Do tejto nekonečnej dramatickej ságy s názvom Slovensko po roku 1989 prichádza novozvolený prezident, bývalý premiér a predseda parlamentu, Peter Pellegerini, ktorého mandát začína o týždeň toľko očakávaným odchodom Čaputovej nielen z politickej scény, ale bolo by dobre, aby aj z politickej mapy.
Peter Pellegrini…. bývalý podpredseda v strane Roberta Fica, jeho súputník a človek, ktorého sa snažili stiahnuť k sebe po vlaňajších parlamentných voľbách neoliberálni progresívci ako svoju záchrannú vestu a jedinú teoretickú možnosť bašovať na Slovensku hlava nehlava prinajmenšom ďalšie 4 roky. Štyri roky marazmu, z ktorých by sa dochrámané a rozdelené Slovensko už nepozviechalo. Verme, že Pellegrini už všetko dokonale pochopil a hlavne videl a z blízka pozoroval, čo sa stalo Robertovi Ficovi, prečo sa to stalo, kto za to môže, odkiaľ vietor fúkal a kto má na atentáte svoj rukopis. Dokonalá lekcia a poučenie pre nového prezidenta Slovenskej republiky. Nakoniec, jeho stranícky nástupca Šutaj Eštók v strane Hlas-SD sa stáva rovnako démonizovaným objektom verbálnych útokov ako dostrieľaný Robert Fico. Hejtuje sa tu a bude sa tu hejtovať aj naďalej. Samozrejme, že hlava nášho štátu je prezidentom všetkých občanov Slovenska – de jure a snáď aj de facto, hoci tamtá nenávistná cháska sa s tým po prehre ich líblinga Korčoka nikdy nezmieri. Pellegrini chce byť prezidentom všetkých občanov, ale tak, ako Čaputová nebola prinajmenšom pre nadpolovičnú časť obyvateľstva, tak nebude ani on pre nezanedbateľnú a dobre organizovanú menšinu. Boj o Slovensko pokračuje a vstupuje do ďalšieho dramatického dejstva.
Na tomto mieste si teraz dovolím aktuálne zacitovať zo statusu Pavla Demeša a z jeho krátkeho listu a posolstva Ficovi, ktorého oslovil „Vážený pán premiér, milý Robert.“ Až ma striaslo pri tom familiárnom oslovení…. „Veľmi sme čakali na tvoje prvé posolstvá po tragických ranách z pištole. Tvoje odpustenie atentátnikovi na úvod príhovoru vytvorilo na krátku dobu pocit, že začneš spoločnosť zmierovať, ako to bezprostredne po útoku autenticky urobili Robert Kaliňák a veľká väčšina politikov z celého ideologického spektra. Určite ti tlmočili aj sympatie a súcit zo všetkých kútov sveta, vrátane lídrov EÚ, USA a Ukrajiny. Ty si dnes napriek tomu úplne nepochopiteľne atakoval za pokus o atentát opozíciu, médiá a mimovládne organizácie financované zo zahraničia.“
Priatelia, stačí vám? To si ten arogantný Demeš, práve on, robí srandu nielen z premiéra Fica ale aj z mnohých z nás? Z Roberta Fica, ktorého neoliberáli nenávidia a najradšej by ho videli hniť vo väzení…. z Fica, ktorý si prešiel a naďalej prechádza peklom fanatickej nenávisti schopnej vraždiť, z Fica, za ktorého ani prstom nepohli všetci tí Demešom citovaní lídri EÚ a USA keď po ňom beštiálne išiel s celým svojím policajným a OČTK aparátom tri roky Igor Matovič? Pozor, tu zrejme niekomu naozaj preskočilo, ale my to nie sme, a nie je to ani Robert Fico a verím, že ani Peter Pellegrini. Bez podpory od strany Smer-SSD a osobne Roberta Fica by sa Pellegrini nikdy nestal prezidentom, na to nezabúdajme.
Pokiaľ ide o Demeša ten, ako vidno, má guráže dosť a „rozumu“ na rozdávanie má až po osobu predsedu vlády …. Odkiaľ berie tú drzosť? Pamätáte sa, čo sa stalo v roku 1994 krátko po zvolení a inaugurácii Michala Kováča za prvého prezidenta SR po roku 1989? Zobrali si ho okamžite pod svoje krídla dvaja ľudia, dve šedé eminencie – Pavol Demeš a Zuzana Szatmáry. Dva razy do tej istej rieky sa síce vraj vstúpiť nedá, ale to nebezpečenstvo tu presne o tridsať rokov hypoteticky je a stále bude číhať. Prídu tlaky na Pellegriniho, zvnútra aj zo zahraničia, o tom nepochybujme. Držím Pellegrinimu palce, aby to ustál, lebo inak by bolo zle.
Zdroj: Mimi Šramová TG kanál
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.