Stupňujúca sa a neustále živená nenávisť v spoločnosti si vypýtala tú najhoršiu daň. Iste chápete, že dnes som nemal čas ani chuť písať statusy. Od obeda odpovedám domácim i zahraničným novinárom, volajú mi veľvyslanci, priatelia, kolegovia. Všetci sú vydesení a kladú si otázku, čo sa to deje. Nechcel som sa vám prihovoriť pod tlakom obrovských emócií, ktoré zmohli aj mňa. Všetko, čo chcem v tejto chvíli povedať, je toto.
Slovensko prežilo najdramatickejší deň svojej modernej histórie. Boli sme svedkami prvého atentátu na slovenského politika. Toto sa na Slovensku ešte nikdy nestalo. Nedá sa to prirovnať k ničomu, len k atmosfére politických atentátov v USA v šesťdesiatych rokoch minulého storočia na Johna F. Kennedyho, Roberta Kennedyho a Martina Luthera Kinga. Je to strašný zlomový moment pre Slovensko a chápem všetkých, ktorí cítia strach, neistotu, žiaľ i hnev. Robert Fico toto vyústenie predvídal. Krátko po prezidentských voľbách, keď vládnych politikov začali napádať na uliciach, si položil otázku, kam to smeruje a kedy niekoho zastrelia…
To posledné, čo v tejto chvíli potrebujeme, je začať sa navzájom obviňovať. Viem si predstaviť, aké teórie sa vám preháňajú hlavou, ale nerobte to. V spore o to, kam sme sa dostali, niet nevinných. Neukazujte prstom na druhých, zamyslite sa nad tým, čím ste vy osobne prispeli k tomu, aby sa tu neprehlbovala vzájomná nevraživosť. Každý musí začať od seba. Katarzia môže prísť až po spoločnom uvedomení si chýb, ktoré každý z nás robil, než to vyústilo do tohto tragického bodu. V kritických chvíľach ako je táto, sa každá zdravá spoločnosť zomkína okolo vedenia štátu, vedomá si toho, že teraz sme v ohrození všetci. Všetci sme terče. A potrebujeme sa navzájom chrániť. Ak budeme namiesto východiska hľadať vinníkov, upadneme ešte do hlbšej krízy ako doteraz.
Dnes som videl plakať ľudí, ktorí Roberta Fica nikdy nemali radi. Všetkých nás to zasiahlo. Kiež by nás to všetkých spojilo. Lebo súdržnosť je najdôležitejší nástroj, ako prekonať toto hrozné obdobie a obnoviť stabilitu štátu. Všetci tu veríme, že Robert Fico prežije a že ho táto strašná skúsenosť posilní. Naozaj silno veríme. A plačeme. Plačeme ako malé deti. Ženy i silní chlapi. Je to neprenosný pocit. Keď som bol v priamom vysielaní TV Nova, moderátorka mi priniesla čerstvú správu, že jedna z guliek zasiahla slezinu a náš premiér bojuje o život. V tej chvíli sa mi roztriasol hlas. A ako vtedy, ani teraz nedokážem povedať už nič viac, ako toto: „Robo, drž sa, potrebujeme ťa.“
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.