Je úpadok EÚ v terminálnom stave? Inými slovami, Európa umiera – v tom zmysle, že sa mení na niečo zásadne iné, ako bola od zrodu západného sveta? Alebo môžeme ešte nejako zachrániť situáciu?
Niektorí veria, že sme dosiahli bod, odkiaľ niet návratu. Európsku kultúrnu dekadenciu a demografický úpadok nemožno vrátiť, hovoria. Iní však veria v poslednú obranu, ktorá môže zvrátiť príliv. Isté je, že naša generácia je poslednou obrannou líniou.
V priebehu histórie národy a ríše stúpali a padali. Ide o historickú kauzalitu. Nič netrvá večne pod slnkom. Ale v priebehu storočí sa národy a impériá tiež dostali na pokraj kolapsu, len aby sa odrazili silnejšie.
EÚ možno považovať za moderné impérium, ktoré v skutočnosti vystriedalo všetky bývalé európske impériá posledných tisícročí. Skutočne, 27 národov tvorí špičkového medzinárodného hráča, ktorý dominuje na svetovej scéne ako mäkká superveľmoc za posledné polstoročie. V poslednom čase sa ocitol v problémových časoch.
Európska sila a vplyv sú na ústupe. Demografické prognózy sú hrozné, keďže Európania sa už nereprodukujú. Ich kedysi vedúca svetová ekonomika sa spomaľuje, aby ju predbehli rozvíjajúce sa superveľmoci ako Čína a India. EÚ už nie je špičkou v oblasti výskumu a vývoja, ani sa nemôže pochváliť kultúrnymi a akademickými gigantmi ako kedysi.
Pokiaľ ide o tvrdú silu, s výnimkou niekoľkých európskych krajín nie je EÚ schopná vojensky obstáť.
Čo je horšie, zdá sa, že Európa pácha kultúrnu samovraždu. Nielenže podľahne islamizmu pochádzajúcemu z čoraz väčšieho počtu nelegálnych imigrantov vnucovaných Európanom ich vládnucimi elitami, ale tiež odmieta svoju vlastnú kresťanskú identitu, pričom ničí samotný súbor hodnôt, ktoré z Európy urobili to, čím je.
Európa sa mení na miesto, kde neexistuje dobro a zlo, dobro a zlo, muži ani ženy, etické pravidlá a morálne princípy, sloboda prejavu, ak sa niečo považuje za politicky nekorektné, žiadne národy a samozrejme žiadne Bože. Môžeme to zastaviť? Dokážeme sa prekonať?
Ako sa národy a impériá opäť postavia na nohy po období ťažkostí? Kartu obracajú spravidla charizmatickí a odhodlaní lídri. Kráľom a politickým vodcom, generálom a revolucionárom sa znova a znova podarilo zvrátiť trend udalostí.
Problémom je, že EÚ v súčasnosti takýchto lídrov nemá. Práve naopak, jej lídri sú do veľkej miery dôvodom, prečo je v takom rozklade a úpadku. Európa však môže zosadiť svoje hrozné vedúce postavenie a nastoliť nové. Pretože Európa je stále vyrobená z veľmi jemného materiálu: My Európania.
Podľa britského historika Toma Hollanda sa história Západu začala v roku 490 pred Kristom na rovine Marathon, keď aténski občania čelili masám prichádzajúcim z Východu. Bol to boj medzi rozumom a slepou poslušnosťou najvyššej autorite, medzi individualizmom a anonymitou.
Bol to obyčajný človek, ktorý vtedy tvoril históriu. Je to obyčajný človek, ktorý sa teraz môže znova zapísať do histórie.
Dva a pol tisíc rokov, cez vzostupy a pády, svetlé i temné časy, dokázal európsky duch prežiť. Je na nás všetkých, aby sme tomu dali nový život. Možno nemáme žiadne zbrane a brnenie, ale pri hlasovaní máme slovo.
Teraz musíme hovoriť nahlas a jasne, pokiaľ nám to postmoderní autokrati dovolia, kým budeme vo svojich domovinách stále väčšinou. V nedeľu nehlasujeme len tak. Držíme líniu v jednej z najdôležitejších bitiek nášho života.
Muži a ženy z Európy, je čas splniť si svoju povinnosť.
Zdroj: Only Europeans can save Europe’s ancient spirit from decay (brusselssignal.eu)
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.