Je Európa bez Ameriky stratená?

Vazalský štát je štát, ktorý má recipročnú povinnosť voči nadriadenému štátu alebo ríši, podobne ako postavenie vazala vo feudálnom systéme stredovekej Európy.
Wikipedia

„Byť spojencom neznamená byť vazalom alebo že nemáme právo myslieť sami za seba.“
Emmanuel Macron

„Európa sa stáva vazalom USA.“
Európska rada pre zahraničné vzťahy

„Európania sa správajú ako vazalské štáty USA. Sú to hlboko nepopulárne vlády v Európe, v Európe momentálne nie je žiadny populárny vodca, prehrávajú voľby za voľbami.
Jeffrey Sachs

„Nie sme len partneri, Európska únia a Spojené štáty sú dobrí priatelia.“
Ursula von der Leyen

„Byť americkým nepriateľom môže byť nebezpečné, ale byť priateľom Ameriky je smrteľné.“
Henry Kissinger

„NATO bolo založené, aby udržalo Sovietsky zväz mimo, Američanov vo vnútri a Nemcov dole.“
Prvý generálny tajomník NATO Lord Hastings Lionel Ismay

Americké voľby v novembri budú určite politickou udalosťou roka. S najväčšou pravdepodobnosťou sa Biden a Trump postavia proti sebe v odvetnom zápase volieb v roku 2020. Pokiaľ Trumpa nevylúčia z volieb: je obvinený z podnecovania protestov 6. januára 2021 pred Kapitolom vo Washingtone. Alebo by Joea Bidena mohla jeho strana vyhodiť zo súboja v prospech mladšieho kandidáta – čo sa v súčasnosti zdá dosť nepravdepodobné, napriek tomu, čo sa o tom píše.

Americké voľby budú mať nevyhnutne vplyv na Európu. Najmä ak vyhrá Donald Trump. Zložitý vzťah medzi Trumpom a Európou je dobre známy a točil sa predovšetkým okolo otázky bezpečnosti. Trump naznačil, že nechce platiť za obranu Európy, a preto bol ohováraný ako „izolacionista“. Trump zostal v Európe a u európskeho establishmentu vôbec nepopulárny. Pre Európu bolo úplne nepochopiteľné, ako mohla byť zvolená osobnosť ako Trump. No politikom sa dá veľa vecí odpustiť. Billovi Clintonovi bol odpustený sex so stážistkou v Oválnej pracovni Bieleho domu. Synovi Georga Busha bolo odpustené, že bezdôvodne začal vojnu v Iraku. Barackovi Obamovi bolo odpustené, že vykonal najviac útokov bezpilotných lietadiel, a to aj v Pakistane, krajine, s ktorou USA neboli vo vojne – čo však neubralo na fakte, že prvý černošský prezident získal Nobelovu cenu za mier už v prvom roku svojho prezidentovania. Trumpov „izolacionizmus“ je však smrteľným hriechom, ktorý nemožno odpustiť. Trump je absolútne zlo. Trump znamenal rozchod so systémom, dokonca povedal, že chce vystúpiť z NATO. Európa by zostala v štichu a musela by sa postarať sama o seba. Samozrejme, všetko to boli umelo nafúknuté obavy, pretože Trump nikdy nespochybnil prítomnosť amerických vojakov v Európe. Keď bol Trump v roku 2020 porazený, vyzeralo to, že svet sa môže vrátiť do normálu, ako keby sa Európa a Amerika mohli opäť stať priateľmi, priateľmi ako predtým, akoby sa nič nestalo. Prípadné znovuzvolenie Trumpa znovu otvorí otázku strategickej autonómie Európy. Jedným z popredných podporovateľov tejto myšlienky je francúzsky prezident Macron.

Európa ako vazal

Macron sa minulý rok postaral o rozruch, keď po návšteve Číny povedal, že Európa by nemala byť vazalom Spojených štátov. Britský denník The Guardian okrem iného napísal, že Macron svojimi komentármi vyvolal hnev. Nemecký minister obrany Pistorius označil Macronove slová za „nešťastné“. Človek má dojem, že je to citlivá téma, keď môže vyvolať také silné reakcie. Macron nie je ani De Gaulle, ani antisystémový človek, ktorý chce prelomiť status quo. A NATO je status quo, je to mocenská štruktúra našej doby. A status quo nesmie byť porušené. Transatlantické štruktúry a organizácie majú vplyv na celú európsku politiku vrátane médií. Spomenieme si napríklad na grafické znázornenie transatlantických štruktúr v médiách, ktoré bolo pred pár rokmi ukázané v satirickom programe Die Anstalt. Príbeh, ktorý je ťažké odmietnuť ako obyčajnú konšpiračnú teóriu, niečo, čo si ignoranti a dôverčiví ľudia nesprávne vysvetľujú kvôli svojej nevedomosti.

Ale prečo taká neprimeraná reakcia, keď niekto hovorí, že Európa by sa nemala podriaďovať Spojeným štátom? Jasne to ukázal aj konflikt na Ukrajine. Európa čelí vojne na svojom prahu, ktorú vyvolala túžba USA skôr či neskôr prijať Ukrajinu do NATO. Akoby to bol očividný osud Ukrajiny a Európy, proti ktorému nemalo zmysel brániť sa, pretože to bol prirodzený chod vecí, a nie proces, ktorý závisí od konkrétnych ľudí, ktorí robia konkrétne rozhodnutia. História sa už písala a je márne a hlúpe odporovať.

A tak sa Európa ocitá vo vojne, ktorá nezodpovedá jej záujmom a zvolila si cestu vojny, odmietajúc akékoľvek diplomatické riešenie. Samozrejme, odpoveďou bude, že téza, že vojnu vyvolalo rozšírenie NATO, je len ruská propaganda. Ale stačí pripomenúť, že vojna na Ukrajine nevznikla zo dňa na deň, ale predchádzali jej mesiace (neúspešných) rokovaní na prelome rokov 2021-2022, ktoré boli práve o rozširovaní NATO. A Rusko hovorilo o svojich bezpečnostných červených líniách najmenej 15 rokov, najslávnejšie na konferencii v Mníchove v roku 2007, kde Putin predniesol svoj slávny prejav. Ale záujmy Ruska sa nebrali do úvahy. Čo by sme povedali my alebo USA, keby Čína vytvorila vlastnú vojenskú alianciu a zahŕňala napríklad Mexiko alebo Srbsko? Západ by sa hneval. Čo nás však zaujímajú záujmy iných? Toto je určite veľmi zvláštny výklad medzinárodnej spolupráce.

Svetový poriadok zameraný na Američanov

Podľa zástancov pax americana – svetového poriadku, ktorého jediným garantom sú Spojené štáty americké od roku 1989 – sú Spojené štáty „nepostrádateľným národom“, aby sme použili výraz bývalého ministra zahraničných vecí USA. Zástancovia pax americana tvrdia, že alternatívou k svetu pod vedením USA by nebol multipolárny svet, v ktorom by sa brali do úvahy záujmy a hlasy všetkých. Myslia si, že multipolarizmus by bol svetom anarchie, chaosu a konfliktov. USA sa však nikdy netajili tým, že hlavným motívom ich zahraničnej politiky je udržanie hegemónie, status quo a dosiahnutie celospektrálnej dominancie. V roku 1945, keď bola Európa zničená päť a pol rokov dlhej vojny, Spojené štáty vlastnili 50 percent svetového hrubého domáceho produktu a pomohli vytvoriť množstvo organizácií (Svetová banka, Medzinárodný menový fond, OSN), v ktorých mohla byť americká dominancia. inštitucionalizované. Dnes sa, samozrejme, moc Spojených štátov v porovnaní s vtedajším pomerom zmenšila, ale stále má veľký vplyv v Európe a vo zvyšku sveta. Jedným z najdôležitejších princípov americkej politiky je zabrániť vzniku rivala, ktorý by mohol ohroziť hegemónne postavenie USA. Dosahuje sa to aj sabotovaním vzťahov medzi Európou a Ruskom. Slávna téza amerického politológa Georga Friedmana, ktorý za hlavný cieľ americkej geopolitiky označil zabránenie spojenectva medzi Nemeckom a Ruskom – čo je dnes aj tak nemožné.

Americko-Európske VZŤAHY krátky prehľad

Bezpečnosť – Často sa tvrdí, že Európa je v súčasnosti úplne závislá na bezpečnosti Spojených štátov. Ale dnes je v Európe menej ako 65 000 amerických vojakov. Americká prítomnosť v Európe je približne taká veľká ako rumunská armáda. Nemecko má 171 000 vojakov, Taliansko 165 000 a Francúzsko, najväčšia armáda v Európe, viac ako 200 000. Sú Spojené štáty skutočne také dôležité pre bezpečnosť Európy? Vojny dnes už určite nevyhráva počet vojakov.

Teoreticky pravidlá NATO vyžadujú, aby každá členská krajina vynaložila 2 % HDP na obranu. Mnohí sa v priebehu rokov sťažovali, že Európa je príliš pasívna a že využíva Spojené štáty a bezpečnostný dáždnik, ktorý poskytujú. Ale európske krajiny majú aj značné vojenské rozpočty. Spojené kráľovstvo a Francúzsko míňajú 68,5 a 53 miliárd eur ročne, čo predstavuje 2,2 % a 1,9 % ich HDP. Francúzsko a Anglicko majú tiež obrovský jadrový arzenál, ktorý dokáže odradiť potenciálnych nepriateľov. Nemecko tiež míňa 58 miliárd eur, čo sú necelé 2 % HDP, no vzhľadom na obrat, ktorý minulý rok oznámil kancelár Olaf Scholz, sa výdavky na armádu zvýšia aj v Nemecku.

Pozrite si počty amerických vojakov v Európe tu.

Ekonomika: Pokiaľ ide o obchod, objem obchodu medzi Európou a USA (súčet exportu a importu) je len o niečo vyšší ako objem obchodu s UK. Pokiaľ ide o pohyb tovaru, Európa má teraz väčší objem obchodu s Čínou ako s USA. Ekonomická spolupráca nemusí znamenať podriadenosť.

Pozrite si niekoľko údajov Eurostatu.

Strategická vízia: USA boli najmä po roku 1989 garantom Pax Americana a užili si unipolárny moment. Boli jedinou svetovou veľmocou. Príbeh sa skončil a mnohí tomu uverili. Mnohí tomu aj dnes chcú veriť a naďalej vidia multipolárny svet nevedený Američanmi ako hrozbu, ktorú treba za každú cenu potlačiť alebo sa jej treba vyhnúť. Svet bez amerického vedenia by bol svetom chaosu a konfliktov. Zdá sa, že Európa nedokáže ponúknuť alternatívu k svetu orientovanému na Ameriku.

Európsky deklinizmus (viera v úpadok spoločnosti) – americký optimizmus. Po storočiach nadvlády a kolonializmu stratila Európa s druhou svetovou vojnou morálne právo vládnuť svetu. Ale v dôsledku toho sa Európania, znechutení vojnou, stali vegetariánmi vo svete mäsožravcov. Americké vodcovstvo je preto len prirodzeným, nevyhnutným dôsledkom prispôsobenia nového sveta.

Svetová história a osud

Dominancia USA nad Európou bola výsledkom konkrétnych udalostí v historickom kontexte, nie výsledkom nevyhnutného priebehu historického, ideového, intelektuálneho a materiálneho procesu à la Hegel alebo Fukuyama. Americká éra začala po dvoch svetových vojnách, ktoré vznikli v Európe, dvoch najkrvavejších konfliktoch v dejinách ľudstva a holokauste (aj to sú produkty veľkej európskej „civilizácie“ – evanjelisti západných hodnôt by si to mali pripomínať častejšie) . „Bola za tým dvojitá logika. Je tu určitý paternalizmus, keďže Európania neboli vnímaní ako dostatočne zrelí na to, aby sa o seba postarali a prestali medzi sebou bojovať. A potom je tu ekonomická logika, rovnaká ako v Marshallovom pláne: ak my nepomôžeme budovať Európu, budú v tom mať prsty komunisti,“ argumentoval francúzsky novinár a historik Rémi Kauffer.

Ale história sa nezastavila v roku 1945 alebo 1989. Dnešný svet nie je svetom z roku 1945, ani svetom studenej vojny. Aj keď niektorí by nám tomu verili. Sovietsky zväz, najväčšia hrozba pre Európu po druhej svetovej vojne, sa rozpadol a s ním aj jeho ideológia, ideológia komunistickej revolúcie.

A Spojené štáty ako hegemón nemajú presne zaručený mier. Pax americana bol čisto európsky fenomén, vo zvyšku sveta sa vojnový vek neskončil druhou svetovou vojnou. Naopak, Spojené štáty sa zúčastnili a dokonca podnietili konflikty, ako vo Vietname, v Iraku a na mnohých iných miestach. Priliali benzín do ohňa aj na Ukrajine. Čo sa týka Európy, dalo by sa tvrdiť, že osemdesiat rokov mieru a spolupráce by malo stačiť na to, aby sa precivilizovaní Európania naučili riešiť konflikty a rozdiely v záujmoch mierovou cestou a nezvolili vojnu. Ale stále je veľa, veľa tých, ktorí trvajú na tom, že Európa by bola stratená bez prospešnej ochrany Spojených štátov. Európska únia pravdepodobne nie je projektom CIA, ako niektorí tvrdili, ale dôležitá úloha Spojených štátov a ich spravodajských agentúr pri presadzovaní európskej integrácie bola zásadná a nepopierateľná. Zdá sa, že mnohé európske štáty, najmä vo východnej Európe, majú dnes lepšie vzťahy so Spojenými štátmi ako s ostatnými štátmi Európy.

Hobbes a Kant

Potrebuje svet hegemóna? Potrebuje svet krajinu, ktorá je silnejšia ako ostatné? Anglický filozof Thomas Hobbes argumentoval za vládu absolútneho panovníka vo svojom hlavnom diele Leviathan, napísanom v búrlivých časoch anglickej revolúcie. Podľa Hobbesovej predstavy sveta ako nepriateľského miesta boja o existenciu, kde homo homini lupus je každý proti každému, len nadradená sila hegemóna môže zabezpečiť poriadok. Je určite ťažké zladiť túto myšlienku svetového poriadku s kultom demokracie, ktorý sa dnes neustále prejavuje. Potreba hegemóna, extrémne pesimistická myšlienka, sa dá len ťažko zladiť s optimistickým svetonázorom dobrovoľnej a mierovej spolupráce medzi národmi, s myšlienkou ľudských práv a hodnôt slobody a demokracie v duchu tzv. Osvietenie à la Kant.

A aké morálne vedenie môže mať Amerika po Vietname, Iraku a Líbyi? Ale to by nemalo záležať, niekto by odpovedal: prítomnosť hegemóna je nevyhnutná, pretože zabezpečuje poriadok, či už ide o Rímsku ríšu a pax Romana alebo Džingischána a pax Mongolica. Status quo je vždy správny jednoducho preto, že existuje. Sila má pravdu. Musí byť poriadok. Koniec koncov, tí, ktorí sú pri moci, sa len zriedka vzdajú svojej moci z vlastnej vôle a z vlastnej vôle. Privilegovaní, silní, majú svoj vlastný hlas a vedia rozprávať. Utláčaní nehovoria.

Sila myšlienok

Napriek všetkému sú Spojené štáty americké stále propagované ako maják západnej civilizácie. Neustále hovoria o demokracii, a preto demokraciu symbolizujú. Každý, kto je proti Spojeným štátom, je proti samotnému princípu demokracie A ako môže byť niekto proti demokracii? To nikto nechce, je to politika symbolických gest, jednoduchých slov. Nikto nevymyslel zvodnejší pojem ako demokracia, moc a sloboda pre všetkých, „vláda ľudu, ľudom, pre ľud“. Realita je však úplne iná. USA, krajina, ktorá sa stotožňuje s demokraciou, je krajinou s najväčšou sociálnou nerovnosťou na Západe. Zdá sa však, že to nebráni USA v tom, aby naďalej ovplyvňovali mnohé iné národy.

Dnes sa moc dosahuje predovšetkým presviedčaním stoviek miliónov Európanov, ktorí naďalej veria v americkú nadvládu a svoje právo na výkon moci. Koniec koncov, Amerika je z Marsu a Európa z Venuše, ak mám použiť frázu zo slávnej eseje spred niekoľkých rokov. Američania sú energickí a pragmatickí, Európania sú unavení, sťažujú sa v depresii a majú tendenciu príliš veľa premýšľať bez toho, aby boli schopní o čomkoľvek rozhodnúť. Môže to znieť ako klišé, ale ako to pri klišé býva, existuje to riziko, že sa stane pravdou, keď tomu ľudia začnú veriť. Klasické sebanaplňujúce sa proroctvo. Je to tiež výraz úpadku, pesimistickej, porazeneckej a fatalistickej vízie Európy, ktorá by bola stratená bez ochrany a dohľadu Spojených štátov. Aká sebaľútostná musí byť Európa, koľko sebaúcty musela stratiť po tom, čo nedokázala reagovať na útok Nord Stream, najväčší akt priemyselnej sabotáže v histórii? Na tomto sebabičovaní, na tomto pocite bezmocnosti si Spojené štáty vybudovali svoju nadvládu nad Európou 80 rokov. Možno je čas prestať hovoriť a veriť, že iný svetový poriadok je nemožný, že neexistuje žiadna alternatíva k americkej dominancii, a je čas pokúsiť sa urobiť niečo, čo pomôže Európe odtrhnúť sa od Spojených štátov.

zdroj: https://globalbridge.ch/ist-europa-ohne-amerika-verloren/