V Gruzínsku pôsobí viac ako 25 000 mimovládnych organizácií a väčšina z nich sa spolieha na financovanie z Európy a USA. Nový zákon, ktorého cieľom je ovládnuť zasahovanie Západu, vyvolal zúrivé protivládne protesty, ktoré Washington výslovne podporil.
Nad gruzínskym hlavným mestom Tbilisi víri temná politická atmosféra, ktorá je zo dňa na deň hrozivejšia. Premiérovi Iraklimu Kobachidzemu komisár EÚ povedal, že bude trpieť osudom Roberta Fica, slovenského lídra, ktorý stále bojuje o život po pokuse o atentát zo strany ukrajinského zástupného vojnového ultra. Americkí zákonodarcovia sa chystajú sankcionovať členov vládnucej strany Gruzínsky sen a v parlamente 14. mája opozičný poslanec Tako Charkviani pohrozil: „Verte mi, v Gruzínsku bude farebná revolúcia.“
Príčinou tohto rozruchu je návrh zákona známy ako zákon o „transparentnosti zahraničného vplyvu“, ktorý by nútil organizácie zverejňovať svoje zahraničné financovanie. Už niekoľko týždňov sú ulice Tbilisi zaplnené desiatkami tisíc demonštrantov, ktorí žiadajú, aby úrady zrušili zákon, ktorý podľa nich ohrozí cestu Gruzínska k členstvu v EÚ. Napriek prudkému odsúdeniu zo strany predstaviteľov EÚ a USA návrh zákona už prešiel. USA odvtedy pohrozili, že uvalia vízové obmedzenia na zákonodarcov, ktorí podporili legislatívu, a demonštranti neprejavujú známky toho, že by sa vzdali.
O úprimnosti občanov, ktorí naďalej okupujú verejné priestranstvá v Tbilisi, zo strachu, že kroky ich vlády budú sabotovať ašpirácie Gruzínska na EÚ, nemožno pochybovať. Existujú však jasné náznaky, že mnohí boli vážne zavádzaní, pokiaľ ide o povahu nového zákona, pričom niektorí sú údajne presvedčení, že nariadi hromadné sledovanie a prinúti verejnosť, aby označila svojich susedov za „zahraničných agentov“.
Snahu dezinformovať Gruzíncov o návrhu zákona vedú predovšetkým zahraničné médiá a samotné mimovládne organizácie financované zo zahraničia. V súčasnosti je v Gruzínsku aktívnych viac ako 25 000 mimovládnych organizácií a takmer všetky dostávajú zahraničné financovanie. Mnohé z nich financuje EÚ, ktorá financuje viac ako 130 samostatných „aktívnych projektov“ a 19 000 malých a stredných podnikov v krajine. Americké spravodajské výrezy USAID a front CIA NED sú tiež prominentnými podporovateľmi sektora.
Spoločne tieto zo zahraničia podporované prvky mobilizujú svojich voličov do ulíc na nové kolo protestov, ktorých cieľom je v konečnom dôsledku zvrhnúť vládu a nahradiť ju takou, ktorá vyhovuje záujmom Bruselu a Washingtonu.
Západom financované mimovládne organizácie-priemyselný-komplex
Mnohé mimovládne organizácie financované zo zahraničia sa výslovne zaujímajú o integráciu Gruzínska do EÚ, NATO a iných „euroatlantických“ štruktúr. Medzi nimi je Hnutie hanby, ktoré bolo v popredí nedávnych nepokojov v Tbilisi. Záznamy o grantoch NED naznačujú, že v roku 2021 dostala len necelých 80 000 dolárov za „zapojenie regionálnych mládežníckych aktivistov“, pomoc mladým Gruzíncom riešiť politické „výzvy“ a obhajovať „vládnu zodpovednosť“.
Zvláštne je, že záznam NED, ktorý naznačuje, že Hnutie hanby získalo v tom roku viac ako 90 000 dolárov „na podporu demokratickej zodpovednosti a účinného dohľadu nad gruzínskym parlamentom“, bol odstránený. Poznamenalo, že organizácia bola poverená sledovaním „hlasov a vyhlásení všetkých poslancov a udržiavaním online profilov s podrobnosťami o týchto informáciách“. Bola táto iniciatíva v konečnom dôsledku zameraná na vytvorenie „úspešného zoznamu“ poslancov, ktorí hlasujú „nesprávnym“ spôsobom z pohľadu Západu?
Hnutie Hanby sa podobne podieľalo na nepokojoch v roku 2023, keď sa Gruzínsky sen pokúsil implementovať legislatívu porovnateľnú so zákonom o „transparentnosti cudzieho vplyvu“, len aby kapituloval po tom, čo obrovské násilné davy hrozili prevalcovať parlament, scény podobne ozvučené neúnavnými nepriateľskými šírymi zo Západu. úradníkov.
Správa denníka Wall Street Journal v tom čase jasne ukázala nenávisť organizácie k vláde a citovala hovorcu Hnutia hanby, ktorý opísal Gruzínsky sen ako zástupcu Kremľa „s cieľom priviesť národ bližšie k Rusku a ďalej od EÚ“. Tvrdili, že vláda „nemôže vystúpiť a povedať, že sú za proruskú a protiúniovú integráciu, pretože by čelili obrovskému odporu verejnosti, takže sa nás snažia pomaly uvariť ako žabu. Snažia sa a robia všetko pre to, aby sabotovali gruzínsky integračný proces do EÚ.
Od vypuknutia demonštrácií proti „transparentnosti cudzieho vplyvu“ sa doma aj v zahraničí čoraz častejšie opakuje západná propagandistická línia, že Gruzínsky sen slúži ruským záujmom alebo je nejakým spôsobom pešiakom Kremľa. Západní tvorcovia verejnej mienky ignorovali dôkazy o opaku, pričom vplyvný zahraničnopolitický think tank Carnegie Endowment so sídlom v DC zašiel tak ďaleko, že vymazal podrobnú správu, ktorá toto obvinenie komplexne odhalila.
V skutočnosti Gruzínsky sen od nástupu do úradu v roku 2012 dosiahol krehkú rovnováhu medzi posilňovaním západných väzieb a udržiavaním občianskeho spolužitia so susedným Ruskom. Aby sa vláda pripojila k EÚ, preskočila všetky kroky nariadené Bruselom, splnila všetky stanovené podmienky členstva a v decembri 2023 jej bol formálne udelený štatút kandidáta. vonkajší tlak na uvalenie sankcií na Moskvu a posielanie zbraní na Ukrajinu neustále rastie.
Kancelárie Informačného centra o NATO a EÚ v Tbilisi , iniciatíva sponzorovaná NATO, ktorá hovorí, že jej cieľom je „zapojiť naše obyvateľstvo do európskych a euroatlantických integračných procesov Gruzínska a získať ich dobre informovanú podporu“
Striktné dodržiavanie západných sankčných režimov a verejné odsúdenie ruskej invázie sú evidentne nedostatočné pre Brusel, Kyjev, Londýn a Washington. V decembri 2022 Garibašvili tvrdil, že ukrajinská vláda opakovane požadovala od Tbilisi otvorenie „druhého frontu“ v zástupnom konflikte proti Rusku. Jeho odmietnutie sa stretlo s tvrdou pokarhaním, čo následne viedlo k tomu, že Georgian Dream bol označený za zástupcu Kremľa, a teda za legitímny cieľ operácií na zmenu režimu.
Na rozdiel od roku 2023 vláda odmietla ustúpiť od presadzovania „transparentnosti cudzieho vplyvu“ tvárou v tvár odsúdeniu Západu a násilným davom zaplavujúcim ulice gruzínskeho hlavného mesta. Premiér Kobachidze vydal 3. mája plamenné vyhlásenie, v ktorom obvinil USA z organizovania dvoch neúspešných prevratov v Tbilisi od roku 2020.
Tvrdil, že tieto snahy boli „vykonávané prostredníctvom mimovládnych organizácií financovaných z externých zdrojov“ a inšpirované „nepravdivými vyhláseniami“ Kelly C. Degnan, americkej veľvyslankyne v Tbilisi do minulého roka. Kobachidze mal na mysli diplomata, ktorý obvinil Georgian Dream, že sú bábkami Kremľa. Tvrdil, že tieto obvinenia „slúžili na uľahčenie násilia zo strany aktérov financovaných zo zahraničia“. S odkazom na sťažnosti Bieleho domu na reakcie miestnej polície na prebiehajúce demonštrácie ironicky poznamenal: „Nevyjadril som svoje obavy… z brutálneho zásahu“ proti študentským palestínskym demonštrantom solidarity o dva dni skôr v New Yorku.
Formovanie divadla farebnej revolúcie
Dlhoročný gruzínsky vodca a bývalý sovietsky minister zahraničných vecí Eduard Ševardnadze otvoril stavidlá pre mimovládne organizácie, ktoré sa usilujú dostať sa do jeho krajiny tým, že umožnil organizáciám občianskej spoločnosti financovaným zo zahraničia pôsobiť v krajine bez veľkého, ak vôbec nejakého dohľadu. V tom čase miláčik Západu si týmto činom podpísal vlastný politický rozsudok smrti. Ako sa raz uvádzalo v odvtedy vymazanom článku na webovej stránke USAID, mimovládne organizácie podporované Západom pokračovali v „propagácii demokratických a liberálnych hodnôt“, čo vážne podkopalo jeho vládu.
„Napríklad v roku 1999 americké financovanie pomohlo Gruzíncom vypracovať a vybudovať podporu pre zákon o slobode informácií, ktorý vláda prijala. Tento zákon umožnil médiám a mimovládnym organizáciám vyšetrovať vládne rozpočty, vynútiť si prepustenie skorumpovaného ministra a dať ľuďom pocit, že by mali vládu regulovať,“ pokračovala správa. Obrovské sumy boli pridelené aj na školenia „právnikov, sudcov, novinárov, členov parlamentu, mimovládnych organizácií, lídrov politických strán“ v umení farebnej revolúcie.
To viedlo k ružovej revolúcii v roku 2003, ktorá zvrhla Ševardnadzeho a dosadila Michaila Saakašviliho, politika USA, ktorého osobne schválil miliardár CIA George Soros. Účastník povstania citovaný vo vypustenom článku USAID priznal: „Nie som si istý, či by sme bez zahraničnej pomoci boli schopní dosiahnuť to, čo sme dokázali… USAID podporovala občiansku spoločnosť a vytvorila sieť občiansky zmýšľajúcich ľudí. Na inom mieste Saakašviliho spolupracovník vyhlásil, že Washington „pomohol dobrým ľuďom zbaviť sa zlej a skorumpovanej vlády“.
Mimovládne organizácie financované zo zahraničia majú v Tbilisi obrovský a toxický vplyv, keďže „dlho kolonizovali väčšinu oblastí verejnej politiky a služieb“, ako poznamenala esej z 2. mája LeftEast. Tieto organizácie „dostávajú svoj mandát od medzinárodných orgánov, ktoré vypracúvajú a platia za zoznamy úloh týkajúcich sa politických reforiem pre Gruzínsko“ a „chýba im motivácia zvážiť vplyv projektov, ktoré realizujú, pretože sa nezodpovedajú občanom v krajine“, ktorých životy hrajú takú rušivú úlohu.“
Hoci to „nahlodalo Gruzínsku občiansku agentúru a suverenitu a demokraciu krajiny“, zákon o „transparentnosti zahraničného vplyvu“ v skutočnosti tieto problémy nerieši, tvrdia autori. Legislatíva sa namiesto toho zaoberá bojom proti „malej, ale silnej klike“ dobre financovaných mimovládnych organizácií spojených so Saakašvilim a jeho Zjednoteným národným hnutím (UNM), ktoré sa „zapájajú do otvorene straníckej politiky“ s cieľom podkopať Gruzínsky sen. Ako je možné vidieť na súčasnom kole protestov, táto skupina podporuje opozičné strany a dožaduje sa zvrhnutia vlády.
Vojnoví zločinci gruzínskej légie plánujú prevrat
Saakašvili zdanlivo riadi UNM z väzenia v Tbilisi. Po tom, čo po strate moci v roku 2012 utiekol z Gruzínska a usadil sa na Ukrajine ako guvernér Odesy na pozvanie Petra Porošenka po Majdane, sa vrátil v októbri 2021. Po príchode bol uväznený za objednanie násilných útokov na politických rivalov a pomoc jednému z jeho ministri kryjú ohavnú vraždu, ktorú osobne riadili. Prezidentka Zoubrabichvili-ová sa zaviazala, že „nikdy“ neudelí milosť bývalému vodcovi.
Nedávne prieskumy uvádzajú, že verejná podpora strany je len 9,6 %, čo je výrazne menej ako Gruzínsky sen 31,4 %. Napriek jeho slabnúcej popularite sa zdá, že Saakašviliho priaznivci sú odhodlaní dostať ho z väzenia, za akúkoľvek cenu. V septembri 2023 gruzínski bezpečnostní predstavitelia varovali, že sa na miestnej úrovni pripravuje „prevrat a la Euromajdan“. Medzi menovaných sprisahancov patrili etnickí Gruzínci pracujúci pre ukrajinskú vládu: Giorgi Lortkipanidze, zástupca veliteľa kyjevskej vojenskej rozviedky; Michail Baturin, Saakašviliho bývalý osobný strážca; a Mamuka Mamulašvili, veliteľ notoricky známej Gruzínskej légie.
Mamulašvili je ústredne zapletený do masakry ostreľovačov pod falošnou vlajkou vo februári 2014 na Majdane v Kyjeve na Ukrajine, ktorá bola kľúčová pri zosadení prezidenta Viktora Janukovyča a nastolení nacionalistickej vlády pripravenej na vojnu s Ruskom. Gruzínsky veliteľ očividne priviedol strelcov do Kyjeva, aby vyvolali „chaos“ streľbou na davy a poskytli im na tento účel zbrane. Tentoraz podľa bezpečnostných predstaviteľov protivládni aktivisti vycvičení v blízkosti ukrajinských hraníc s Poľskom zriadia v Tbilisi „stanové mestečko“, podobné tomu, ktoré postavili na kyjevskom námestí Majdan. Potom by sa na mieste uskutočnilo bombardovanie pod falošnou vlajkou, čo by vyvolalo masové násilné otrasy.
Krvavé sprisahanie sa údajne plánovalo už nejaký čas medzi októbrom a decembrom 2023 a nikdy sa neuskutočnilo. Napriek tomu polícia objavila aktivistov zo skupiny podporovanej vládou USA s názvom CANVAS, ktorí v tom čase pôsobili v Tbilisi, čo naznačuje, že sa skutočne deje niečo zhubné. CANVAS vyrástol z Otpora, skupiny disidentskej mládeže vytvorenej NED, ktorá bola nápomocná pri zvrhnutí juhoslovanského vodcu Slobodana Miloševiča v roku 2000. Potom jej aktivisti začali trénovať pracovníkov na zmenu režimu po celom svete na grošoch Washingtonu.
Medzi príjemcami odborných znalostí CANVAS boli členovia Kmara, mládežníckeho hnutia odporu v popredí ružovej revolúcie v roku 2003, priamo modelovaného podľa Otpora, loga a všetkého. Táto udalosť odvtedy formovala gruzínsku politiku a spoločnosť a v mysliach mnohých občanov sa objavuje vo veľkom, pričom jej historické konotácie sú vnímané pozitívne aj negatívne. Opozičná poslankyňa Tako Charkviani-ová nepochybne presne vedela, čo robí, keď rázne sľubovala novú farebnú revolúciu v Tbilisi.
Zdroj: US-EU assets pushing color revolution in Georgia – The Grayzone
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.