Eurovoľby na Slovensku: Hlasovanie naslepo bez zmysluplnej diskusie

Eurovoľby na Slovensku: Hlasovanie naslepo bez zmysluplnej diskusie

Eurovoľby na Slovensku: Hlasovanie naslepo bez zmysluplnej diskusie 620 330 Mr Hyde

Od európskych volieb nás delí len niekoľko dní. Zmysluplnej diskusii o postavení Slovenska v Európskej únii sme stále vzdialení svetelné roky.

Jedným z najmenej inteligentných príspevkov do diskusie pred voľbami do Európskeho parlamentu je šírenie poplašnej správy o hrozbe odchodu, vyradenia, odlučovania či vzďaľovania sa Slovenska od EÚ. Ani jedna z politických strán s nádejou získať mandáty v europarlamente (dokonca ani Republika) nepresadzuje vystúpenie z únie. Líšia sa len v názore na to, ako by mali byť usporiadané pomery v kontinentálnom bloku. Odchod z únie a rozdielne predstavy o jej fungovaní si môžu popliesť len dva typy ľudí. Buď nenapraviteľní nevedomci, alebo nenapraviteľní demagógovia. Oba typy sú z hľadiska zdravia verejnej diskusie rovnako nebezpečné.

Napriek uvedenému stojí za to preskúmať otázku, prečo žiadna významnejšia politická strana nepresadzuje vystúpenie Slovenska z EÚ. Isteže, Progresívne Slovensko a Republika budú z hľadiska vrúcnosti vzťahu k Bruselu na opačných póloch, avšak všetko, čo sa nachádza medzi nimi (vrátane oboch spomenutých strán), sa v tichosti zhoduje na tom, že členstvo v únii prináša viac výhod ako nevýhod. Mnohí považujú za prvoradú výhodu eurofondy. Tento argument síce má niečo do seba, ale nie je najpodstatnejšou výhodou členstva v EÚ.

Slovensko je z pohľadu európskych štandardov drobučká ekonomika so zanedbateľným technologickým a investičným potenciálom. Sme odkázaní tak na export, ako aj import a zároveň na masívne zahraničné investície. Z hľadiska napĺňania týchto potrieb je preto primárnou výhodou členstva v EÚ spoločný trh. Isteže, aj to so sebou prináša určité nevýhody, ako je napríklad enormný konkurenčný tlak, ale bez prístupu k spoločnému trhu by boli export aj import neporovnateľne drahšie, komplikovanejšie, a preto neefektívnejšie. Spoločný trh znamená aj porovnateľné právne prostredie, ktoré je nevyhnutným predpokladom na získavanie zahraničných investícií. Napriek tomu, že sa o tom v politickej diskusii hovorí iba málo, spoločný trh je hlavným dôvodom, prečo nikto na politickej scéne neexperimentuje s otázkou vystúpenia z únie.

Tak prečo potom vôbec niekto v kampani používa hrozbu straty členstva v EÚ? Krátka odpoveď je ukrytá v samotnej otázke: pretože je kampaň. Mierne komplexnejšia odpoveď sa dotýka nielen eurovolieb, ale celkovej kvality slovenskej verejnej diskusie. Nielen medzi politickými stranami, ale predovšetkým na stránkach novín a vo vysielaní elektronických médií. Často sa argumentuje, že sploštenie verejnej diskusie je spôsobené uzavretím sa do akýchsi sociálnych bublín. Rôzne spoločenské skupiny (ak chceme aj triedy) tu boli vždy, ale nie vždy bola diskusia taká jalová. Ako väčší problém sa preto javí intelektuálna bublina s nepriechodnou membránou, v niektorých prípadoch dokonca až intelektuálne vákuum. Takéto prostredie potom produkuje skratkovité myslenie typu: Nesúhlasíš s mojou víziou Európskej únie? To znamená, že si proti Európe a za odpojenie sa Slovenska od kontinentálneho bloku. Za podobných okolností je pochopiteľné, že vecná, produktívna a najmä informovaná diskusia nie je možná.

Kampaň pred eurovoľbami na Slovensku do veľkej miery prekryl atentát na premiéra a politické dozvuky tejto udalosti. Ani pred pokusom o zavraždenie Roberta Fica sa však nekonala žiadna zmysluplná diskusia o tom, ako by mala vyzerať EÚ podľa kandidátov jednotlivých strán. Niežeby boli všetci neschopní alebo nevedomí, len málokto však má o skutočnú diskusiu záujem. Platí to nielen o politikoch a médiách, ale aj o samotných voličoch.

Síce vieme, kto má aký vzťah k manažovaniu migrácie, zrušeniu práva veta alebo k agende Green Deal, aj to však len na veľmi povrchnej úrovni. Takmer vôbec však nevieme, ako si predstavujú politickí aktéri manažovanie našich bilaterálnych vzťahov s členskými štátmi, s ktorými nás na jednej strane spájajú najdôležitejšie ekonomické väzby, no na strane druhej sa rozchádzame vo viacerých kľúčových otázkach. Nemecko je jedným z nich a ak bude Berlín aj naďalej pokračovať napríklad v presadzovaní – nazvime to – svojráznej energetickej stratégie, Slovensko sa s ním nevyhnutne dostane do kolíznej situácie. Podobných protirečení je na pôde únie mnoho, no v slovenskej politickej debate o nich nie je ani zmienka.

Ďalšou minimálne diskutovanou témou sú plány na rozširovanie EÚ jednak na Balkáne (Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina), a jednak na východe (Ukrajina, Moldavsko). Ide o mimoriadne komplikované otázky, pretože majú množstvo ekonomických, kultúrnych, právnych aj geopolitických súvislostí. Úplne základnou otázkou je, či únia stojí na dostatočne silných základoch, aby nielen uniesla, ale aj bez vážnejšej ujmy prežila ďalšie rozširovanie. Slovenské politické strany a médiá sa týmito otázkami vôbec nezaoberajú a ak predsa, tak sa len ohadzujú ideologickými heslami bez zmysluplného obsahu. Niektoré strany majú na viaceré zo spomínaných tém sformulované aspoň základné pozície, no v dôsledku neexistencie zmysluplnej diskusie ich nie sú nútené obhajovať a podrobovať kritickému skúmaniu.

Vo verejnom diškurze úplne chýba zohľadnenie faktu, že Slovensko je aj súčasťou eurozóny, teda platíme rovnakou menou ako napríklad Nemci, Francúzi, Taliani, Španieli, Holanďania, Rakúšania a dvanásť ďalších štátov. Podstatné je, že sme v menovej únii s najsilnejšími ekonomikami EÚ, čo nás nielen hospodársky, ale do nezanedbateľnej miery aj politicky zväzuje s týmito štátmi. Lenže práve v politických otázkach máme s viacerými partnermi v eurozóne rozdielne názory a záujmy. Ako chcú slovenské politické strany manažovať túto zložitú sieť problémov? Nikto nevie, pretože sa ich na to ani nik nepýta.

Debata pred eurovoľbami bola úbohá. Preto nečakajme, že nám novozvolení poslanci Európskeho parlamentu po chopení sa mandátov ponúknu zázraky. Nemusia, pretože sme žiadne vopred nepožadovali.

Zdroj: https://www.datel.news/clanok/eurovolby-na-slovensku-hlasovanie-naslepo-bez-zmysluplnej-diskusie