Aj keď by sa to na prvý pohľad nezdalo, hokejový brankár Hudáček má v posledných dňoch niečo spoločné s dvomi stovkami trenčianskych strojárov. Tí zostali tento týždeň na dlažbe. Závod, v ktorom vyrábali hrotové sústruhy a CNC sústruhy skrachoval.
Keďže si Hudáček pár dní po vyhadzove v Kladne našiel nový angažmán v Nemecku, tak si dovolím tvrdiť, že v porovnaní so strojármi obišiel o čosi lepšie. Teda, ak si odmyslíme virtuálny lynč, ktorý bol súčasťou intenzívnej verejnej polemiky o tom, či má hokejista prichádzajúci z KHL mať len herné kvality, alebo aj uspokojivý kádrový profil. Na barikády – za Hudáčka, či proti nemu – idú nielen fanúšikovia, ale aj športovci, osobnosti či politici. Vyjadriť sa k tejto kauze znamená skočiť do víru prestížneho zápasu. A tak polemika naďalej trvá a medzičasom sa preniesla medzi bývalého špičkového hokejistu a neurotického provinčného manažéra.
Dúfam, že mi Július Hudáček nebude mať za zlé, že som si jeho nelichotivou situáciou pomohol, aby som upriamil pozornosť aj na dve stovky ľudí, ktorých osud až tak verejnosť netrápi.
Z GIGANTA V SOCIALIZME K TRPASLÍKOVI V KAPITALIZME
O krachu trenčianskej spoločnosti Trens SK totiž vychádzajú len strohé správy, ktoré sú väčšinou vystavané na tom, že končí torzo niekdajšej TOS Trenčín. Médiá pripomínajú najmä zašlú slávu podniku. Pravda, v porevolučnom vývoji ani niet veľmi na čo poukazovať – s podnikom to išlo dolu vodou. Z takmer 5 000 zamestnancov v polovici 80. rokov sme skončili na 200 v roku 2023.
To, čo bude s ľuďmi, ktorí v tejto strojárskej spoločnosti prežili celý svoj produktívny život – a sú tesne pred dôchodkom (čiže na trhu práce spadajú do mimoriadne zraniteľnej skupiny) – akosi nikoho netrápi. Anonymný jednotlivec z prepustenej masy sa so svojím oprávneným pocitom krivdy čochvíľa stratí v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nie je zaujímavý pre nikoho. Nie je príslušníkom menšiny. Jeho krivdu nie je možné použiť v boji proti politickému súperovi. Jeho osud nebičuje emócie, a tým pádom negeneruje čítanosť a neprináša interakcie na sociálnych sieťach…
A nikoho akosi netrápi ani fakt, že Trens SK položili na lopatky najmä protiruské sankcie. Keďže veľká časť produkcie sústruhov putovala najmä na trhy v ruskojazyčných štátoch.
ZNEUŽÍVANÁ PRINCIPIÁLNOSŤ
Oba prípady – Hudáček aj bývalá TOS Trenčín – sú ukážkou našej stredoeurópskej ťarbavosti v politike a ekonomike. Chceme sa zapáčiť našim priateľom zo Západu a tak principiálne obetujeme aj prvé-posledné.
V Kladne si pustia špičkového športovca, aby ten následne zakotvil v Nemecku. A Trens SK je len jedným z mnohých prípadov, kedy na našich domácich podnikoch vykonáme ekonomickú eutanáziu, aby následne ich miesto na sankcionovanom trhu prevzala konkurencia. Pričom v mnohých prípadoch je to konkurencia nielen z krajín tretieho sveta, ale častokrát aj konkurencia zo spriatelených západných štátov.
Našli by sa ľudia, ktorí by boli ochotní hájiť tézu, že skrachované podniky a tisícky ľudí na dlažbe stoja za vyšší cieľ. V prípade protiruských sankcií je však faktom, že tento cieľ sa napĺňať nedarí. Rusko totiž malo byť dávno na kolenách, ale nie je. Je oslabené, ale na druhej strane viac sebestačné.
Stalo sa vlastne len to, že kapitál sa na celosvetovom trhu preskupil. Vyrába, predáva a kupuje sa v zásade to isté, len sa zmenilo miesto a pracovná sila výroby a predaja. A v prípadoch ako je trenčiansky Trens SK je škodným slovenský pracujúci.
BUDÚCNOSŤOU JE VYŠŠIA SEBESTAČNOSŤ A NIŽŠIA ZÁVISLOSŤ
Nekladiem si otázku či máme uprednostniť politiky vopred odsúdené na neúspech pred ochranou pracovných miest, lebo v tom mám jasno. Skôr si kladiem otázku ako a kde všade môžeme posilniť štátny sektor ekonomiky. Lebo je evidentné, že vydanie národného hospodárstva napospas nadnárodným procesom je slepá ulička. V takomto nastavení bude záujem pracujúceho človeka vždy na poslednom mieste.
Odpoveďou by mohlo byť budovanie štátnych podnikov, ktoré budú pokrývať neustály dopyt štátu: textilka a obuvná fabrika vyrábajúca uniformy a obutie pre štátnych zamestnancov (železničiari, poštári…), štátne železničné opravovne servisujúce štátne vlaky, polygrafický podnik pokrývajúci potreby inštitúcií štátnej, verenej a samosprávy. Prevzatie prímestskej dopravy pod samosprávy a príkladmi by som mohol pokračovať ďalej.
Ak nezačneme uvažovať nad alternatívami voči súčasnému nastaveniu ekonomiky, tak Slovensko sa časom zmení na kolóniu, v časti ktorej je jedna veľká montážna hala poskytujúca nízko ohodnotenú prácu zahraničnej pracovnej sile a vo zvyšku štátu zase hladová dolina, kde dožívajú tí, ktorí nemohli za lepšie platenou prácou vycestovať do zahraničia.
Artur Bekmatov,
predseda Socialisti.sk
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.