Tento mesiac sú to dva roky, čo sa začala posledná fáza mjanmarskej (predtým barmskej) občianskej vojny po tom, čo armáda (u domácich známa ako Tatmadaw) zasiahla po údajne sporných voľbách. Západné médiá vykreslili tento krok ako prevrat proti bývalej civilnej aktivistke Su Ťij, ktorej stúpenci teraz bojujú za demokraciu, zatiaľ čo niektorí iní považujú následné násilie za západnú hybridnú vojnu zameranú na destabilizáciu Číny. Realita nie je taká jednoduchá, ako tvrdia oba tábory.
Mjanmarsko je v stave občianskej vojny od získania nezávislosti v roku 1948 po tom, čo úrady nedodržali dohodu z Panglongu, ktorá bola uzavretá rok predtým. Týkala sa správy vzťahov medzi jeho etnicky a regionálne rôznorodým obyvateľstvom z koloniálnej éry. Intenzita a kontúry tohto konfliktu sa v priebehu rokov menili, ale vždy bol poháňaný bojom medzi predtým nejednotnými etnicko-regionálnymi menšinami proti centrálne umiestnenej Bamarskej väčšine o administratívny charakter krajiny.
Prvé menované chcú decentralizovať a v niektorých prípadoch dokonca preniesť právomoci na štát, pričom niekoľko skupín občas koketuje s otvoreným separatizmom, zatiaľ čo tí druhí chcú zachovať čo najviac centralizovaný štát zo strachu z „balkanizácie“. Malo by sa tiež spomenúť, že regióny, kde vačšinu obyvatelstva tvoria menšiny, na periférii sú veľmi bohaté na nerastné a iné zdroje, zatiaľ čo regióny Bamar sú chlebníkom krajiny. Symbiotický vzťah medzi týmito dvoma stranami hrá kľúčovú úlohu pri podnecovaní tohto konfliktu.
Na politickej scéne mala ich konkurencia tradične podobu civilno-vojenského napätia, z ktorých prvá skupina tiež vo všeobecnosti uprednostňuje prozápadnú zahraničnú politiku, zatiaľ čo druhá skupina je prevažne izolacionistická. Dôležité pri zdieľaní tohto zjednodušeného súhrnu najdlhšie trvajúcej občianskej vojny na svete je, aby čitatelia ocenili, že obe strany majú legitímne záujmy, a aby si uvedomili, aké ľahké je pre vonkajšie sily zhoršiť už existujúce napätie medzi nimi pri presadzovaní svojich vlastných záujmov.
Udalosti pred februárom 2021 ukázali, že predtým zakázaná Národná liga za demokraciu (NLD) – strany ikony západnej demokracie Su Ťij zvíťazila v parlamentných voľbách niekoľko mesiacov pred tým, ako Tatmadaw tvrdili, že boli zmanipulované. Medzi účasťou NLD vo voľbách v roku 2015 a potom, keď získali absolútnu parlamentnú väčšinu, ale boli držané pod kontrolou mocou veta Tatmadaw, Mjanmarsko prehodnotilo svoju zahraničnú politiku od Číny smerom k USA, keď boli zrušené sankcie.
Tatmadaw bola prinútená predchádzajúcimi obmedzeniami, uloženými po jej druhom prevzatí moci v roku 1988 do pozície takmer úplnej závislosti od Ľudovej republiky, čo vojenskí vodcovia považovali za strategicky nevýhodné, zatiaľ čo niektorí členovia občianskej spoločnosti to považovali za veľmi ponižujúce. Tieto vnímania sa spojili a ovplyvnili politické reformy za posledné desaťročie, počas ktorého sa de facto predsedníčka vlády („štátna radkyňa“) Su Ťij vyvinula z prozápadnej idealistky viac na pragmatičku.
Ako dôkaz tohto pozorovania hľadala úzke vzťahy s Čínou v rozpore s populárnymi očakávaniami doma aj v zahraničí, ale to mohlo pri spätnom pohľade spôsobiť, že Tatmadaw bude ostražitá. Nebolo by prekvapujúce, keby mali podozrenie, že jej čínsko-americký akt vyvažovania mohol byť prípravou na obetovanie Mjanmarska v akomkoľvek možnom novom zmiernení napätia, v ktorom by urýchlila jeho federalizáciu prostredníctvom Panglong 2.0, aby si každá superveľmoc mohla vybojovať svoje vlastné hospodárske léna v nej.
Aby bolo jasné, vyššie uvedené je scenárom zameraným na vysvetlenie politického zásahu Tatmadaw spred dvoch rokov napriek tomu, že Su Ťij medzitým dokázala, že je rovnako vzdialená Číne aj USA, ktorú Západ kritizoval za jej postoj k otázke Rohingov. Je tiež pozoruhodné, že Mjanmarsko sa nevrátilo k svojej predchádzajúcej tri desaťročia trvajúcej závislosti od Číny v dôsledku zásahu, ktorý zničil vzťahy so Západom, ale opäť skĺzol do izolacionizmu.
Zároveň však Tatmadaw zostala oddaná čínsko-mjanmarskému ekonomickému koridoru (CMEC). Ide o jeden z najstrategickejších projektov iniciatívy Belt & Road Initiative (BRI), pretože uľahčuje tok energie a tovaru do a z Číny bez toho, aby prechádzal cez ľahko blokovaný Malacký prieliv. Su Ťij bola zodpovedná za uzavretie súvisiacich dohôd so súhlasom Tatmadaw, ktorý v tom pokračovala aj po svojom uväznení z dôvodov jednoduchého ekonomického pragmatizmu vzhľadom na nedostatok možností výberu.
USA sú proti CMEC, pretože podkopáva ich schopnosť ovládať Peking, a preto je opodstatnené tvrdenie, že násilie, ktoré sa odohralo za posledné dva roky, je súčasťou hybridnej vojny proti Číne. Nemožno poprieť ani skutočnosť, že etnicko-regionálne menšiny a prívrženci predchádzajúcej (aspoň nominálne) vlády NLD vedenej civilným obyvateľstvom majú legitímne sťažnosti, čo komplikuje morálku podpory ktorejkoľvek strany v tejto najnovšej etape dlhodobého rozvoja krajiny prebiehajúcej občianskej vojny.
Čína však nezostáva bokom, zatiaľ čo USA vedú svoju hybridnú vojnu proti CMEC prostredníctvom podpory skôr rozdelených etnicko-regionálnych menšinových milícií (niektoré z nich sú označené Tatmadaw za teroristov) a prodemokratických podporovateľov etnických Bamarov. Je zaujímavé, že je obviňovaná z tichej podpory niektorých periférnych síl, ktoré boli zapojené do „Operácie 1027“ ako súčasť „Aliancie troch bratstiev“, ktorá predstavuje prvé veľké zjednotenie protivládnych ozbrojených skupín.
Tieto dve časti tu a tu argumentujú, že Čína prinajmenšom žmurkla a prikývla tým etnickým Han, z ktorých bola historicky obviňovaná z ich podpory s cieľom odstrániť cezhraničné zločinecké a kyberzločinecké skupiny, s ktorými Tatmadaw buď spolupracuje, alebo sa neponáhľa s ich rozložením. Na rozdiel od USA, ktoré chcú obnoviť vládu NLD, aby rozvrátili CMEC podľa ich predpokladanej faustovskej dohody (nehovoriac o „balkanizácii“ Mjanmarska), Čína ju môže chcieť len oslabiť, aby jej dala príučku.
Zatiaľ čo niektorí by sa mohli pousmiať nad predstavou, že Čína by niekedy podporila protivládnu ozbrojenú skupinu na svojom vlastnom prahu, nehovoriac o tom, keď sú USA v Mjanmarsku v celonárodnej ofenzíve, ktorá je odvtedy utlmená po prímerí sprostredkovanom Čínou minulý mesiac, hovorí sa že Tatmadaw povolil v novembri protičínske protesty v Yangone. Väzby medzi týmito dvoma zjavne nie sú také pevné, ako by ich niektorí mohli prezentovať, čo dáva dôveru podozreniam, že Peking zohral v nedávnych udalostiach nejakú úlohu.
Formácia „Aliancie troch bratstiev“ bola pravdepodobne výsledkom toho, že Amerika replikovala svoj model zástupnej vojny z Ukrajiny do Mjanmarska, pričom tieto skupiny vyzbrojila cez susedné Thajsko, poskytla im satelitné a iné spravodajské informácie o Tatmadawe a povzbudila ich, aby zjednotili národný front. To viedlo k ich „operácii 1027“, pomenovanej podľa jej začiatku 27. októbra, čo viedlo k najväčšiemu protivládnemu postupu v histórii od začiatku občianskej vojny.
Pred záverom niekoľkých postrehov o dynamike tohto konfliktu dva roky po začiatku jeho poslednej fázy si zaslúži zmienku, že rusko-mjanmarské vzťahy dosiahli v tomto období doteraz najlepšiu úroveň, zatiaľ čo indicko-americké vzťahy boli od konca novembra veľmi napäté. Čitatelia sa môžu dozvedieť viac o prvom tu, tu a tu a o druhom tu, tu a tu, ale týkajú sa úlohy Ruska pri predchádzaní závislosti Mjanmarska od Číny a túžby USA potrestať Indiu za jej nezávislosť.
Sú relevantné, pretože Rusko sa stalo hlavným bezpečnostným partnerom Mjanmarska, zatiaľ čo nepokoje vyvolané Spojenými štátmi riskujú destabilizáciu indických „Sedem sestier“, ako napr. nedávne nepokoje v Manipure. Dá sa teda tvrdiť, že USA považujú tento konflikt za zástupný konflikt proti Rusku, ktorý by mohol zvýšiť tlak aj na Indiu, zatiaľ čo Čína by mohla chcieť prinútiť Mjanmarsko späť k závislosti prostredníctvom svojej údajnej podpory určitých ozbrojených skupín a spôsobiť problémy jej indickému rivalovi na severovýchode, kde majú územný spor.
Čitateľ by si mal pamätať, že zatiaľ čo USA chcú zvrhnúť Tatmadaw, aby premenili Mjanmarsko na bábkový štát, ktorý strategicky prekračuje čínsko-indickú hranicu, čisto špekulatívnym záujmom Číny, ako vyplýva z predchádzajúcich citovaných správ, môže byť len oslabiť ju, aby jej ukázala je to lekcia. Ďalším záverom je, že oba domáce tábory majú legitímne záujmy, ale Tatmadaw je podporovaná Ruskom, zatiaľ čo „Aliancia troch bratstiev“ je do určitej miery podporovaná USA a možno aj Čínou.
Vyššie uvedená aliancia má fungovať ako baranidlo USA pri ovládnutí Mjanmarska, ale súhlasila aj s prímerím sprostredkovaným Čínou z minulého mesiaca, čo naznačuje určitý stupeň pragmatizmu podobnému tomu, čo predviedla Su Ťij. Najlepším scenárom preto je, že ruská pomoc pomôže Tatmadaw získať dostatok územných ziskov, aby ozbrojené skupiny súhlasili s komplexnou mierovou dohodou sprostredkovanou Čínou, ktorá vyvrcholí spravodlivými politickými reformami, ktoré v konečnom dôsledku neutralizujú zhubný západný vplyv.
Andrew Korybko
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.