Orbán dostal od NATO, čo chcel, a zabezpečil objektívne národné záujmy Maďarska

Orbán dostal od NATO, čo chcel, a zabezpečil objektívne národné záujmy Maďarska

Orbán dostal od NATO, čo chcel, a zabezpečil objektívne národné záujmy Maďarska 620 330 Andrew Korybko

Na stredajšom stretnutí maďarského premiéra Viktora Orbána a šéfa NATO Jensa Stoltenberga obaja lídri dosiahli dohodu o vojenskej pomoci bloku Ukrajine. Maďarsko nebude v tomto smere oponovať rozhodnutiam NATO, ako to nakrátko urobila EÚ výmenou za to, že NATO nebude nútiť Maďarsko zúčastniť sa na konvenčnej intervencii, nedovolí, aby sa jeho územie využívalo na uľahčenie tohto zásahu, a financovalo ukrajinské ozbrojené sily. Jednoducho povedané, súhlasili s tým, že nebudú nesúhlasiť a nebudú zasahovať do záležitostí toho druhého.

Zatiaľ čo niektorí pozorovatelia v zahraničí, ktorí sú Orbánovi naklonení, by tým mohli byť sklamaní, urobili by dobre, keby sa zamysleli nad tým, aké nerealistické bolo pre nich predstavu, že by len on mohol zastaviť plány NATO. Maďarský vodca sa stal kultovým hrdinom medzi západnými disidentmi, ktorí sú proti zástupnej vojne bloku proti Rusku cez Ukrajinu po tom, čo v posledných dvoch rokoch odvážne varovali, aká nezodpovedná a nebezpečná je táto politika. Jeho rázne formulované vyhlásenia dokonale nasmerovali ich názory na túto otázku.

Napriek tomu je v konečnom dôsledku len jedným mužom, ktorý má na starosti pomerne malú krajinu, ktorej úlohu v tejto zástupnej vojne zatieňuje neďaleké Poľsko a susedné Rumunsko. Preto nebolo možné, aby hodil kľúčom do plánov NATO a všetko, v čo mohol dúfať, bolo prinajlepšom získať verejné záruky, že Maďarsko nebude zatiahnuté do tohto ‘imbroglia‘. Presne toto dostal v stredu, čo mu dal Stoltenberg v snahe zlepšiť reputáciu bloku.

Z pohľadu NATO a berúc do úvahy neschopnosť Maďarska zastaviť konvenčnú intervenciu na Ukrajine, ako aj zabrániť ostatným vo financovaní ukrajinských ozbrojených síl, bolo nanajvýš rozumné nechať tohto svojvoľného člena na pokoji, aby sa odvrátil od obvinení zo šikanovania. Verejný nátlak na Maďarsko, aby poslalo svojich vojakov na Ukrajinu a nechalo ostatných prechádzať cez svoje územie napriek tomu, aká nepopulárna je táto politika doma, by mohlo viesť k negatívnemu porovnaniu medzi NATO a Varšavskou zmluvou.

V súlade s tým by sa Maďari v takom prípade mohli násilne vzbúriť proti svojim doslovným okupantom z NATO a mohli by tiež brániť presunu po logistických trasách, na ktorých by táto konvenčná intervencia závisela, čím by sa vytvorilo oveľa viac bezpečnostných, logistických a imidžových problémov, než by stálo za to. Preto bolo prijaté rozhodnutie rešpektovať rozhodnutie Maďarska zostať mimo dosahu týchto aktivít, čo je pragmatické a tiež dodáva falošnú dôveryhodnosť tvrdeniam, že NATO je zbierkou demokracií, nie liberálnych diktatúr.

Orbán vedel, že nikdy nedokáže zastaviť to, čo by mohlo prísť, a preto chcel len získať verejné záruky, že v tomto scenári budú zabezpečené objektívne národné záujmy jeho krajiny. Jeho predchádzajúce spory s EÚ ohľadom Ukrajiny boli v prvom rade o verejnom zaručení, že zablokované finančné prostriedky Maďarska nebudú presmerované do tejto krajiny, zatiaľ čo v poslednom spore s NATO išlo v prvom rade o verejné zaručenie toho, že jeho jednotky a územie sa nepoužijú na zasahovanie na Ukrajine.

Nielenže od oboch dostal to, čo chcel, ale tiež prinútil EÚ, aby súhlasila s overovacím mechanizmom pre nesmrtiacu pomoc Ukrajine a aby NATO súhlasilo s tým, že Maďarsko nebude financovať ukrajinské ozbrojené sily. Oboje však boli povrchné ústupky, keďže mechanizmus EÚ neobsahuje žiadne právo veta na zastavenie pokračujúceho rozptyľovania tejto pomoci, ak sa korupcia vymkne kontrole, zatiaľ čo NATO nemá žiadne mechanizmy na to, aby prinútilo Maďarsko financovať ukrajinské ozbrojené sily.

Tieto dva aspekty boli pridané do ich príslušných dohôd kvôli verejnému vystúpeniu, aby tieto vzájomne prepojené bloky pôsobili demokratickejšie, než v skutočnosti sú. EÚ má právne prostriedky na ovládnutie Maďarska rovnako ako NATO, ale ani jedna z nich sa k nim nechcela uchýliť, pretože bolo jednoduchšie dať Maďarsku to, čo chcelo. Rovnako bolo pre Maďarsko jednoduchšie súhlasiť s týmito dohodami, ako sa donkichotsky brániť týmto dvom, čo by sa mohlo skončiť katastrofou, ak by sa to odvážilo urobiť.

Na rozdiel od toho, o čom niektorí Orbánovi priaznivci v zahraničí mohli špekulovať, že ho premiér  susednej krajiny Robert Fico vystrašil pokusom o atentát na neho, za účelom dosiahnutia tejto najnovšej dohody, maďarský líder sa nevzdal ničoho okrem svojich symbolických protestov a dostal všetko, čo chcel. NATO by zničilo svoju dôveryhodnosť tým, že by sa vrátilo k svojim verejným zárukám voči Maďarsku, na čo nemá dôvod, keďže Maďarsko nie je súčasťou jeho plánov pre Ukrajinu, takže sa očakáva, že táto dohoda bude platiť.

Andrew Korybko