Sviatok práce je jedným z najrozšírenejších medzinárodných sviatkov, v súčasnosti sa oslavuje vo viac ako 80 krajinách sveta. V zahraničí ho však poznajú väčšinou pod názvom Medzinárodný deň pracujúcich a myslím si, že toto pomenovanie lepšie vystihuje jeho podstatu. Vyjadruje totiž úctu k pracujúcim a ich právam. Preto sa vo svete neoslavuje prejavmi politikov, ale pripomína sa masovými demonštráciami samotných zamestnancov, ktorí sami aktívne žiadajú lepšie platy, lepšie pracovné podmienky a lepšiu bezpečnosť pri práci. Takto mi dáva význam tohto dňa väčší zmysel.
Až donedávna som si myslel, že dogmatickí neoliberáli vymreli po globálnej finančnej kríze ako dinosaury. Dokonca aj ich guru Ivan Mikloš prestal potichu vyznávať F. A. Hayeka a začal svojim učeníkom odporúčať, aby radšej čítali Paula Krugmana. No z času na čas sa objavia historické relikty týchto politických druhohôr, ktorých by sme mali vystavovať ako exemplárne príklady šialenstva doby. Jeden z nich, mediálne protežovaný, ale neuveriteľne obmedzený ekonóm Juraj Karpiš dnes na sociálnej sieti uviedol: „Sviatok práce? Pre život nepotrebujeme prácu, potrebujeme bohatstvo. Práca je len jedným z nástrojov na jeho získanie. Nenechajme sa zmanipulovať do otrockej mentality.“
Ak sa o konzervatívnych tmároch hovorí, že nás vťahujú do stredoveku, o neoliberálnych slniečkároch by sa dalo povedať, že nás vťahujú až do staroveku. V antickom svete by totiž s Karpišom naozaj súhlasili: tam sa práci vyhýbali a tvrdili, že patrí len otrokom. Uvažovať takto v 21. storočí však môže len hlupák. Práca dáva životu zmysel, bohatstvo však nikdy. Ľudia, ktorí pohŕdajú prácou ako Karpiš, sa správajú ako gangstri, ktorí sa riadia heslom, že práca je posledný zúfalý pokus, ako prísť k peniazom. Je to obraz nemorálnosti systému, ktorý ústami ľudí ako Ivan Mikloš, Richard Sulík a podobní tvrdí, že iba ľudia vlastniaci kapitál sú tí, ktorí tvoria hodnoty. Odhliadnuc od toho, že títo ľudia redukujú hodnoty na materiálne, nech ich teda skúsi majiteľ oceliarne alebo bohatý farmár vytvoriť bez zamestnancov.
Táto hlboká neúcta k tvrdej robote pracujúcich nám iba podčiarkuje, prečo je potrebné vyzdvihovať ich podiel na našej prosperite a zvyšovať ich prestíž v spoločnosti. Hlbokú pravdu niektorých ošúchaných klišé pochopíme až v dôsledku sociálne necitlivých prejavov pravicových politikov a ekonómov. Bez rozpakov ich oprášme. Tento deň patrí úcte vyjadrenej všetkým pracujúcim. Česť vašej statočnej práci!
Zdroj: FB profil Eduard Chmelár
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.