DNES MIERIM DO ČESKEJ TELEVÍZIE DISKUTOVAŤ O ZHORŠENÝCH VZŤAHOCH MEDZI ČESKOU A SLOVENSKOU VLÁDOU

DNES MIERIM DO ČESKEJ TELEVÍZIE DISKUTOVAŤ O ZHORŠENÝCH VZŤAHOCH MEDZI ČESKOU A SLOVENSKOU VLÁDOU

DNES MIERIM DO ČESKEJ TELEVÍZIE DISKUTOVAŤ O ZHORŠENÝCH VZŤAHOCH MEDZI ČESKOU A SLOVENSKOU VLÁDOU 620 330 Mr Hyde

Priatelia, cestujem do Prahy, kde sa dnes večer zúčastním na diskusii o slovensko-českých vzťahoch v relácii Českej televízie „Máte slovo s M. Jílkovou“ (naživo na ČT1 o 21.05 hod.). Priznám sa, že nemám rád tento typ ukričaných programov, v ktorých nad racionálnou argumentáciou víťazia emócie až hystéria a kde sa musíte o slovo poruvať ako psy o kus mäsa. Ale zostava bude veľmi zaujímavá. Na mojej strane bude bývalý šéf českej diplomacie Lubomír Zaorálek, mojím oponentom bude minister pre európske záležitosti ČR Martin Dvořák a politológ Josef Mlejnek, do publika ma príde podporiť aj môj vzácny priateľ, bývalý minister zahraničných vecí ČR a kolega z organizácie Mír a spravedlnost Jan Kavan.

Keby som dnes nemusel odísť do Prahy, bol by som tak ako každý rok na Slavíne. Za normálnych okolností by som pri tejto poznámke mohol aj skončiť. Ale informácia, že veľvyslanci krajín NATO odmietli účasť na oficiálnom pietnom akte kvôli prítomnosti zástupcov ruskej a bieloruskej ambasády ma natoľko rozhorčila, že musím vzniesť verejný protest. Slavín, to nie je iba obyčajný vojenský cintorín, na ktorom odpočíva takmer 7000 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy. Je to najkrajšia nekropola v Európe, genius loci, silné miesto, na ktorom sa nedá stáť bez pohnutia v duši. Má toľko významov, že len obmedzený človek dokáže vnímať tento priestor iba ideologicky.

Popri osobných dojmoch by však mali naši západní partneri pochopiť, že 4. apríl 1945 pre nás nemá iba lokálny význam ako dátum oslobodenia Bratislavy, ale podobne ako u nich je výročie oslobodenia hlavného mesta výročím oslobodenia štátu. Je preto prejavom vrcholnej a neospravedlniteľnej neúcty bojkotovať takéto oslavy. Vyhovárať sa na ruskú agresiu na Ukrajine je nemiestne. Mali sme vari my bojkotovať výročie oslobodenia Paríža, keď letectvo NATO bombardovalo Juhosláviu? Alebo odmietnuť účasť na oslavách vylodenia spojencov v Normandii v čase, keď „koalícia ochotných“ na čele s USA brutálne prepadla Irak, výsledkom čoho nebolo iba zdevastovanie medzinárodného práva a státisíce mŕtvych, ale aj totálna destabilizácia regiónu, ktorá viedla až k vzniku Islamského štátu?

Ja viem, že vtedajší štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok túto vojenskú agresiu obhajoval a ešte aj dnes má tú drzosť zvrátene tvrdiť, že to bol „správny krok“, ale každý príčetný človek s elementárnou znalosťou medzinárodného práva vie, že to bol najväčší zločin 21. storočia. No tak ako naše štátne delegácie nechodili do Normandie velebiť Georga Busha, ale obete druhej svetovej vojny, tak ani my nechodíme na Slavín oslavovať Putina, ale vyjadriť úctu tisícom padlých, ktorí pred 79 rokmi obetovali svoje mladé životy, aby sme mohli slobodnejšie dýchať, aby sa zastavilo masové vraždenie a zavládol mier. A keď sovietski vojaci konečne prišli, tak naši dedovia a staré mamy plakali od šťastia, a nie triasli sa od strachu, ako to bolo falošne zobrazené v tendenčnom seriáli Čas nádejí, v ktorom Rusi iba kradli ako dnes na Ukrajine a v ktorom bolo naše najslávnejšie Povstanie zobrazené ako zmätená vzbura hŕstky banditov, ktorá terorizovala nešťastné nemecké obyvateľstvo (keď budem mať viac času, ešte o tomto „oslavovanom“ paškvile napíšem). Nedokázať oddeliť minulosť od súčasnosti je prejavom politického primitivizmu a kultúrneho šovinizmu.

Preto, priatelia, ak môžete, príďte dnes o 14.00 hod. na Slavín a pošlite celému svetu odkaz, čo pre nás toto miesto a tento deň znamená, prečo tých padlých držíme v hlbokej úcte a prečo sa nás dotýka, keď diplomati tak arogantne nerešpektujú našu históriu.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár