Je úpadok EÚ v terminálnom stave? Inými slovami, Európa umiera – v tom zmysle, že sa mení na niečo zásadne iné, ako bola od zrodu západného sveta? Alebo môžeme ešte nejako zachrániť situáciu?
Môžeme to urobiť znova? Marathon, kde Gréci zachránili rozum a slobodu pre Európu (Foto: The Print Collector/Heritage Images cez Getty Images)
Niektorí veria, že sme dosiahli bod, odkiaľ niet návratu. Európsku kultúrnu dekadenciu a demografický úpadok nemožno vrátiť, hovoria. Iní však veria v poslednú obranu, ktorá môže zvrátiť príliv. Isté je, že naša generácia je poslednou obrannou líniou.
V priebehu histórie národy a ríše stúpali a padali. Ide o historickú kauzalitu. Nič netrvá večne pod slnkom. Ale v priebehu storočí sa národy a impériá tiež dostali na pokraj kolapsu, len aby sa odrazili silnejšie.
EÚ možno považovať za moderné impérium, ktoré v skutočnosti vystriedalo všetky bývalé európske impériá posledných tisícročí. Skutočne, 27 národov tvorí špičkového medzinárodného hráča, ktorý dominuje na svetovej scéne ako mäkká superveľmoc za posledné polstoročie. V poslednom čase sa ocitol v problémových časoch.
Európska sila a vplyv sú na ústupe. Demografické prognózy sú hrozné, keďže Európania sa už nereprodukujú. Ich kedysi vedúca svetová ekonomika sa spomaľuje, aby ju predbehli rozvíjajúce sa superveľmoci ako Čína a India. EÚ už nie je špičkou v oblasti výskumu a vývoja, ani sa nemôže pochváliť kultúrnymi a akademickými gigantmi ako kedysi.
Pokiaľ ide o tvrdú silu, s výnimkou niekoľkých európskych krajín nie je EÚ schopná vojensky obstáť.
Čo je horšie, zdá sa, že Európa pácha kultúrnu samovraždu. Nielenže podľahne islamizmu pochádzajúcemu z čoraz väčšieho počtu nelegálnych imigrantov vnucovaných Európanom ich vládnucimi elitami, ale tiež odmieta svoju vlastnú kresťanskú identitu, pričom ničí samotný súbor hodnôt, ktoré z Európy urobili to, čím je.
Európa sa mení na miesto, kde neexistuje dobro a zlo, dobro a zlo, muži ani ženy, etické pravidlá a morálne princípy, sloboda prejavu, ak sa niečo považuje za politicky nekorektné, žiadne národy a samozrejme žiadne Bože. Môžeme to zastaviť? Dokážeme sa prekonať?
Ako sa národy a impériá opäť postavia na nohy po období ťažkostí? Kartu obracajú spravidla charizmatickí a odhodlaní lídri. Kráľom a politickým vodcom, generálom a revolucionárom sa znova a znova podarilo zvrátiť trend udalostí.
Problémom je, že EÚ v súčasnosti takýchto lídrov nemá. Práve naopak, jej lídri sú do veľkej miery dôvodom, prečo je v takom rozklade a úpadku. Európa však môže zosadiť svoje hrozné vedúce postavenie a nastoliť nové. Pretože Európa je stále vyrobená z veľmi jemného materiálu: My Európania.
Podľa britského historika Toma Hollanda sa história Západu začala v roku 490 pred Kristom na rovine Marathon, keď aténski občania čelili masám prichádzajúcim z Východu. Bol to boj medzi rozumom a slepou poslušnosťou najvyššej autorite, medzi individualizmom a anonymitou.
Bol to obyčajný človek, ktorý vtedy tvoril históriu. Je to obyčajný človek, ktorý sa teraz môže znova zapísať do histórie.
Dva a pol tisíc rokov, cez vzostupy a pády, svetlé i temné časy, dokázal európsky duch prežiť. Je na nás všetkých, aby sme tomu dali nový život. Možno nemáme žiadne zbrane a brnenie, ale pri hlasovaní máme slovo.
Teraz musíme hovoriť nahlas a jasne, pokiaľ nám to postmoderní autokrati dovolia, kým budeme vo svojich domovinách stále väčšinou. V nedeľu nehlasujeme len tak. Držíme líniu v jednej z najdôležitejších bitiek nášho života.
Muži a ženy z Európy, je čas splniť si svoju povinnosť.
Zdroj: Only Europeans can save Europe’s ancient spirit from decay (brusselssignal.eu)
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.