Eduard Chmelár: IVAN KORČOK JE ČORAZ NERVÓZNEJŠÍ A ČORAZ ČASTEJŠIE KLAME

Eduard Chmelár: IVAN KORČOK JE ČORAZ NERVÓZNEJŠÍ A ČORAZ ČASTEJŠIE KLAME

Eduard Chmelár: IVAN KORČOK JE ČORAZ NERVÓZNEJŠÍ A ČORAZ ČASTEJŠIE KLAME 620 330 Mr Hyde

Zvyčajne nereagujem na progresivistické Pasienky (ako volám ideologicky jednostranné debaty Denníka N), ktoré sú plné takej obludnej demagógie, urážok a nevkusných vtipov, aké sme od čias Mečiarových estrád na Slovensku nevideli. Ale keďže včera večer zatiahli do prezidentskej kampane aj moju osobu, musím uviesť na pravú mieru niekoľko faktov, ktorých sa Ivan Korčok tak veľmi bojí (a ja mu na to môžem odporučiť jediný liek: nech prestane klamať, aby som ja o ňom nemusel hovoriť pravdu).

Redaktor Denníka N Dušan Mikušovič sa priznal, že pred spaním číta moje statusy a spýtal sa Ivana Korčoka, či to robí tiež. Korčok akože zavtipkoval, že mu to ešte nenapadlo, ale je možné, že to skúsi, lebo má hrozné problémy so spánkom. Vzápätí však novinár povedal, že mu niečo odcituje a keďže som poradcom premiéra, mal by to brať aspoň trochu vážne. Kandidát viditeľne znervóznel. „Fakt ideme toto?!“ zavrtel sa na stoličke. Mikušovič mu pripomenul, že varujem pred tým, že ak sa stane Ivan Korčok prezidentom, zoberie si späť právomoci podľa čl. 102 ods. 1 pís. a Ústavy SR. Prostoduché progresívne publikum, ktoré zjavne nemalo potuchy, o čo ide, sa chichúňalo, keď sa odrazu opozičný kandidát úplne prestal ovládať a zúrivo vybuchol, že „trepem“, lebo vraj tento článok ústavy nemá so zastupovaním na summitoch EÚ nič spoločné. Redaktor však nestihol dohovoriť, že ide o účasť na Európskej rade, a tak sa Ivan Korčok nechtiac odhalil, že tie moje statusy predsa len číta (ale nech si z toho nič nerobí, oni ich čítajú všetci, od Prezidentského paláca, cez politických lídrov až po diplomatov akreditovaných v SR, len nie všetci to tak krásne priznajú na kameru). Takže pokoj, pán Korčok. Viem, že vám tečie do topánok, ale tá nervozita z odhalenia vašich plánov je predsa len trochu prehnaná, nemusíte sa tak strašne opúšťať.

Na rozdiel od kandidáta, ktorý nám už od čias primitívneho hejtu o podržtaške svojím správaním neustále pripomína, čo si predstavuje pod pojmom „slušne a rázne“, zostanem vo vecnej rovine. Ivan Korčok, samozrejme, nehovorí pravdu. To, že uvažuje o prevzatí právomocí, pripustil už niekoľkokrát, naposledy v pondelok v rozhovore pre TV JOJ, ale fakticky aj včera na progresivistických Pasienkoch, aj keď sa to pokúsil pre ľahko manipulovateľné publikum zahmliť do podoby akože vtipu. To, že prezident sa v zmysle svojich právomocí dočasne odovzdaných vláde môže kedykoľvek ujať zastupovania na Európskej rade namiesto premiéra, už potvrdili oveľa renomovanejší ústavní experti ako Ivan Korčok a on to veľmi dobre vie. A s tým je spojená aj otázka možného hlasovania za zrušenie práva veta. A práve tu sa Ivan Korčok zamotal do ďalšieho klamstva.

Včera tvrdil, že nechce zrušiť právo veta a že mu to len podsúva jeho protikandidát Pellegrini. Ďalšia lož, z ktorej ho mohol novinár na mieste usvedčiť, ale neurobil to, namiesto toho mu ešte aj zatlieskali. Nech sa páči, tu sa to dá ľahko overiť: https://www.postoj.sk/146741/zvonka-to-moze-vyzerat-ako-karierizmus-ale-sam-sebe-som-sa-nikdy-nespreneveril Chápem, že Ivan Korčok je nervózny, že na tejto otázke stráca body, ale detinským popieraním vlastných slov ich nezíska späť. V rozhovore pre denník Postoj 7. februára tohto roku povedal presne toto: „Myslím si, že v rámci zahraničnej politiky sa treba pozrieť na niektoré oblasti a položiť si otázku, či by mohli byť prijímané kvalifikovanou väčšinou. Ak pod rúškom suverenity a zachovania práva veta budeme naďalej takto postupovať, budeme vo svete absolútne bezvýznamní, pretože právo veta nás núti ísť do najnižšieho spoločného menovateľa.“ Na otázku, prečo je dôležité, aby sa právo veta zrušilo v zahraničnej politike, Ivan Korčok odpovedal: „Jeho zrušenie by mohlo vo výsledku pôsobiť tak, že krajiny neodídu od stola bez toho, aby neobhájili svoju pozíciu.“ Ako príklad spomenul „krajiny, ktoré blokujú jednotnú pozíciu a sú až extrémne protiizraelské“. Na tomto mieste pripomeňme, že Ivan Korčok na jednej z verejných diskusií na výzvu z pléna odmietol odsúdiť izraelskú genocídu v Gaze a ďalšie zločiny páchané na civilnom palestínskom obyvateľstve.

Ivan Korčok klamal aj vtedy, keď pre TV JOJ tvrdil, že bol v politike len tri roky. Ivan Korčok bol za posledných dvadsať rokov štátnym tajomníkom v štyroch rôznych vládach troch premiérov a bol ministrom v dvoch vládach. Keď tvrdí, že funkciu štátneho tajomníka nepovažuje za politickú, tak opäť klame alebo hlúpo zavádza, pretože ústava kašle na to, čo si on myslí. Štátny tajomník je politický nominant a on slúžil nielen vládam SDKÚ, Smeru, OĽaNO a SaS, ale bol aj priamo členom SDKÚ. Dokonca, keby Eduard Kukan v roku 2004 zvíťazil v prezidentských voľbách, tak sa mal stať ministrom zahraničných vecí za SDKÚ práve on.

Keď Ivan Korčok v súvislosti s inváziou na Ukrajinu tvrdí, že vždy striktne dodržiaval medzinárodné právo, opäť klame. Jednak vášnivo podporoval bombardovanie Juhoslávie leteckými silami NATO v roku 1999, ktoré sa uskutočnilo v príkrom rozpore s medzinárodným právom. Ale predovšetkým, v roku 2003 už ako štátny tajomník rezortu diplomacie presvedčil Dzurindovu vládu, aby sa zapojila do vojenskej agresie Spojených štátov v Iraku bez rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, čo bol opäť zločin, ktorý si vyžiadal v konečnom dôsledku takmer milión životov.
https://www.sme.sk/…/korcok-pouzite-sily-v-iraku-je… Nikdy za to neniesol zodpovednosť. Mimochodom, ak dnes opozícia obviňuje vládu, že svojou neochotou zapojiť sa do koalície ochotných, ktorá chce posielať zbrane a nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu, nás vraj ťahá do medzinárodnej izolácie, je to rovnaká hlúposť ako tvrdiť, že Nemecko a Francúzsko sa svojím odporom voči účasti koalície ochotných na vojne v Iraku izolovalo. Väčšina štátov sveta dnes zastáva rovnaký postoj ako Slovensko.

Ivan Korčok tvrdí, že nikdy nebol karierista a že oľutoval, že bol štátnym tajomníkom vo vládach Roberta Fica. Nepatrí sa vynášať informácie zo súkromných rozhovorov, ale toto je také trápno-smiešne klamstvo, dokresľujúce charakter tohto muža, že si to rozhodne zaslúži reakciu. Ivan Korčok celý svoj profesionálny život postavil na karierizme. Nebol to ani tak kariérny diplomat ako skôr diplomatický karierista. Keď odišiel spolu s Pavlom Hamžíkom z Mečiarovej vlády a o rok neskôr mu Hamžík už ako vicepremiér v Dzurindovej vláde vybavil miesto veľvyslanca, chvastal sa v mojej prítomnosti, že vsadil na dobrého koňa. Keď bol štátnym tajomníkom vo Ficovej vláde, presviedčal ma, ako sa mu s ním dobre spolupracuje (mimochodom, to isté tvrdil o Robertovi Ficovi vtedajší veľvyslanec Rastislav Káčer, kým ho nezačal vulgárne osočovať ako pohonič). A tá historka, ktorú teraz trochu expresívne rozpráva Andrej Danko, je tiež pravdivá. Nemôžem potvrdiť, že fňukal, ale že sa ponižoval pred smeráckymi lídrami, len aby sa stal veľvyslancom v USA, je fakt.

Ivan Korčok ďalej hovorí, že to, ako sa Peter Pellegrini vyhýba diskusiám a používa tretie strany, nemá obdobu. Opäť nehovorí pravdu. Po prvé, diskusiám sa vyhýbala ako čert krížu aj Zuzana Čaputová. Niekedy to bolo až komické, ako napríklad, keď narýchlo zrušila účasť v prezidentskej debate, ktorú organizovala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, keď sa dozvedela, že tam budem aj ja. Urobila tak mnohokrát a bola to jej taktika, preto je škandalizovanie Petra Pellegriniho v tomto smere falošné. A že sa odvažujú hovoriť o zneužívaní tretích strán (vďaka ktorým sa výrazne prekračovali finančné limity povolené na kampaň) práve tí, ktorí tento podvod u Zuzany Čaputovej mlčky prehliadali, je obzvlášť trápne. Ale čo by som chcel zvlášť podčiarknuť, diskusiám sa predsa vyhýba aj samotný Ivan Korčok. Ako potvrdilo niekoľko jeho protikandidátov, nechodí na debaty, lebo ho zaujíma iba Peter Pellegrini, ostatní pre neho neexistujú.

Posledná poznámka sa týka arogancie, s akou Ivan Korčok nevpustil na tlačovú konferenciu spravodajcu eReportu a demagógia, s akou svoje správanie obhajoval. Politik nemá čo určovať, koho on uzná za médium. Ak sa progresívci a liberáli pred časom zadúšali, že ich nechcel na svoje tlačové konferencie pustiť Fico a Danko, tak toto je rovnaký prípad. Buď platí sloboda tlače pre všetkých alebo pre nikoho, ale konkurencia tu nebude určovať, kto je seriózny a kto šíri dezinformácie. „Demokracia sa musí brániť,“ vyhováral sa Korčok navlas rovnako ako Čaputová. Nie, vy nebránite demokraciu, ale samých seba pred nepríjemnými otázkami. A to je obzvlášť opovrhnutiahodné.

Za dva dni som narátal desať vašich klamstiev, pán Korčok. A vy, notorický klamár, ktorý ponižuje a uráža oponentov, falošný človek a pozér, ktorý nedokáže byť úprimný ani pred vlastným fanklubom, chcete byť hlavou tohto štátu? Nemáte na to. Ale nečudujem sa, že si vyberáte publikum, ktoré v politike nevie narátať ani do desať. Vlastne – aby som im nekrivdil – do tridsať.

Zdroj: FB profil Eduard Chmelár

  • Korčok buzerant a transvestita. Čo čakať od takeho hoväda. ten už dávno skončil. PS len bliakajú uvedomujú si že je s nimi koniec. A tie rady od Uršuli hovnovej=pr. menom Sobno, mimochodom pochádza zo slovenska. Pusmo nej píše veľmi nepekne, ako o judašovi a demonov. a má veľké pomocničky práve tu na SK. veď je odtiaľto. Dolinová, Laššáková, Saková ,…a pracujú pre Trumpa. Prekvapenie, Chmelár…. a všetky sú lezby, a nikdy nič nemali s mužom.