V Nemecku sa stratil zdravý rozum
Nemecko sa čoraz viac stráca v maličkostiach o mužoch na semafore, rodových hviezdach a legalizácii kanabisu. Keď ide o veľké témy, po dobrom úmysle väčšinou nasleduje nedostatok reality. Kedy sa vrátime k pragmatickej politike bez ideológie?
Sarna Röser: „Som presvedčená, že môžeme včas zastaviť voľný pád našej obchodnej lokality šikovnou kombináciou internej a externej politiky umiestnenia, ak sa vrátime k pragmatickej politike bez ideológie.“
„Počítal by som nás do skupiny porazených. Kedysi sme sa zaujímali a boli politicky aktívni. Ale to už pár rokov nerobíme. Koho máme voliť, keď všetci trúbia rovnako?!“
Tento komentár mi nedávno prišiel ako odpoveď na príspevok hosťa. Ale bohužiaľ to nie je prvýkrát, čo som hovoril s ľuďmi, ktorí sa už necítia zastúpení v Nemecku.
Pri hľadaní riešenia a rozumnej politiky, ktorá berie záujmy občanov vážne, narážame na amatérskych politických aktérov, ktorí sa strácajú v ideologickom diskurze. Zdravý rozum sa stratil ako náprava.
Pomaly smerujeme k plánovanému hospodárstvu
Nemecko sa čoraz viac stráca v maličkostiach o semaforoch, rodových hviezdach, zákazoch reklamy na určité potraviny a legalizácii kanabisu. Pokiaľ ide o veľké problémy, akými sú nedostatok pracovnej sily, migrácia alebo naša klesajúca konkurencieschopnosť v hospodárskej oblasti, dobré úmysly sú zvyčajne nereálne.
Diskusie o daňovej spravodlivosti, kolapse dôchodkového zabezpečenia a chorom vzdelávacom systéme sú ignorované. Zároveň pomaly smerujeme k plánovanému hospodárstvu. „Otec štát to vyrieši“ bude aj naďalej hlavnou zásadou vlády semaforov.
Masívne dotácie, rastúca prohibičná politika, národné sólo snahy, nové byrokratické požiadavky a obrovské dane a clá sú súčasťou každodenného repertoáru nemeckého štátneho vedenia. Je to odôvodnené tvrdením, že podporuje progres.
Kto to má všetko zaplatiť, ak našu ekonomiku dusí prílišná regulácia?
Ale vlastne už dávno nevieme, kam chceme a potrebujeme ísť?
Ústredné výzvy nie sú nové: otázky týkajúce sa vzdelávania, energetiky, nedostatku pracovnej sily, migrácie, ochrany klímy a digitalizácie musia byť zodpovedané spôsobom zodpovedajúcim generácii. Kľúčovým slovom je trojitá udržateľnosť. Myslite na budúcnosť ekonomicky, sociálne a ekologicky.
Silná ekonomika si vyžaduje rovnováhu medzi vládnymi zásahmi a slobodou trhu. Pretože kto by to mal všetko zaplatiť, ak nedáme našej ekonomike šancu rásť? Čo ak ich v našom regulačnom besnení doslova udusíme?
Pri hľadaní atraktívnej lokalizačnej politiky sa vždy oplatí hľadať v zahraničí. Fínsko a Estónsko majú napríklad jeden z najlepších vzdelávacích systémov na svete. Vďaka posunu k digitálnemu učeniu*, vysokej miere rešpektu voči učiteľom a väčšej individuálnej podpore študentov nie je prekvapením, že obe krajiny sa umiestnili na popredných miestach v porovnaní OECD PISA.
*pozn.redakcie – ani toto už nie je celkom pravda
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.