Podľa mainstreamovej tlače a politiky prichádza neustále komunikovaná „bezprostredná klimatická katastrofa“. Jedným z údajných dôsledkov je prudký nárast hladiny morí v dôsledku topenia ľadovcov a ľadových más v Grónsku a Antarktíde. To by malo za následok, že sa celé krajiny potopia do mora a stanú sa neobývateľnými.
Ešte pred pár rokmi sa ešte používal výraz „zmena klímy“ – no teraz frázy ako „globálne otepľovanie, globálne otepľovanie, klimatická katastrofa“ a najnovšie aj výraz „ vek vriacej zeme“ používal generálny tajomník OSN.
Preto je najvyšší čas na kontrolu reality.
Už 30. júna 1989 OSN tvrdilo : „Vysoký predstaviteľ OSN pre životné prostredie hovorí, že celé národy by mohli byť vymazané z povrchu Zeme stúpajúcou hladinou morí, ak sa trend globálneho otepľovania nezvráti do roku 2000.“ -Environmentalista hovorí, že celé národy by mohli zmiznúť z povrchu zeme kvôli stúpajúcej hladine morí, ak sa trendy globálneho otepľovania nezvrátia do roku 2000.)
Dnes je známe (2024), že sa to nestalo v roku 2000 – ani v nasledujúcich rokoch.
V roku 2009 sa na Maldivách uskutočnilo zasadnutie podvodného kabinetu, na ktorom sa primerane pozornosť médií upriamila na dramatické dôsledky možného nárastu morskej hladiny.
Strach zo stúpania hladiny morí koluje už viac ako 4 desaťročia – v tejto súvislosti je dobre známy článok Spiegel z 80. rokov: „Kolínska katedrála má „mokré nohy“ kvôli klimatickým zmenám! Kolínska katedrála je postavená v nadmorskej výške 53 metrov nad morom. Prvá otázka, ktorá vyvstáva, je, či by takéto zvýšenie hladiny mora bolo vôbec možné?
Hrubý odhad ukazuje, či topenie globálneho sladkovodného ľadu (antarktický ľad, grónsky ľad, ľadovce na kontinentoch) môže spôsobiť zodpovedajúce zvýšenie hladiny morí v dôsledku drasticky vyšších teplôt:
V podstate áno, pretože celkové množstvo globálneho sladkovodného ľadu by stačilo na zvýšenie hladiny svetových morí o 70 metrov. Čo sa neberie do úvahy je, že by sa zväčšovali vnútrozemské jazerá a tým aj otepľovanie vody – a tým aj jej rozširovanie (nižšia hustota).
Takže teoreticky áno, kolínska katedrála by mohla byť tak 15m vo vode.
Ďalšou otázkou teraz je, ako rýchlo by k takejto udalosti mohlo dôjsť?
IPCC predpokladá, že svetové oceány stúpnu o 3 mm za rok. S teoretickým nárastom svetových oceánov o 3 mm za rok by trvalo 23 000 rokov, kým by sa spodných 15 metrov kolínskej katedrály ocitlo pod vodou.
Takže – ani podľa IPCC – to nie je skutočný problém.
Ale je to všetko naozaj tak? Ako sa vlastne určuje stúpanie hladiny morí?
Hladiny vody sa dokumentujú v prístavoch a na definovaných meracích bodoch, ako napríklad v Cuxhaven:
Zdroj: Nils-Axel Mörner, “HLADINA MORA NEstúpa”, SÉRIA SPPI REPRINT 6. decembra 2012, s. 7-25
Ako môžete vidieť, hladina mora v Cuxhaven skutočne stúpa od roku 1860, ako sa dá očakávať aj na konci holocénu. Je tiež vidieť, že nárast sa v posledných desaťročiach výrazne ustálil.
Ako vyzerajú ostatné vodné hladiny po celom svete?
Na medzinárodnej konferencii o geoetike 9. – 19. októbra 2015 v Prahe a Primbre v Českej republike organizovanej Václavom Nemcom, Geoetika: princípy etiky v prírodných vedách, Nils-Axel Mörner
Ako je možné vidieť, 184 vodných hladín na celom svete vykazuje výrazné rozdiely. Dôvodom je stúpanie a klesanie kontinentálnych platní, ktoré sa pohybujú proti sebe a nad sebou. Takže:
Je teda jasné, že stúpanie hladiny mora o 3 mm/rok, ktoré uvádza IPCC, je príliš vysoké. V skutočnosti je to v skutočnosti 1,14 mm/rok. Okamžite tu vyvstáva otázka, či sa dá vôbec na platni zmerať 1,14 mm/rok? Ak vezmeme do úvahy rozsah prílivu a odlivu, vlny, nepresnosti merania atď., vzostup svetových oceánov by teda mohol byť nulový.
Alternatívnou metódou na meranie hladiny vody je určenie obrysov/plochy územia plochých ostrovov pomocou satelitných snímok a prieskumov.
Zdroj: Webb, Arthur P. a Paul S. Kench. „Dynamická odozva útesových ostrovov na stúpanie hladiny mora: Dôkazy z viacdekádovej analýzy zmeny ostrovov v centrálnom Pacifiku.“ Globálna a planetárna zmena 72.3 (2010): 234-246
Áno, existujú ostrovy, ktorých rozloha sa zmenšuje. Na väčšine skúmaných ostrovov v južnom mori sa však plocha pevniny zväčšuje – alebo zostáva rovnaká.
Ak si to teraz skontrolujete a položíte otázku, skutočne sa topí sladkovodný ľad? Prirodzene, môžete vidieť veľmi odlišné miestne trendy. Ľadovce v Európe sú na ústupe, rovnako ako grónsky ľad. Ľad v Antarktíde sa mení len nepatrne
(Zdroj: Hmotnostná bilancia ľadovcov Grónska a Antarktídy od roku 1992 do roku 2020, Earth Syst. Sci. Data, 15, 1597–1616, 2023, https://doi.org/10.5194/essd-15-1597-2023)
Zhrnutie:
- Aj keby boli údaje IPCC správne (3 mm za rok), trvalo by 23 000 rokov, kým by sa všetok ľad roztopil.
- IPCC má „čerešničku“ vodnú hladinu, hladina mora stúpa maximálne o cca 1 mm/rok, môže to byť aj 0 mm/rok.
- Ostrovy v Južných moriach nestrácajú žiadnu plochu, skôr naopak.
- Protikontrola: Neexistuje žiadny dôkaz, že antarktický ľad systematicky klesá a mení sa tam a späť v rozsahu 0,5 %.
V nasledujúcom videu diskutujem s Univ. Dr. Werner Bergholz na tému „zvyšovania hladiny morí“ v dôsledku klimatických zmien:
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.