestrý život,“ zamýšľa sa slovenská šachová legenda, ktorej táto hra učarovala už na základnej škole.

Myslí si, že hrať šach na najvyššej úrovni je mimoriadne náročné, podobne ako je to aj pri iných športoch. Aspoň základy kráľovskej hry by však podľa neho mal ovládať každý. „Vrcholový šach, to je veľmi komplikovaná záležitosť, ale určite je šach aj krásny. Kto tomu rozumie a trochu prenikne do tej hĺbky, tak to musí mať rád. Naučiť sa hrať šach, povedal by som rekreačne, patrí k takému všeobecnému vzdelaniu. Je to podobné, ako ovládať nejaký jazyk alebo mať kultúrne či historické znalosti. Aj šach by mohol patriť do tejto kategórie,“ vyjadril sa Ján Plachetka.

Medzi jeho najväčšie zážitky patrí, že už ako 16-ročný študent hral simultánku s lotyšským (v tom čase reprezentoval Sovietsky zväz) majstrom sveta Michailom Taľom a remizoval s ním.

Ako uvádza pametnaroda.cz, dvadsať najlepších dorastencov vtedy hralo šach prostredníctvom rozhlasu a telefónu. „Hrali sme to tak, že on sedel v Rige a dvakrát denne sme si vymieňali ťah. Začalo to niekedy začiatkom decembra a my sme mali povinnosť počúvať Československý rozhlas Praha. Vždy okolo dvanástej hodiny sa prihlásil československý rozhlas a tam hlásili, že majster sveta hrá na prvej šachovnici E2E4, na druhej D2D4, na tretej G1F3… No proste začal nejako tých dvadsať partií a my sme do hodiny telefonicky museli oznámiť svoju odpoveď a oni ju odovzdávali Taľovi,“ spomínal na rok 1961 Plachetka.

Ján Plachetka. Foto: SŠZ

Šachisti vtedy tridsať ťahov zahrali prostredníctvom rozhlasu a nedohraté partie dokončili osobne pred tritisíc divákmi vo vypredanej Lucerne v Prahe, kam Michail Taľ pricestoval. „Bolo to fascinujúce. To bolo pre mňa veľmi ohromné a povzbudivé. Vtedy som sa rozhodol, že mal by som hrať šach, že asi na to mám, keď s majstrom sveta dokážem remizovať,“ cituje ho spomenutý portál.

Slovenský šachový zväz má momentálne približne päťtisíc registrovaných členov združených v zhruba dvoch stovkách klubov. Šach je plnohodnotným športom a členom Slovenského olympijského a športového výboru. Prostredníctvom odnoží rapid a blitz sa uchádza o zaradenie do programu olympijských hier. Celosvetovo sa mu pravidelne venuje okolo 600 miliónov ľudí.

Samuel Prekop / Denník Štandard



Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.