Bezpohlavný jazyk sa na Slovensku šíri. Čoraz viac ho používajú aj novinári

Namiesto autora a autorky „autorstvo“. Z diváka sa stáva „diváctvo“, z pacientov „pacientstvo“. Hromadné výrazy na označenie skupín aj jednotlivcov používa na Slovensku čoraz viac ľudí. Niektorí z nich tento jazyk prenášajú aj na svoje pracoviská. Počet inštitúcií, kde sa s „rodovo neutrálnym“, čiže bezpohlavným jazykom stretnete, rastie. Okrem univerzít už preniká aj do médií.

Niektorí ľudia pochybujú, že by sa „rodovo citlivý“ jazyk, ktorý nechce vylučovať osoby s nebinárnou identitou, na Slovensku šíril. [„Nebinárni“ ľudia sa podľa vlastných slov necítia ani ako muži, ani ako ženy, pozn. red]. No vzrastajúce používanie výrazov ako „účastníctvo“, „poslucháčstvo“ či „zamestnanectvo“, sa dá jednoducho zdokladovať.

Že tento trend naberá na obrátkach, naznačuje aj nová príručka Hovorme o sebe s rešpektom. Redaktorka Dominika Chrastová sa v jednom z textov knihy pýta jazykovedkyne Lucie Molnár Satinskej:

„Hromadné podstatné mená sa teraz objavujú čoraz častejšie v prípadoch, keď sa chce nebinárna osoba označiť neutrálne alebo aj keď sa v iných kontextoch snažíme vyhnúť zdvojovaniu na autori a autorky. Budú sa podľa vás hromadné tvary využívať čoraz častejšie?“

Satinská odpovedá: „Podľa mňa majú veľkú šancu, lebo ide o prirodzený spôsob vyjadrovania sa v slovenčine. Aj historicky tu boli prítomné hromadné pomenovania ako študentstvo alebo čitateľstvo. Stretávame sa teda s nimi už dlho, nie je to nič exotické.“

Keby som sa narodil_a v dnešnej dobe…

Zbierka textov Hovorme o sebe s rešpektom stojí za pozornosť nielen preto, že propaguje bezpohlavný jazyk. Už v úvode čitateľovi prezentuje postmoderné, ničím nepodložené tvrdenia. „Slová tvoria realitu,“ píše autorka príručky Eleonóra Barcziová. „Slová môžu zabíjať,“ pritvrdzuje.

Príručku, ktorú vytvorila dizajnová agentúra Büro Milk, pokrstili koncom marca 2024 v bratislavskej Cvernovke. Na jej vznik prispel aj rezort kultúry. Ministerka úradníckej vlády Silvia Hroncová tvorcom z programu určenému znevýhodneným skupinám venovala 10-tisíc eur.

Okrem používania hromadných výrazov na označenie jednotlivcov kniha naznačuje ďalšie „nebinárne“ jazykové možnosti. V rozhovore s Annou Daučíkovou vyjadruje táto umelkyňa vyjadruje svoju „bezpohlavnosť“ a pomocou symbolu „_“ a používaním mužského a ženského rodu zároveň.

„Bezo zvyšku, teda normálne prijat_á som sa v tejto krajine necítil_a nikdy. Plne rešpektovaný_á ako nebinárna bytosť som iba v zahraničí“, píše Daučíková. „Keby som sa narodil_a v dnešnej dobe a do chápajúcej rodiny, isto by som sa podujal_a na tranzíciu, a to ihneď, ako by to len bolo možné“, dodáva „nebinárna“ umelkyňa.

Od knihy, ktorej autorka Eleonóra Barcziová stojí aj za výzvou Ide nám o život, by sa bezpodmienečné prijatie bezpohlavného jazyka dalo čakať. No čo možno čitateľa prekvapí, je prisvojenie si tohto typu reči novinármi.

Novinári a diváctvo

Za ostatný rok bezpohlavný jazyk prerazil do novinárskeho mainstreamu. Začala ho totiž používať aj Slovenská tlačová agentúra (SITA), ktorej správy preberá väčšina slovenských médií vrátane Štandardu. V článkoch SITA sa v roku 2024 objavili napríklad výrazy „diváctvo„, „zamestnanectvo“ a „študentstvo“.

„Študentstvo“, čo je výraz na označenie študentov a študentiek, sa už dá považovať za stálicu. Podľa aplikácie Mediaboard, ktorá monitoruje slovenské mediálne prostredie, sa termín používa minimálne od roku 2013. Jeho výskyt výraznejšie narástol o štyri roky neskôr a najviac sa v mediálnom prostredí používal minulý rok. Vyskytol sa v porovnaní s rokom 2017 dvojnásobne.

Posvieťme si aj na slovo „diváctvo“. Zatiaľ čo výraz novinári používali aj v rokoch, keď sa o rodovo neutrálnom jazyku ešte nehovorilo, jeho používanie podľa aplikácie Mediaboard niekoľkonásobne vzrástlo v rokoch 2022 a 2023.

Okrem toho, že slovo „diváctvo“ použili v roku 2023 novinári denníkov Pravda, Sme a Denníka N a v roku 2024 aj redaktori .týždňa, za jeho vzostup môžu aj krajne ľavicové noviny Kapitál alebo magazín Romana Samotného Queer Slovakia.

V prípade Kapitálu ide o redakčnú politiku. Píšu: „Naša redakcia má ako feministická organizácia záujem na prekonávaní kalcifikovaného, dosiaľ zaužívaného jazyka alebo aj slovníkovo platných noriem, ktoré reprodukujú rozličné formy systémovej mocenskej nerovnováhy. V praxi to znamená aj to, že sa vyhýbame publikovaným [sic] textom genericky používajúcim mužský rod.“

Magazín Queer Slovakia sa zviditeľnil aj článkom, v ktorom autorka napísala o „nebinárnom kňazstve Bingo Allison“. „Ani v tomto bode sa príbeh nekončí, ešte stále vo vzduchu visí otázka, či cirkev, v ktorej Bingo Allison plánujú slúžiť, prijme a bude rešpektovať kňazstvo, ktorého rodová identita a rodový prejav je mimo binárneho spektra“, stojí v článku.

Politici a pacientstvo

Ďalšou skupinou, ktorá čoraz viac siaha po bezpohlavnom jazyku, sú politici. Predstaviteľom hnutia Progresívne Slovensko patrí v tejto disciplíne prvenstvo.

Bola to práve poslankyňa tohto hnutia, ktorá oslovila parlamentné plénum „vážené poslanectvo“. Okrem vystúpenia Zuzany Števulovej sa rodovo neutrálny jazyk objavil aj v predvolebnom programe Progresívneho Slovenska.

„Prostriedky smerujúce na mzdy personálu budeme preto podmieňovať lepším výkonom a kvalitou pre pacientstvo“, napísali v časti o zdravotníctve. „Tehotné osoby“ namiesto tehotných žien zasa PS spomenulo v stati o rodovej rovnosti. Rovnako tak „právo na menštruačné voľno pre pracujúce osoby“.

Univerzity a zamestnanectvo

Slovenské univerzity sú už dlhšie ohniskom progresívnych ideológií. To má, samozrejme, vplyv aj na jazyk.

Univerzita Komenského v Bratislave schválila v roku 2021 Plán rodovej rovnosti. Jeho súčasťou je aj cieľ používať „rodovo citlivý“ jazyk v oficiálnej komunikácii univerzity. Výstupom tohto plánu boli minulý rok aj tri príručky, ktoré sa venujú rešpektujúcej reči.

Jedna z nich napríklad hovorí, že pedagógovia môžu slová ako „dámy a páni“ nahradiť inkluzívnejšími skupinovými osloveniami, napríklad „vedecká obec“, „čitateľská komunita“, „zamestnanectvo“, „pedagogický personál“. Podľa autorov príručky tak zahrniete do komunikácie aj osoby s nebinárnou identitou.

Plány rodovej rovnosti schválili aj ďalšie slovenské školy: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB), Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ), Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA), Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave (UCM) i ďalšie.

Nie všetky univerzitné plány rodovej rovnosti obsahujú časti o bezpohlavnom jazyku. Hovoria o ňom však napríklad UCM, UMB, UPJŠ, UNIZA. Keď plány rodovej rovnosti rodovo neutrálny či citlivý jazyk nespomínajú, tak niekedy bezpohlavný jazyk obsahujú.

Hromadné výrazy, ktoré nevylučujú „nebinárnych“ ľudí (ako „študentstvo“ alebo „zamestnanectvo“) nájdeme napríklad v dokumentoch Univerzity Mateja Bela. Technická univerzita v Košiciach (TUKE) si zasa dáva cieľ „podporiť začlenenie rodovo neutrálneho a rodovo inkluzívneho jazyka v komunikácii TUKE so zamestnaneckou a študentskou populáciou“.

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave zasa siahla nielen po hromadných výrazoch ako „študentstvo“, ale za inkluzívne považuje aj používanie hviezdičiek. Vo svojom Manuáli pre študentstvo píše napríklad „Neviem, či som stotožnený*á so študijným programom, v ktorom študujem / kam som bol*a prijatý*á“.

Zahraničná bublina rodovo neutrálneho jazyka

Explózia bezpohlavných výrazov na Slovensku prichádza v období, keď v zahraničí nastáva pre „neutrálny“ jazyk útlm. Najnovšie zakázal používanie tejto formy reči verejnými inštitúciami nemecký spolkový štát Bavorsko.

Ani Francúzsko nemá k zákazu rodovo neutrálneho jazyka ďaleko. Tamojší senát sa otázkou jeho zákazu zaoberal na prelome októbra a novembra minulého roka. Podľa vtedajšieho návrhu zákona by sa rodovo inkluzívny jazyk zakázal na školách, na pracovisku, v reklame alebo v zmluvách.

Novelu pritom podporil aj prezident Emmanuel Macron a jeho manželka Brigitte, ktorá inkluzívny jazyk  charakterizovala ako „barbarské zneužívanie syntaxe“.

Používať bezpohlavný jazyk zakázal minulý rok verejným inštitúciám aj argentínsky prezident Javier Milei.

Dana Vitálošová / Denník Štandard