Stav nášho národa, o ktorom nikto nehovorí: Tyrania na vzostupe, sloboda v úpadku
„Nikdy nebola naša budúcnosť nepredvídateľnejšia, nikdy sme neboli tak závislí na politických silách, ktorým nemožno dôverovať, že budú dodržiavať pravidlá zdravého rozumu a vlastných záujmov – sily, ktoré vyzerajú ako číre šialenstvo, ak sú posudzované štandardmi iných storočí.“ * Hannah Arendt, Pôvod totalitarizmu
Tyrania zo dňa na deň stúpa, ako sloboda klesá.
Americká armáda je využívaná na hliadkovanie v staniciach metra a polícia na stráženie americko-mexickej hranice, údajne v mene národnej bezpečnosti.
Finančný sektor sa využíva na vykonávanie širokého dohľadu nad súkromnými finančnými údajmi Američanov, zatiaľ čo zábavný sektor sa využíva na informovanie nadšencov videohier so záľubou v násilnom, potenciálne extrémistickom obsahu, a to všetko v údajnom úsilí odhaliť jednotlivcov s protivládnymi náladami, ktorí sa prihlásili na odber.
Verejné a súkromnémiesta sú vybavené sofistikovanými sledovacími technológiami, vrátane biometrického softvéru a softvéru na rozpoznávanie tváre, aby sledovali Američanov, nech idú kamkoľvek a nech robia čokoľvek. Vesmírne satelity s výkonnými hornými monitorovacími kamerami ničia súkromie.
Toto je stav nášho národa, o ktorom nikto nehovorí – nie politici, ani súdy, ani Kongres: vládne mocenské chvaty sú čoraz odvážnejšie, zatiaľ čo práva občanov sú naďalej pošliapavané.
Hitler sa skrýva v tieni, zatiaľ čo občania – jediní, ktorí sú dostatočne silní na to, aby zastavili autoritársky prílev, ktorý hrozí obliehaním našej ústavnej republiky – zostávajú ľahko rozptyľovaní a pohodlne odvádzaní politickými scénami a spravodajskými cyklami, ktoré sa každých pár dní menia.
Táto smutná pravda pretrvala bez ohľadu na to, ktorá strana ovládala Kongres alebo Biely dom.
Toto sú nebezpečné časy.
Zatiaľ čo prezidentskí kandidáti dlhodobo hovoria o nebezpečenstvách, ktoré predstavuje opozičná strana, vláda USA stále predstavuje najväčšiu hrozbu pre naše slobody a spôsob života.
Policajné streľby na neozbrojených jednotlivcov, invazívne sledovanie, odbery krvi pri cestách, prehľadávanie krajníc pri cestách, nájazdy tímov SWAT zlyhávajú, nákladné vojny vo vojenskom priemyselnom komplexe, zákazky typu ruka ruku úmýva, zákony pred zločinom, konfiškácia civilného majetku, fúzne centrá, militarizácia, ozbrojené drony, inteligentná polícia vykonávaná robotmi umelej inteligencie, súdy, ktoré kráčajú v súlade s policajným štátom, školy, ktoré fungujú ako indoktrinačné centrá, byrokrati, ktorí držia Deep State pri moci: to sú len niektoré zo spôsobov, ktorými policajný štát pokračuje v napínaní svalov, v demonštrácii sily, ktorej cieľom je zastrašiť každého, kto stále lipne na zastaranej predstave, že vláda zodpovedá „nám ľudom“.
Zvážte sami stav nášho národa:
Američania majú malú ochranu pred zneužívaním zo strany polície. Polícia a iní vládni agenti sú vo všeobecnosti oprávnení skúmať, pichať, štípať, taserovať, prehľadávať, zadržiavať, vyzliekať a vo všeobecnosti manipulovať s každým, koho uznajú za vhodného takmer za každých okolností, a to všetko so všeobecným požehnaním súdov. Už nie je nezvyčajné počuť o incidentoch, pri ktorých policajti najprv strieľajú do neozbrojených osôb a až potom sa pýtajú. Čo je však čoraz bežnejšie, je správa, že policajti, ktorí sa podieľali na týchto incidentoch, vyviazli len s ”fackou”.
Američania sú len o málo viac ako len vreckové na financovanie policajného štátu. Ak existuje nejaká absolútna zásada, podľa ktorej sa zdá, že federálna vláda funguje, je to, že americký daňovník bude vždy okradnutý. To je pravda, či už hovoríte o tom, že daňoví poplatníci sú nútení financovať drahé zbrane, ktoré budú použité proti nám, o nekonečných vojnách, ktoré robia len málo pre našu bezpečnosť alebo naše slobody, alebo o prebujnených vládnych agentúrach s ich tajnými rozpočtami, tajnými programami a tajné aktivity.
Američania už nie sú nevinní, kým sa nepreukáže ich vina. Kedysi sme fungovali za predpokladu, že ste nevinný, kým sa nepreukáže vina. Z veľkej časti kvôli rýchlemu pokroku v technológii a zvýšenej kultúre sledovania sa dôkazné bremeno presunulo tak, že právo byť považovaný za nevinného, kým sa nepreukáže vina, bolo uzurpované novou normou, v ktorej sú všetci občania podozriví. Vskutku, vláda – v súčinnosti s korporátnym štátom – vytvorila najvyššiu formu podozrivej spoločnosti. V takomto prostredí sme všetci potenciálne vinní z nejakého nesprávneho konania alebo niečoho iného.
Američania už nemajú právo na sebaobranu. Zatiaľ čo súdy naďalej nesúhlasia s presnou povahou práv chránených druhým dodatkom, samotná vláda vyjadrila svoj postoj mimoriadne jasne. Pokiaľ ide najmä o práva na strelné zbrane a práva občanov celkovo, vláda USA prijala prístup „rob, čo hovorím, nie to, čo robím“.
Nikde nie je tento dvojaký meter evidentnejší ako v pokusoch vlády vyzbrojiť sa po zuby, pričom sa za podozrivého považuje každý, kto sa odváži legálne vlastniť zbraň, nieto ešte použiť ju na sebaobranu. Aj keď je v Amerike stále technicky legálne vlastniť strelnú zbraň, jej vlastníctvo môže byť dôvodom vás teraz zastaviť, prehľadať, zatknúť, podrobovať sa všetkým možným sledovaniam, zaobchádzať s nimi ako s podozrivými bez toho, aby ste sa dopustili trestného činu, strieľali na niekoho alebo niekoho zabili.
Američania už nemajú právo na súkromné vlastníctvo. Ak vládni agenti môžu vtrhnúť do vášho domu, rozbiť vaše dvere, zabiť vášho psa, poškodiť vaše zariadenie a terorizovať vašu rodinu, váš majetok už nebude súkromný a bezpečný – patrí vláde. Podobne, ak vás vládni úradníci môžu pokutovať a zatknúť za to, že pestujete zeleninu vo vašej predzáhradke, modlíte sa s priateľmi vo vašej obývačke, inštalujete solárne panely na strechu a chováte sliepky na vašom dvore, už nie ste vlastníkom svojho pozemku.
Američania už nemajú čo povedať o tom, čomu sú ich deti v škole vystavené. Je neuveriteľné, že vláda naďalej trvá na tom, že rodičia v podstate strácajú svoje práva, keď posielajú svoje deti do verejnej školy. Toto rastúce napätie v súvislosti s tým, či mladí ľudia, najmä tí, ktorí sú vo verejných školách, sú v podstate strážcami štátu, s tým, čo vládni úradníci považujú za vhodné, v rozpore s ústavnými právami detí a ich rodičov, je v centre takmer každá debata o vzdelávacích programoch, školskej disciplíne a miere, do akej majú rodičia slovo o prospechu svojich detí v škole aj mimo nej.
Američania sú bezmocní tvárou v tvár militarizovaným policajným silám. S miestnymi policajnými agentúrami, ktoré získavajú zbrane, výcvik a vybavenie na vojenskej úrovni, ktoré sa lepšie hodia na bojisko, Američania zisťujú, že ich kedysi pokojné komunity sa zmenili na vojenské základne, ktoré hliadkuje stála armáda.
Američania už nemajú právo na telesnú integritu. Debata o telesnej integrite pokrýva široké územie, od potratov a eutanázie po nútené odbery krvi, biometrický dohľad a základnú zdravotnú starostlivosť. Nútené očkovanie, násilné prehliadky dutín, násilné kolonoskopie, násilné odbery krvi, násilné dychové testy na alkohol, nútené extrakcie DNA, nútené skenovanie očí, nútené začlenenie do biometrických databáz: to je len niekoľko spôsobov, ktorými sa Američanom naďalej pripomína, že máme žiadnu kontrolu nad tým, čo sa deje s našimi telami počas stretnutia s vládnymi úradníkmi.
Američania už nemajú právo očakávať súkromie. Napriek ohromnému počtu odhalení o vládnom špehovaní telefonátov Američanov, príspevkoch na Facebooku, tweetoch na Twitteri, vyhľadávaniach na Googli, e-mailoch, nákupoch kníhkupectiev a potravín, bankových výpisoch, záznamoch o prímestských mýtach atď., Kongres, prezident a súdy neurobili takmer nič proti tomuto zneužívaniu. Namiesto toho sa zdá, že sú odhodlaní v tom, aby sme si privykli na život v tomto elektronickom koncentračnom tábore.
Američania už nemajú zastupiteľskú vládu. Prekročili sme éru zastupiteľskej vlády a vstúpili sme do veku autoritárstva, kde sú všetci občania podozriví, bezpečnosť prevyšuje slobodu a takzvaní volení predstavitelia zastupujú záujmy korporátnej mocenskej elity. Toto prevrátené zosmiešňovanie zákona a vlády sa stalo novým americkým štandardom.
Američania sa už nemôžu spoliehať na to, že súdy dosiahnu spravodlivosť. Najvyšší súd USA mal byť inštitúciou zriadenou na zasahovanie a ochranu ľudí pred vládou a jej agentmi, keď prekročia svoje hranice. Napriek tomu sa sudcovia Najvyššieho súdu vďaka svojej úcte k policajnej moci, uprednostňovaniu bezpečnosti pred slobodou a vypitvaniu našich najzákladnejších práv v záujme poriadku a účelnosti stali architektmi amerického policajného štátu, v ktorom teraz žijeme, kým nižšie súdy si ustanovili súdy, ktoré sa zaoberajú predovšetkým presadzovaním vládnej agendy, bez ohľadu na to, aká je nespravodlivá alebo nezákonná.
Ani som sa nedotkol korporátneho štátu, vojenského priemyselného komplexu, nájazdov tímov SWAT, invazívnej sledovacej technológie, politiky nulovej tolerancie v školách, nadmernej kriminalizácie alebo privatizovaných väzníc, aby som vymenoval len niektoré, ale to, čoho som sa dotkol, by malo stačiť na to, aby sme ukázali, že krajina našich slobôd sa už dramaticky zmenila oproti tomu, čo bola kedysi, a nepochybne sa bude ďalej zhoršovať, pokiaľ Američania nenájdu spôsob, ako získať späť kontrolu nad svojou vládou a získať späť svoje slobody.
Tento neustály posun smerom k tyranii, za ktorým stojí militarizovaná miestna a federálna polícia a legalistickí byrokrati, pokračoval každým nasledujúcim prezidentom za posledných viac ako sedemdesiat rokov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť.
Čím viac vecí sa mení, tým viac zostávajú rovnaké.
Práve teraz kráčame po nebezpečnej ceste.
Po tom, čo sme vláde dovolili rozšíriť a prekročiť náš dosah, ocitáme sa na prehrávanom konci ťahaníc o kontrolu nad našou krajinou a našimi životmi. A kým im to dovolíme, vládni úradníci budú naďalej šliapať po našich právach a vždy ospravedlňujú svoje činy ako dobro ľudí.
Vláda však môže zájsť len tak ďaleko, ako to „my ľudia“ dovolíme. V tom spočíva problém.
Nálev, v ktorom sa nachádzame, veľa vypovedá o povahe vládnej šelmy, na ktorú sme si sadli, a o tom, ako sa pozerá na práva a suverenitu „nás ľudí“.
Teraz už o suverenite veľa nepočujete. Suverenita je zaprášený, zastaraný pojem, ktorý sa vracia do doby, keď králi a cisári vládli s absolútnou mocou nad obyvateľstvom, ktoré nemalo žiadne práva. Američania postavili myšlienku suverenity na hlavu, keď vyhlásili nezávislosť od Veľkej Británie a odmietli absolútnu autoritu kráľa Juraja III. Američania si tak nárokovali právo na samosprávu a etablovali sa ako najvyššia autorita a moc.
Inými slovami, v Amerike „my ľudia“ – suverénni občania – hovoríme o tom.
Takže keď vláda koná, má to robiť na našu ponuku a v našom mene, pretože my sme vládcovia.
Nie je to presne tak, ako to dopadlo, však?
Počas viac ako 200 rokov, odkedy sme sa odvážne pustili do tohto experimentu v samospráve, sme neustále strácali pôdu pod nohami v prospech drzého vládneho uchvacovania moci, ktorý nám bol vnucovaný v takzvanom mene národnej bezpečnosti.
Prenechali sme kontrolu nad najintímnejšími stránkami nášho života vládnym úradníkom, ktorí síce môžu zastávať miesta autority, no nie sú ani múdrejší, múdrejší, viac v súlade s našimi potrebami, viac informovaní o našich problémoch, ani si viac uvedomujú, čo je skutočne v našom najlepšom záujme.
Vláda nás zvrhla z nášho právoplatného trónu. Uzurpovala si našu právoplatnú autoritu. Zorganizovala konečný prevrat. Jej agenti už ani nepredstierajú, že zodpovedajú „nám ľudom“.
Najhoršie je, že „my ľudia“ sme znecitliveli voči tomuto neustálemu podkopávaniu našich slobôd.
Ako zosúladiť predstavu zakladateľov vlády ako entity, ktorej jediným účelom je slúžiť ľuďom, s tým, že policajný štát trvá na tom, že vláda je najvyššou autoritou, že jej moc prevažuje nad mocou samotných ľudí a že môže vykonávať túto moc akýmkoľvek spôsobom, ktorý uzná za vhodný (vrátane vládnych agentov predierajúcich sa dverami, masového zatýkania, etnických čistiek, rasového profilovania, zadržiavania na dobu neurčitú bez riadneho procesu a internačných táborov)?
Nedá sa to zosúladiť. Sú to absolútne protiklady.
Rýchlo sa blížime k momentu zúčtovania, v ktorom budeme nútení vybrať si medzi víziou toho, čím mala byť Amerika (model samosprávy, kde je moc zverená ľuďom) a realitou toho, čím sa stala (a policajný štát, kde je moc zverená vláde).
Opakujeme chyby histórie – menovite umožňujeme, aby nad nami vládol totalitný štát.
Bývalá väzenka koncentračného tábora Hannah Arendtová pred tým varovala, keď napísala:
„Bez ohľadu na špecifickú národnú tradíciu alebo konkrétny duchovný zdroj svojej ideológie, totalitná vláda vždy premenila triedy na masy, nahradila stranícky systém nie diktatúrami jednej strany, ale masovým hnutím, presunula centrum moci z armády, polície a zaviedol zahraničnú politiku otvorene zameranú na svetovládu.
Tak kde nás to opúšťa?
Aldous Huxley predpovedal, že vláda nakoniec nájde spôsob, ako „prinútiť ľudí milovať svoje otroctvo a vytvoriť diktatúru takpovediac bez sĺz, vytvoriť akýsi bezbolestný koncentračný tábor pre celé spoločnosti, takže ľudia budú v skutočnosti zbavených svojich slobôd, ale skôr si to užijú, pretože ich od akejkoľvek túžby rebelovať bude odvádzať propaganda alebo vymývanie mozgov, prípadne vymývanie mozgov umocnené farmakologickými metódami. A zdá sa, že toto je posledná revolúcia.“
Odpoveď? Nechajte si vymyť mozgy, ako to objasňujem vo svojej knihe Battlefield America: The War on the American People a v jej fiktívnom náprotivku Denníky Erika Blaira,
- Nenechajte sa rozptyľovať a odvádzať.
- Naučte sa svoje práva.
- Postavte sa za základné princípy.
- Zabezpečte, aby váš hlas a hlas mali význam nielen pre politické pózovanie.
- Nikdy neprestávajte nahlas protestovať proti narúšaniu vašich slobôd na miestnej a národnej úrovni.
Predovšetkým robte tieto veci dnes.
Ďakujeme, že ste nášimi čitateľmi.
Sledujte nás na Telegrame aj na Facebooku.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.