Švajčiari pripravujú referendum o ruských sankciách, ktoré môžu „odstrašiť“ ostatných klientov.
Švajčiarsky vojak v pozore pred švajčiarskou vlajkou.
Neutralita, ktorá nemá nikdy ďaleko od švajčiarskej národnej diskusie, bude teraz predmetom referenda, ktoré by mohlo ukončiť sankcie krajiny voči Rusku.
„Nedostatok neutrality znamená, že prídu o peniaze ruských oligarchov a potenciálne odstrašia aj ostatných. Netreba dodávať, že to druhé nespomínajú“ hovorí pre Brussels Signal profesor Univerzity v Zürichu Nicholas Martin.
Ak však voliči prijmú iniciatívu Neutralitätsinitiative (iniciatíva neutrality), zabráni to Švajčiarsku uvaliť sankčný režim alebo sa k nemu pripojiť, pokiaľ to neschváli Bezpečnostná rada OSN.
S Ruskom a Čínou ako stálymi členmi to znamená, že Švajčiarsko sa pravdepodobne nikdy nepripojí k režimu sankcií voči žiadnej z týchto krajín.
Christoph Blocher, ktorý ako de facto šéf Švajčiarskej ľudovej strany posunul švajčiarsku politiku doprava, odovzdal 11. apríla petíciu so 132 000 podpismi, ktorá spustí referendum o novej ústavnej zmene.
Toto referendum sa teraz pravdepodobne uskutoční v najbližších mesiacoch.
Pre jeho podporovateľov je to mimoriadne naliehavá téma od ruskej invázie na Ukrajinu. Od roku 2022 Švajčiarska ľudová strana trvá na tom, že „pozícia Švajčiarska vo svete a ako miesto rokovania závisí od neutrality,“ dodáva Martin.
A to už odštartovalo kontroverziu, ktorá siaha k jadru toho, čo znamená byť Švajčiarom.
„Neutralita sa príliš často používa ako výhovorka – Švajčiarsko musí prevziať medzinárodnú zodpovednosť,“ tvrdí švajčiarska poslankyňa Elisabeth Schneider-Schneiter. Zakazuje tiež Švajčiarsku vstupovať do vojenskej aliancie, pokiaľ nie je napadnuté, alebo sa zúčastňovať na vojenských konfliktoch medzi tretími krajinami.
„Väčšine Švajčiarov je jasné, že integrácia do EÚ/NATO nie je zlučiteľná s naším chápaním štátu,“ uvádza sa v manifeste.
„Aj pre nás samotných je lepšie, ak sa nenecháme vtiahnuť do vojen iných štátov,“ pokračuje.
Koniec koncov, hovorí, „všetci ľudia chcú žiť v mieri, okrem niekoľkých malých elít, ktoré zarábajú dobré peniaze na vojne.
Nie všetci vo švajčiarskom zahraničnopolitickom establishmente sú presvedčení o tomto „chápaní štátu“ alebo o tom, čo považujú za zjednodušené chápanie neutrality.
„Neutralita nie je len „dobrá“. Ľahko sa to môže zmeniť na opak,“ hovorí Nicole Barandun-Gross, členka výboru pre bezpečnostnú politiku švajčiarskeho parlamentu.
Novela obmedzuje možnosti krajiny, dodáva, a „Švajčiarsko potrebuje strategické možnosti – najmä pre vojnu.“
V prieskume z januára 2023 55 percent švajčiarskych voličov uviedlo, že chcú užšiu spoluprácu s NATO, čo predstavuje nárast o desať percentuálnych bodov oproti roku 2021.
A zatiaľ čo 91 percent podporuje neutralitu, 57 percent sa domnieva, že Švajčiarsko by malo zmeniť svoj prístup k neutralite a zaujať otvorenejší postoj k otázkam zahraničnej politiky.
Pre svojich najvernejších obhajcov však švajčiarska neutralita dostala sériu „bodnutí do chrbta“, hovorí švajčiarska pracovníčka v technologickom sektore Nicole Fasel.
Tie siahajú od prítomnosti švajčiarskych vojakov v mierovej misii OSN v Kosove cez členstvo Bernu v programe NATO Partnerstvo za mier až po jeho rozhodnutie z 10. apríla pripojiť sa k systému protivzdušnej obrany European Sky Shield, hovorí Fasel.
A môže tu ísť o úvahy v mnohých smeroch, skôr ako čistú politickú teóriu.
Švajčiarske banky spravujú pre ruských klientov odhadom 150 až 200 miliárd dolárov, uvádza Asociácia švajčiarskych bankárov a Americká komisia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Z oligarchov najbližších k prezidentovi Vladimirovi Putinovi má 32 majetok, bankové účty alebo firmy vo Švajčiarsku, tvrdí mimovládna organizácia Public Eye v Zürichu.
V auguste 2023 Švajčiarsko nasledovalo EÚ pri prijímaní jedenásteho balíka sankcií proti Rusku. Zaviazala sa tiež vynaložiť do roku 2028 približne 2 miliardy dolárov na humanitárnu a rozvojovú pomoc Ukrajine.
Je tu aj otázka Blocherových vlastných ambícií – po tom, čo len v januári vyhlásil, že odchádza do politiky.
Iniciatíva Neutralitäts je Blocherovým „nástrojom na ovládnutie diskurzu proti NATO,“ píše Georg Häsler, plukovník švajčiarskej armády, ktorý sa stal novinárom.
Obyvateľ Altstättenu Adrian Ruest to hovorí trochu otvorenejšie.
„Táto iniciatíva je hanbou pre Švajčiarsko“, ktorá mu len umožňuje „vyhnúť sa tomu, aby muselo prispievať k bezpečnosti Európy, aby sa v budúcnosti mohlo naďalej voľne niesť v znamení NATO a EÚ a predovšetkým – presne tak, ako to má Blocher rád — môcť obchodovať s akýmkoľvek banditom, bez ohľadu na to, aký je odporný,“ hovorí.
V júni 2023 Blocherova strana bojkotovala prejav prezidenta Volodymyra Zelenského, v ktorom vyzval Švajčiarsko, aby poskytlo Ukrajine vojenskú podporu.
Ak však referendum zlyhá, pôjde o demokratickú podporu práva Švajčiarska zúčastniť sa na medzinárodných sankciách – a pravdepodobne to bude znamenať problémy nielen pre ruskú hotovosť, ale aj pre mastnú hromadu peňazí z iných režimov.
Vrátane 230 miliónov dolárov od spoločnosti Credit Suisse od jordánskeho kráľa Abdulláha II a ďalšieho účtu s miliónmi dolárov pre dvoch synov Husního Mubaraka, uvádza The New York Times .
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.