Nestáva sa často, aby šéfovia tajných služieb napísali komentár do médií. A už vôbec sa nestáva často, aby sa v ňom hrali na niečo, čo by malo patriť zvoleným lídrom – na modelárov „svetového poriadku“.
Riaditeľ CIA William Burns. Foto: TASR/AP.
Článok šéfov americkej CIA a britskej MI6 dokonale ilustruje zvrátenosť doby. O svetovom poriadku už nehovoria lídri a diplomati z oboch strán ihriska. To vyšlo z módy. Rokovania a dohody sú predsa zakázané. Tabu. Hlavné slovo majú mať tajné služby.
Sú to smutné vyhliadky. Ešte pred pár rokmi by sme považovali za absurdné, aby sa za kľúčového geopolitického hráča a garanta „správneho globálneho usporiadania“ vyhlasovali spravodajské služby dvoch veľmocí. Dnes, keď diplomati a zvolení lídri mlčia, je to realita.
Do istej miery je to pochopiteľné. Kde si spoločnosť zakáže hovoriť o politických riešeniach a trvá na vyriešení kríz vojenskou silou, tam musí verejná politika ustúpiť bezpečnostným službám. A bezpečnostnému režimu, ktorý krok za krokom mení kedysi slobodnú západnú spoločnosť na tvrdo kontrolovanú a vojensky disciplinovanú.
V čase vojny predsa nie sú prvoradé práva a slobody. Prvoradé sú bezpečnostné opatrenia, poslušnosť – a potláčanie tých, ktorí vybočujú z predpísaného vojnového kurzu. Sloboda a špeciálne sloboda slova už nie je posvätná hodnota, ale bremeno. Hrozba pre global security.
Slovo free (slobodný) sa v komentári o svetovom poriadku a výzvach pre západnú spoločnosť nespomenulo ani jediný raz. Je to pre nich asi prežitok, ktorý vystriedalo nové zaklínadlo – hrozba.
Mimochodom, verejné vystúpenie šéfov dvoch tajných služieb je zrejme aj pokus ubezpečiť pred americkými voľbami svet, že zmena kurzu bude neprijateľná. Bez ohľadu na výsledok volieb. Môže to byť varovanie v štýle „kocky sú hodené“ – a že vláda prikrčená za Rubikonom bude musieť rešpektovať silu légií.
Šéfovia CIA a MI6 v krátkom článku pre Financial Times naznačili o hodených kockách tri vážne veci.
Prvou je odkaz, že pracujú na deeskalácii konfliktov, ktoré by mohli prerásť do širšej bezpečnostnej hrozby. Konkrétne: úspešne deeskalujú konflikty na Blízkom východe, aby sa mohli zamerať na hlavných rivalov – Rusko a Čínu.
Preložené a dopovedané: podľa CIA a MI6 treba menšie konflikty utlmiť a riešiť politicky, aby sa mohli stupňovať – eskalovať – tie väčšie. Napríklad ten o Ukrajinu, kde si dali Británia a Spojené štáty za cieľ vojensky poraziť Rusko. Ukrajinskými rukami.
Čím viac zákaz rokovaní a výzva „vyriešiť konflikt silou“ ničí Ukrajinu, tým viac sa tlačí na eskaláciu. Bez ohľadu na riziká pre Európu.
Asi nemusíme dodávať, že väčšie konflikty sú pre nás Európanov podstatne nebezpečnejšie než tie menšie v Ázii. No to šéfov CIA a MI6 nemusí priveľmi trápiť. Ich strategické uvažovanie je (celkom zákonite a celkom prirodzene) iné ako európske strategické uvažovanie.
A keďže európske strategické uvažovanie je dlhodobo nezvestné, váhu má to, čo hovoria – a robia – americké a britské bezpečnostné služby.
Druhá vec, ktorú odkázali, je staršia téza, že hlavnou úlohou pre Američanov a Britov je udržanie technologickej prevahy nad súpermi. Vojna na Ukrajine je podľa nich príkladom moderného konfliktu, kde sa okrem konvenčnej sily využívajú pokročilé technológie – v podobe satelitného prieskumu a sledovania, bezposádkových lietadiel a lodí, útokov na informačnú infraštruktúru…
Americké a britské tajné služby priznávajú, že dnes používajú AI (umelú inteligenciu) „na udržanie a zdokonalenie spravodajských aktivít“ a spravodajských operácií. Umelá inteligencia umožňuje, aby aktivity bezpečnostných služieb ostali utajené.
Terén, v ktorom chcú pracovať spravodajské služby a ich pokročilé AI technológie, naznačili šéf CIA Burns a šéf MI6 Moore priamo v článku: chcú byť aktívni na poli sociálnych médií, online technológií, informačných operácií. Teda aj na poli sledovania, kontroly a ovplyvňovania verejnosti. Vraj preto, aby odrážali informačné operácie Rusov.
Nahradenie ľudskej práce umelou inteligenciou musí vyzerať z pohľadu tajných služieb lákavo. No to isté môže vyzerať menej atraktívne z verejného pohľadu. Ak to tajné služby preženú s plošným sledovaním a kontrolou spoločnosti, tak sa to možno vôbec nedozvieme. Úniky informácií budú obmedzené.
Umelá inteligencia sa nikdy nezahrá na Edwarda Snowdena, ktorý už pred desiatimi rokmi – v čase mieru – upozornil na zneužívanie bezpečnostných služieb na plošné online sledovanie stoviek miliónov ľudí. Umelá inteligencia je totiž výkonná, pracovitá, spoľahlivá pri plnení úloh – no nemá vedomie ani svedomie.
Vykoná čokoľvek, čo sa jej prikáže. Bez zbytočných otázok a pripomienok.
Treťou vecou, ktorú spomenuli Burns a Moore, je zápas tajných služieb za udržanie svetového poriadku. Tvrdia, že „medzinárodný svetový poriadok – vyvážený systém, ktorý viedol k relatívnemu mieru a stabilite a zabezpečoval rastúce životné štandardy, príležitosti a prosperitu – je ohrozený spôsobom, ktorý sme nevideli od studenej vojny“.
Riziká chcú odraziť spoluprácou amerických a britských tajných služieb. Sú vraj odhodlané na to, aby ostali garantmi globálneho mieru a bezpečnosti.
S ich východiskovým tvrdením sa dá súhlasiť. Áno, svetový poriadok sa otriasa. Problém je však v tom, že nevysvetlili, ako si ho vlastne predstavujú.
V posledných desaťročiach mal svetový poriadok dve rôzne podoby.
Prvou boli pravidlá hry z čias studenej vojny. Stáli na politike zadržiavania sovietskej moci a na kissingerovskej zásade balance of power. Teda na mocenskej rovnováhe dvoch silných blokov, ktoré súperili, no popritom dokázali rokovať a robiť dohody o červených čiarach. Aby sa vyhli rizikám svetovej vojny (jej hlavným bojiskom by bola Európa).
Druhou podobou svetového poriadku boli pokusy o nové, fukuyamovské usporiadanie. Po kolapse východného bloku si západní globalisti nahovárali, že už nemajú konkurenciu. Svet bude mať univerzálny charakter a univerzálny operačný systém – v kombinácii liberálnej demokracie a kapitalizmu (voľného trhu). Vedúcu úlohu v tomto „univerzálnom poriadku 21. storočia“ mali zohrať Spojené štáty.
Globalizmus stál na presvedčení, že monopol na použitie sily majú len západné veľmoci. Pretože vraj majú kultúrnu a morálnu prevahu nad zvyškom sveta, ktorý ešte čaká prevýchova. Ak bude treba, tak aj prevýchova silou…
Pokusy o fukuyamovský globálny poriadok pomerne rýchlo stroskotali. Prakticky všetky vojny, ktoré rozpútali Spojené štáty – bombardovanie Juhoslávie, dobýjanie Afganistanu, invázia do Iraku, vojenské nasadenie v Sýrii či Líbyi –, sa skončili neúspechom. Medzinárodné právo bolo opakovane porušované bez toho, aby to prinieslo očakávané výsledky pri zámeroch preformátovať svet.
Čína sa medzitým vypracovala na superťažkú váhu pri konkurencii Západu. V parite kúpnej sily je najsilnejšou ekonomikou sveta. A jednou z jadrových veľmocí. Rozširovanie NATO zas narazilo na Rusko. V januári 2022 žiadalo dohody o zastavení programu rozširovania NATO. Keď Aliancia rokovania odmietla, nasledovala vojna o Ukrajinu.
Slovom, víťazný pochod Spojených štátov, ktorý sa naštartoval v 90. rokoch, uviazol. A uviazol aj preto, že bol vystavaný na mylných základoch. Alebo na nereálnych zámeroch globalistov, ktorí sa chceli hrať na hovorcov a vychovávateľov sveta.
Keďže rokovania, dohody a vzájomný rešpekt sa dnes nenosia, ďalšia podoba svetového poriadku je vlastne neznáma.
Ak nerátame to, čo ponúkajú CIA s MI6: bojové pomery poháňané tajnými službami. A strážené umelou „inteligenciou“.
Dag Daniš / Denník Štandard
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.