V prípade zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry treba zásadne zmeniť aj Národnú kriminálnu agentúru (NAKA). Špecializované tímy sa zrejme presunú na kraje. Jednou z alternatív, ktoré sú na stole, je aj úplné zrušenie NAKA a vznik nových útvarov. V rozhovore pre Štandard to povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
V prvom rozhovore pre Štandard ste tvrdili, že privítate debatu o budúcnosti špeciálnej prokuratúry, riešenie ste videli vo výmene vedenia. Nakoniec sa má úrad zrušiť pomerne rýchlo a bez avizovanej odbornej diskusie. Nepovažujete to za rýchle a zbytočné rozhodnutie?
Už pred voľbami sme jasne hovorili, že to treba riešiť a že je to o debate.
Tá ale nebola.
Bola. Udiala sa na ministerstve spravodlivosti aj za účasti zástupkyne ministerstva vnútra, pani štátnej tajomníčky Kurilovskej či dekana Právnickej fakulty pána Burdu. Čiže odborná diskusia bola a výsledkom je návrh na zásadné zmeny.
Stotožnili ste sa s dôvodmi, pre ktoré sa má prijať takéto radikálne rozhodnutie?
Dôvody boli známe a upozorňovali sme na ne dlho a verejne. Máte tam 21 rozhodnutí Ústavného súdu, štyri rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Pred voľbami sme o tom hovorili jasne, Úrad špeciálnej prokuratúry sa spreneveril svojmu poslaniu. Za bývalej vlády to nebola len opozícia, ale aj Slovenská informačná služba, ktorá upozorňovala, že v rámci špeciálnej prokuratúry a NAKA pracuje „skupinka“ ľudí, ktorá bola podozrivá z politicky motivovaného a nezákonného vyšetrovania.
To sú problémy, ktoré sa dali riešiť napríklad výmenou vedenia špeciálnej prokuratúry.
Keď sa pozriete do iných európskych krajín, takéto špeciálne úrady na úrovni prokuratúry nemajú. Stačia na to špecializované tímy na generálnej prokuratúre alebo na krajoch.
Ak návrh na zrušenie špeciálnej prokuratúry prejde, čo bude s NAKA? Tá fungovala ako partner pre špeciálnu prokuratúru a nepriamo aj pre Špecializovaný trestný súd. Garantujete pokračovanie NAKA ako elitnej kriminálnej agentúry alebo aj v jej prípade hrozí náhle rozhodnutie bez širšej debaty o jej zrušení?
Žiadne náhle rozhodnutie nehrozí. Už dnes pracujeme na reorganizácii policajného zboru, bude priamo naviazaná na to, čo sa udeje s Úradom špeciálnej prokuratúry. Ak ÚŠP zanikne, budeme musieť reagovať a prispôsobiť novému nastaveniu aj policajné útvary. Už dávnejšie som avizoval, že z môjho pohľadu je NAKA agentúra, ktorá je prebujnená, a bude potrebná zmena.
Zmena znamená čo?
Naviažeme to na nové fungovanie prokuratúry. Ak sa kauzy a spisy po zrušení špeciálnej prokuratúry rozdelia na kraje, tak aj v polícii budeme musieť posilniť kraje, špecializované útvary budú krajské.
Spýtam sa na rovinu: prežije NAKA alebo bude nahradená?
V tejto podobe nie. Je to moloch, ktorý má zbytočne veľa špecializovaných útvarov a riadiacich pracovníkov a reálnu prácu nemá kto vykonávať.
Čiže aj NAKA sa zruší a jej úlohy prejdú na kraje?
Nehovoril by som o úplnom zrušení, skôr o reorganizácii NAKA. Na stole je viacero alternatív a návrhov. Jeden z nich ráta s tým, že z troch krajských zložiek NAKA by bolo viacero krajských útvarov. Ale je na stole aj návrh na zrušenie. No nechcem predbiehať, bude to závisieť aj od toho, ako bude po novom fungovať prokuratúra.
Kto bude reorganizovaný alebo nový úrad riadiť? Máte už predstavu o novom šéfovi NAKA alebo úradu, ktorý ju nahradí?
V súčasnosti je riadením NAKA poverený pán Jonis, či ostane, bude v kompetencii nového vedenia policajného zboru.
Poverený riaditeľ NAKA podľa viacerých médií vydal pokyn, aby sa akcie NAKA a rozhodnutia o stíhaní v niektorých kauzách vopred schvaľovali na úrovni vedenia. To bol jeho nápad alebo váš?
Je to štandardný systém fungovania v polícii, aby sa vedelo, na čom sa pracuje. Nikto nechce zasahovať do živých trestných konaní, ide len o to, aby mal riaditeľ prehľad o tom, čo sa deje v polícii. V polícii predsa musí existovať systém a poriadok.
Pýtal som sa, čia to bola iniciatíva?
Osobne som do toho nezasahoval, je to kompetencia policajného vedenia. Policajný prezident má moju dôveru a v tomto zmysle koná. Vedenie dostalo úlohu zabezpečiť nielen reorganizáciu, ale aj prijať opatrenia, aby nedochádzalo k únikom informácií zo spisov.
Pôsobí to totiž tak, že nové vedenie polície chce zasahovať do práce vyšetrovateľov, čo je problém, lebo vyšetrovateľ má mať samostatné a nezávislé postavenie.
Môžem garantovať, že vyšetrovateľom sa nebude zasahovať do ich práce, majú predsa samostatné postavenie a nikto ich nesmie obmedzovať.
To po novom celkom nesedí, ak bude chcieť vyšetrovateľ rozbehnúť nejakú akciu a riaditeľ mu to zastaví, tak bude mať zviazané ruky.
Určite nie. Nemá to ako svojvoľne zastaviť. Na prácu vyšetrovateľa predsa dohliada dozorujúci prokurátor, ak prokurátor vyšetrovateľa požiada o súčinnosť, tak vyšetrovateľ to musí vykonať. Ide len o to, aby bol o akciách vyšetrovateľa informovaný jeho nadriadený.
Podľa medializovaných správ nejde o informovanie, ale o schvaľovanie.
Bohužiaľ, niektoré médiá napíšu to, čo sa im hodí.
Ako vyzerá vládou avizované prehodnocovanie zmlúv s mimovládnymi organizáciami, najmä s tými, ktoré predvádzajú neskrývaný politický aktivizmus? Už máte zmluvy, ktoré chcete ukončiť? Jednou zo sporných zmlúv je tá so spoločnosťou Gerulata Michala Trnku, ktorá sleduje ľudí a ich názory v online prostredí a vyrába zoznamy „vnútorných nepriateľov“ či hybridných hrozieb.
Túto problematiku si pod gesciu vzal úrad vlády. Aj u nás na ministerstve bol vykonaný audit. Napríklad je tu podpísaná rámcová zmluva so spoločnosťou Gerulata, ktorá monitoruje online prostredie. Ministerstvo ešte za môjho predchodcu pristúpilo k rámcovej zmluve, no k reálnemu čerpaniu prostriedkov ešte potrebujete čiastkové zmluvy. Môžem povedať, že po mojom nástupe sa ozvali niektorí úradníci, ktorí v minulosti aktívne, aj v Bruseli, vystupovali proti bývalej opozícii a varovali ohrozením bezpečnosti, ak vyhráme voľby, aby sme so spoločnosťou Gerulata podpísali čiastkovú zmluvu. Žiadal o to napríklad pán Daniel Milo. Žiadnu čiastkovú zmluvu sme však nepodpísali a ani nepodpíšeme. Nevidím na to žiadny dôvod.
Samotná rámcová zmluva vám neprekáža?
Rámcová zmluva je uzatvorená na nejaké obdobie. Ak sa nejaký rezort rozhodne, že ju využije a podpíše čiastkovú zmluvu, tak je to na zodpovednosti daného ministra, ale ministerstvo vnútra s Gerulatou spolupracovať nemieni.
Gerulata ako súkromná firma sleduje ľudí a zverejňuje zoznam „šíriteľov ruskej propagandy“. Na týchto zoznamoch však figurujú aj ľudia, ktorí s Ruskom a ruskou propagandou nemajú vôbec nič spoločné, na zoznamoch skončili len preto, že mali kritické názory na vojenskú politiku Washingtonu, Londýna či exministra Naďa.
Áno, aj súčasný podpredseda vlády Taraba mal spor so spoločnosťou Gerulata, keď ho označili za súčasť ruskej propagandy, hoci sa nikdy nevyjadroval pozitívne o tom, čo robí Rusko na Ukrajine. Podobné kádrovanie sme tu mali pred rokom 1989. Ak ste mali nesprávny názor, tak vás označili za nepriateľa režimu alebo podozrivú osobu. Mám dojem, že za posledné roky sme sa k tejto dobe priblížili. Tí, ktorí sa tvária ako uvedomelí a demokrati, sú najväčší kádrovači – ak má niekto „nesprávny názor“, je pre nich zlo. Počas pandémie sa to obnažilo úplne donaha.
Nemyslíte si, že pri takejto nadpráci aktivistov by bolo najlepšie zrušiť aj rámcovú zmluvu s Gerulatou a dať najavo, že vláda takéto praktiky nepodporuje?
Osobne s tým problém nemám, dokonca si myslím, že by to bolo dobré dať takto deklaratórne najavo, že to nepodporujeme. Bude však potrebné, aby sa stav právne preskúmal. Nemá význam robiť unáhlené kroky. Zatiaľ stačí, že v reálnom financovaní týchto projektov nepokračujeme. Nie je normálne, aby mala súkromná spoločnosť prístup k citlivým informáciám a dátam štátu.
Choré je, že za peniaze daňových poplatníkov vytvárala zoznamy nepriateľov z radov občanov Slovenskej republiky. Sledovala ľudí za ich vlastné peniaze.
Áno, bol to orwelovský svet za štátne peniaze.
Ide o spoločnosť, ktorú vlastní syn známeho oligarchu Trnku zo spoločnosti Eset. Kontaktovali vás ľudia z Gerulaty alebo ich zástupcovia, aby sa pokračovalo vo financovaní?
Nemám o tom informáciu. Aktívny v tom bol len pán Milo, ktorý pracoval na ministerstve vnútra. Či presadzoval záujmy ministerstva alebo iné záujmy, nebudem komentovať. Pán Milo už na ministerstve nepracuje. Išlo o partiu aktivistov, ktorá si myslela, že je povolaná riadiť úrady a štát. Bolo to zvláštne, pretože ak mali takéto ambície, mali si založiť stranu a uchádzať sa o priazeň voličov. Potom môžu riadiť štát. Ale aby prišli z mimovládok a aby v Bruseli žiadali, aby sa zakročilo proti opozícii a proti strane Hlas, to je neprijateľné. Presvedčenie hŕstky aktivistov, že sú tu na to, aby zvrátili výsledky volieb a dohliadali na správne smerovanie krajiny, bolo absurdné.
Daniel Milo prišiel na ministerstvo z Globsecu. Ďalšou spornou otázkou v koalícii je to, či bude vláda ďalej financovať konferenciu Globsec. Smer je proti, keďže Globsec podporuje vojenskú politiku, ktorá je v rozpore s politikou novej vlády. Hlas, naopak, tvrdí, že štátne financovanie Globsecu má pokračovať. Ako sa k tomu staviate ako šéf ministerstva, ktoré v minulosti tiež financovalo Globsec?
Potrebujeme počuť, aký postoj má Globsec. Ako hodnotia predchádzajúce obdobie. Ak Globsec niektoré sporné aktivity namierené proti bývalej opozícii prehodnotí, viem si predstaviť debatu o nejakej forme spolupráce. Nemám krvavé oči. Musia však jasne povedať, či chcú ďalej vystupovať nepriateľsky proti vládnym stranám.
Prekvapuje ma, že ste pomerne ústretoví. Ak by ste financovali Globsec, tak by ste podporovali ľudí, ktorí pred voľbami vyhlasovali, že vy a vaša strana ste bezpečnostná hrozba, ktorá nesmie uspieť vo voľbách.
Presne v tomto potrebujeme vidieť garancie, že takéto veci sa opakovať nebudú, lebo neboli normálne. Inak na podporu môžu zabudnúť.
Jednou z tém, o ktorých ste hovorili pred voľbami, boli nezákonné úniky informácií z polície a NAKA do vybraných médií, väčšinou progresívnych. O raziách NAKA viaceré médiá vedeli vopred a čakali tam s redaktormi a kamerami. Čo s tým chcete urobiť? Ako vyzerá vyšetrovanie týchto podozrení?
Áno, otvorene sme to kritizovali, lebo je to neprijateľné. Bolo zjavné, že istá „skupinka“ nefunguje len na špeciálnej prokuratúre a NAKA, ale že jej súčasťou sú aj spriaznení novinári, hlavne z Denníka N, Sme, Aktualít. Viacerí novinári mali prístup k informáciám z policajných akcií a spisov a spolupracovali s Lipšicovou špeciálnou prokuratúrou alebo so stranami súčasnej opozície. Treba priznať, že to tak jednoducho je.
Otázne je, ako to chcete riešiť na úrovni vnútra a polície.
Pracujeme na tom. V polícii sú ľudia, ktorí prichádzali do kontaktu s informáciami, čo unikali, preverovaní, nový riaditeľ policajnej inšpekcie Zurian koná. Máme tu detektor lži a ďalšie štandardné nástroje, ktoré sa používajú pri vyšetrovaní podozrení z nezákonnej činnosti v polícii. V tejto veci sa koná.
Je pravda, že pán Daňko musel odísť, respektíve „bol odídený“ z NAKA po vyšetrení na detektore lži?
Nemôžem sa k tomu vyjadrovať.
Posledná otázka nebude na vás ako na ministra, ale ako na manažéra strany Hlas. Ak Pellegrini bude kandidovať v prezidentských voľbách a ak uspeje, čo bude s vedením strany?
Myslím si, že Peter Pellegrini by do toho súboja mal ísť, lebo má veľké šance a nemal by to prenechať Korčokovi. Ak by uspel, viem si predstaviť, že by mohol ostať aj predsedom Hlasu, pokiaľ viem, nikde sa to nezakazuje. Je to môj osobný názor, myslím si, že lepšieho predsedu Hlas mať nemôže.
Asi nejde o názor strany. Lebo takýto prístup by bol veľmi nešťastným a asi aj nepriechodným precedensom, ústava to síce vyslovene nezakazuje, ale podľa slovenskej ústavnej tradície je prezident zásadne nestranícky.
Je to môj osobný názor. Napríklad vo Francúzsku má prezident Macron vlastnú stranu…
Tam je celkom iný ústavný systém.
Ani u nás sa v ústave nepíše, že prezident nesmie byť v strane. Svoju funkciu má vykonávať nadstanícky.
Nadstranícky predseda strany?
Hovorím len to, že prezident by mohol fungovať ústavne aj v prípade, že by mal svoju stranu. Napokon, aj pani prezidentka Zuzana Čaputová prišla do úradu rovno zo strany a ťažko sa môže tváriť, že s ňou nemá nič spoločné.
Úprimne: ak by Zuzana Čaputová po zvolení ostala aj v pôvodnej straníckej funkcii, tak by ste to považovali za nehoráznosť.
Asi áno, o tom je politický boj, ale opakujem, zatiaľ je to len môj osobný názor na možnosti, o ktorých sa dá diskutovať. Konečné slovo bude mať Peter Pellegrini, ak sa definitívne rozhodne kandidovať a ak by uspel vo voľbách. Určite má predstavu, ako sa k tomu postaví, a môj názor nebude až taký podstatný.
Dag Daniš / Denník Štandard
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.