Liberáli EÚ drvia zákony v Poľsku prostredníctvom „prechodnej spravodlivosti“

To, čo sa deje v Poľsku od 13. decembra, keď zložila prísahu ľavicovo-liberálna koaličná vláda Donalda Tuska, by malo znepokojovať všetkých Európanov a pravdepodobne aj Američanov. Nielen preto, že Brusel aj Bidenova administratíva otvorene podporili bezprecedentné porušenia zásad právneho štátu, ku ktorým došlo v Poľsku, ale aj kvôli opodstatnenosti takejto podpory.

Veci vyzerajú, ako keby liberáli v Bruseli a Washingtone zaobchádzali s Poľskom ako s experimentálnym miestom, ktoré ukáže, či sa dá nárast pravicového „populizmu“ zastaviť nedemokratickými prostriedkami.

Prístup používaný v Poľsku, ktorý by sa dal použiť inde na Západe – alebo sa možno už do určitej miery používa, aj keď nie tak otvorene – sa nazýva „prechodná spravodlivosť“. Pôvodne bol nasadený napríklad v krajinách ako Juhoafrická republika na odstránenie režimu apartheidu alebo v juhoamerických krajinách po (znovu)nastolení demokracie.

Tento prístup spočíva v ospravedlňovaní porušovania zásad právneho štátu a demokratických princípov na určitý čas, aby sa nastolil alebo vrátil právny štát a demokracia, kde by zdedená ústava a zákony, ak by sa mali dodržiavať, chránili bývalých diktátorov a porušovateľov ľudských práv.

Hoci predchádzajúce konzervatívne vlády, ktoré v Poľsku vládli v rokoch 2015 – 2023, neboli ani diktátorskými režimami, ani porušovateľmi ľudských práv, krajina teraz zažíva prevrat, ktorý je poháňaný touto implementáciou „prechodnej spravodlivosti“.

Takýto prevrat bolo potrebné pripraviť najskôr ôsmimi rokmi strávenými obviňovaním konzervatívnej vlády koalície zjednotenej pravice vedenej Zákonom spravodlivosti z porušovania zásad právneho štátu a demokratických, ako aj „európskych hodnôt“. A pozor: toto je presne ten typ diskurzu, ktorý môžeme v Amerike počuť o prezidentovaní Donalda Trumpa a hroziacom konci demokracie, ak bude znovu zvolený.

V niekoľkých európskych krajinách to počúvame aj o hrozbe, ktorú pre demokraciu predstavujú pravicové „populistické“ strany alebo údajne „krajne pravicové“ strany (často označované za také len preto, že sľubujú zastavenie masovej ilegálnej imigrácie, alebo ešte horšie, obmedziť prístup k potratom), byť zvolený.

Čo sa však môže stať, keď voľby dnes vyhrajú liberáli a ľavica? Ak to chcete vedieť, stačí sa pozrieť do Poľska, kde Právo a spravodlivosť prehrali voľby 15. októbra 2023 po ôsmich rokoch pri moci.

Poľsko zažilo v posledných mesiacoch nezákonné prevzatie moci vládnucou ľavicovo-liberálnou koalíciou verejnoprávnych médií, súdov a regionálnych prokuratúr v dôsledku samotnej národnej prokuratúry. A prevrat liberálov v Poľsku je teraz na dobrej ceste k dokončeniu prevzatím Najvyššieho súdu, Národnej súdnej rady a Ústavného tribunálu.

Bude to korunované čistkou, ktorá už bola ohlásená medzi viac ako 2 500 sudcami, uväznením kľúčových vedúcich predstaviteľov strany Právo a spravodlivosť (PiS) a ich zákazom, ak sa najskôr nezrúti bremeno prenasledovania, vyšetrovacie výbory v Sejme a kontrolované úniky informácií z kancelárií kriminálnych prokuratúr, to všetko bez možnosti obhajoby.

V októbri 2022 Adam Bodnar, bývalý poľský ombudsman a bývalý ľavicový aktivista, ktorý je od decembra 2023 poľským ministrom spravodlivosti, v denníku Gazeta Wyborca ​​​​vysvetlil, že „[M]kto očakáva, že po voľbách vyhrá opozícia, bude možné vrátiť sa na cestu právneho štátu. Diskutuje sa o budúcnosti Ústavného tribunálu, systéme spoločných súdov, zložení Národnej súdnej rady či postavení neosudcov. Zvažujú sa prechodné časové možnosti.“

Pojem „neosudcovia“ sa v radoch opozície používa od reformy Národnej súdnej rady v roku 2017 pre všetkých sudcov vymenovaných po tejto reforme ako spôsob, ako delegitimizovať všetky menovania sudcov uskutočnené po tejto reforme, ktorá bola riadne odhlasovaná parlamentom. podpísal prezident Duda.

Zásadný rozdiel medzi konaním Práva a spravodlivosť v rokoch 2015–2023 a tým, čo koalícia vedená Občianskou platformou robila od decembra minulého roku, je v tom, že konzervatívci mali v parlamente väčšinu aj prezidenta Andrzeja Dudu. na svojej strane, aby mohli prijať zákony na uskutočnenie zmien, ktoré sľúbili voličom, ako sú tie, ktoré sa týkajú verejnoprávnych médií alebo tie, ktoré sa týkajú súdnictva.

Nech si o správaní predchádzajúcej vládnej koalície myslel čokoľvek, formálne povedané, ústavný poriadok a zákon boli rešpektované. To už nie je prípad koalície Donalda Tuska.

Keďže nová vládna koalícia nemá v Sejme 3/5 väčšinu, ktorá by umožnila prelomiť prezidentské veto, rozhodla sa na základe uznesení Sejmu a právnych stanovísk použiť politiku fait accompli.

Nezákonné, násilné prevzatie poľských verejnoprávnych médií v decembri minulého roka sa uskutočnilo na základe jednoduchého uznesenia – s absolútne žiadnym právnym účinkom – prijatého poľským Sejmom 19. decembra 2023. V ten istý deň minister kultúry a národného dedičstva Bartlomiej Sienkiewicz vymenoval nové dozorné rady vo verejnoprávnych médiách, ktoré následne vymenovali nové riadiace rady.

Kroky ministra boli podniknuté v rozpore so zákonom platným v Poľsku, ktorý hovorí, že členov dozornej rady verejnoprávnych médií menuje Rada národných médií. Je zarážajúce, že násilné ovládnutie sídla verejnoprávnej televízie sa uskutočnilo s pomocou súkromných bezpečnostných agentúr, ktoré boli na tento účel najaté, kým polícia oblasť uzavrela.

Minister spravodlivosti Adam Bodnar potom v rozhovore pre Rádio Zet slávne povedal: „Nefungujeme v situácii verejnoprávnych médií, ktoré by skutočne fungovali na princípoch plnej slobody a informačnej plurality, ale médií, ktoré plnili úlohy monológu určitej strany a monopolu na poskytovanie informácií. (…) Máme situáciu, keď túto ústavnosť obnovujeme a hľadáme na to nejaký právny základ.“

Dôležité je, že toto vyhlásenie o prebiehajúcom hľadaní „nejakého právneho základu“ urobil minister spravodlivosti PO násilnom prevzatí verejnoprávneho média vládou Donalda Tuska.

V novembri 2023, teda po volebnom víťazstve jeho ľavicovo-liberálnej koalície proti zjednotenej pravicovej koalícii Právo a spravodlivosť, ale predtým, ako jeho vláda zložila prísahu, Donald Tusk na tlačovej konferencii povedal o svojich plánoch na rýchle prevzatie kontroly nad verejnoprávnimi médiami: „Prosím, nebojte sa o moju efektivitu. „Bude v súlade so zákonom, ako ho chápeme my.“

Poľský Sejm prijal 20. decembra 2023 uznesenie, v ktorom sa uvádza, že všetky predchádzajúce akty Sejmu v období od marca 2018 do mája 2022 týkajúce sa výberu členov Národnej rady súdnictva boli prijaté v hrubom rozpore s poľskou ústavou.

Ministerstvo spravodlivosti Adama Bodnára v tejto súvislosti navrhlo „test nezávislosti“, ktorého cieľom je overiť nestrannosť a nezávislosť viac ako 2500 sudcov, ktorí boli do svojich funkcií vymenovaní po zmene zákona o súdnictve v roku 2017.

Tento test, rámcovaný výkonnou a zákonodarnou mocou, bude zasahovať do samotného jadra súdnej moci – teda do ústavou garantovaného postavenia sudcov ako neodvolateľných a rovnocenných.

Minister spravodlivosti Adam Bodnar medzitým suspendoval predsedov najdôležitejších odvolacích súdov krajiny bez toho, aby dodržal formálnu požiadavku týkajúcu sa zapojenia Národnej rady súdnictva do procesu a konal proti predbežným nariadeniam ústavného tribunálu, ktoré mu to zakazovali.

Ten istý Bodnar, konajúci na príkaz predsedu vlády Donalda Tuska, tiež prevzal plnú kontrolu nad systémom prokuratúry. Podľa zákona o prokuratúre „národným prokurátorom a ostatní zástupcovia generálneho prokurátora sú menovaní po získaní stanoviska prezidenta Poľskej republiky a odvolaný s jeho písomným súhlasom.

Keďže minister spravodlivosti vedel, že nemôže počítať s podporou prezidenta Andrzeja Dudu pri prevzatí úradu národnej prokuratúry liberálmi, rozhodol, že národný prokurátor Dariusz Barski sa v skutočnosti nikdy skutočne neujal úradu, keďže jeho vymenovanie v roku 2022 bolo poznačené formálnym nedostatkom.

Toto tvrdenie opieral o právne názory, ktoré si sám objednal. Bodnarovo tvrdenie viedlo k ďalšej formálnej chybe, ktorá je však skutočná: Donald Tusk vymenoval nového národného prokurátora Dariusza Korneluka bez toho, aby si najprv vyžiadal stanovisko prezidenta, ako to vyžaduje zákon.

Ako povedal Donald Tusk svojim priaznivcom v novembri 2022: „Väčšina rozhodnutí ničiacich poľské súdnictvo bude zrušená bez čakania na láskavý podpis prezidenta Dudu. Pretože väčšina týchto rozhodnutí boli rozhodnutia proti poľskej ústave, proti poľskému zákonu, proti právu EÚ. Minimálne tie rozhodnutia týkajúce sa menovania a povyšovania sudcov, ako aj štruktúr, ktoré vytvorili, sú právne neplatné. „Obnovenie právneho štátu v Poľsku si nebude vyžadovať žiadne podrobné zákony.“

Poľsko je teda teraz v situácii, keď v dôsledku spochybnenia postavenia tisícov sudcov a nezákonného vymenovania nových prokurátorov po nezákonnom vymenovaní Korneluka za národného prokurátora, zatiaľ čo zákonnosť vymenovaní ich predchodcov je popieraná. Vláda Donalda Tuska, státisíce súdnych rozhodnutí a státisíce prebiehajúcich trestných prípravných konaní môžu byť teraz spochybnené.

Sejm 6. marca 2024 prijal uznesenie, v ktorom vyhlásil, že desať rôznych aktov parlamentu týkajúcich sa ústavného tribunálu je v rozpore s ústavou a Európskym dohovorom o ľudských právach.

Zároveň boli rovnako vyhlásené za neplatné tri z minulých vymenovaní ústavných sudcov. Mnohé rozhodnutia ústavného tribunálu boli tiež považované za neplatné.

Odvtedy Tuskova vláda ignoruje všetky predbežné príkazy vydané ústavným tribunálom.

Donald Tusk otvorene povedal, že presne toto urobí, hoci vtedy mu veril len málokto.

Napríklad na stretnutí s voličmi v marci 2023 bývalý predseda Európskej rady povedal: „Verte mi, nie je také zložité obnoviť zákonnosť v rôznych oblastiach života na tých miestach, v tých otázkach, kde nielen v r. podľa mňa PiS zaviedla zmeny porušujúce zákon – či už ide o ústavu alebo zákony EÚ. (…) Viem, že bude veľa kritikov, ale ak to bude záležať odo mňa, určite neustúpim. Rozhodnutia, ktoré porušujú poľské právo, poľskú ústavu a právo EÚ, budem považovať za neplatné.

Teraz čakáme na posledné kroky tohto prevratu s prevzatím Najvyššieho súdu a tiež sľúbené prevzatie centrálnej banky, ktorej súčasný prezident, menovaný podľa zákona a spravodlivosti, je proti prijatiu eura v Poľsku.

V júli 2022 Donald Tusk povedal o jej prezidentovi Adamovi Glapińskom: „Adam Glapiński je tam nelegálne. Nebude predsedom centrálnej banky ani o deň dlhšie a nebude potrebný žiadny akt parlamentu.

Na otázku, ako sa to bude robiť, podpredseda PO Tomasz Siemoniak, ktorý je teraz poľským ministrom vnútra, vysvetlil, že „sa ukážu silní muži a vyvedú prezidenta [centrálnej banky] von“.

Vyzerá to tak, že Tuskova vládnuca koalícia sa neskôr rozhodla pre plán B, ktorý má postaviť prezidenta centrálnej banky pred súd pred štátny tribunál, aby bol na čas konania automaticky suspendovaný.

Potom však Glapiński vyvolal poplach v Európskej centrálnej banke ešte predtým, ako Tuskovu vládu odobril prezident Duda. Zdá sa, že reakcia prezidentky ECB Lagardeovej, ktorá bola zverejnená, nateraz odradila premiéra Donalda Tuska a ministra vnútra Tomasza Szymoniaka.

„Dnešný deň znamená pre Poľsko novú kapitolu,“ tvrdila Ursula von der Leyenová začiatkom mája, keď oznámila rozhodnutie Európskej komisie stiahnuť svoje konanie proti Poľsku v rámci postupu podľa článku 7, ktorý začala v roku 2017.

K tomu by som dodal: „Dnešný deň je posledným varovaním pre všetkých konzervatívcov v Európskej únii. V skutočnosti je to samotná Ursula von der Leyenová, ktorá Donaldovi Tuskovi v júni 2022 povedala: „Drahý Donald, stelesňujete naše hodnoty. Teraz sa vrátite do svojej domovskej krajiny, aby ste sa ich zastali.“

Aby mu Európska komisia pomohla vyhrať minuloročné októbrové voľby, zašla až tak ďaleko, že blokovala miliardy eur z fondov EÚ na roky, aby ich začala odblokovať len pár dní po zložení prísahy Donalda Tuska. „Vidíme jasné odhodlanie veci napraviť. a napraviť veci v súdnictve a prokuratúre,“ povedala začiatkom mája eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová na zdôvodnenie svojho zámeru požiadať Komisiu o zrušenie sankčného konania voči Poľsku.

Nejde teda len o Poľsko.

Zdroj: EU liberals crushing the law in Poland by “transitional justice” (brusselssignal.eu)