Obrovská nemecká povrchová baňa sa zatvára – teraz tam začína zelená budúcnosť
Obrovské dopravné zariadenie stojí v utorok na uhoľnej sloji v povrchovej lignitovej bani Jänschwalde spoločnosti Lausitz Energie Eisenbahn AG (LEAG) (letecký pohľad z dronu)
Posledná zmena v Jänschwalde: Druhá najväčšia nemecká povrchová baňa na hnedé uhlie sa v piatok po 50 rokoch definitívne uzavrela. Energia by sa tu v Lužici mala vyrábať aj naďalej – len zo zelených zdrojov. Niektorí nadšenci uhlia zostávajú skeptickí.
Baníci na poslednej šichte v povrchovej bani Jänschwalde už tradične opäť zaspievajú pieseň „Glück auf, Glück auf, der Steiger kommt“. Koncom decembra tam po 47 rokoch skončí ťažba uhlia. Pre predáka Michaela Kadlera zostáva pieseň niečím výnimočná. Hovorí, že sa spieva pri každej príležitosti, dokonca aj doma.
63-ročný pán s ošľahanou tvárou celý život pracoval v povrchovej ťažbe, usmerňoval ľudí a pracoval ako majster. Teraz je odchod do dôchodku v nedohľadne. „Bude mi smutno, keď to všetko odložím.“ Starý otec a otec boli baníci aj syn pracuje s uhlím.
Michael Kadler, predák v povrchovej lignitovej bani Jänschwalde spoločnosti Lausitz Energie Frühling AG (LEAG), stojí na uhoľnej sloji vedľa obrovského kolesového rýpadla
Oceľový kolos bude zošrotovaný
Okolo kombajnu na uhlie F60 dnes ráno fúka studený vietor. Robotníci opravujú časti 30 000-tonového kolosu, ktorý je pre Lužicu taký charakteristický. Pôsobivo veľký, ako monument sa týči zo zeme v dĺžke 630 metrov.
F-60 čoskoro zošrotujú. Podľa Leaga takmer 50 rokov odkrýval až 95 metrov hlboko ukryté hnedé uhlie, ktoré tam vzniklo pred 15 miliónmi rokov. Od spustenia povrchovej bane sa premiestnilo 124 miliónov metrov kubických zeminy. Do neďalekej elektrárne Jänschwalde sa ročne dodávalo okolo desať miliónov ton hnedého uhlia.
Nikto nemá také veľké pieskovisko
V budúcnosti bude elektráreň, ktorá má byť odstavená v roku 2028 v rámci vyraďovania uhlia, zásobovaná povrchovými baňami Leag vo Welzow-Süd, Nochten a Reichwalde. F60, rovnako ako obrovské kolesové rýpadlo, je stále potrebné – kvôli bezpečnostným opatreniam, aby bola oblasť bane opäť použiteľná.
Tento proces bude sprevádzať 250 z 500 baníkov, druhá polovica bude distribuovaná do iných povrchových baní vrátane Nica Bökera. Otec dvoch detí bude potom pracovať v Nochtene, čo pre neho znamená dvojnásobný čas cesty za prácou do vzdialenejšej povrchovej bane v Sasku. 41-ročný otec priznáva, že je rád, že môže zostať vo firme. „Nikto v skutočnosti nemá také veľké pieskovisko. Ostatní musia platiť, aby mohli niečo také robiť, vždy ste tak trochu dieťa.“
Dediny zanikli pre povrchovú ťažbu
Začiatky povrchovej bane Jänschwalde sa datujú ešte do obdobia pred narodením Bökera. V roku 1970 sa začalo s odvodňovaním banského poľa a v januári 1976 sa v povrchovej bani južne od mesta Grötsch (Spree-Neiße) vyťažilo prvé hnedé uhlie. V dôsledku toho dediny navždy zmizli. V 80. rokoch museli ustúpiť veľké časti mesta Klinge, obce Weißagk, Klein Bohrau a Klein Briesnig.
V roku 2004 sa Horno, ktoré sa chystalo zbúrať, stalo symbolom odporu proti vysťahovaniu. Pár odmietol opustiť miesto a obrátil sa na súd. Koncom roka 2005, keď bol okraj povrchovej bane len 50 metrov od domu, obaja z dediny odišli.
Vyťažilo sa 660 miliónov ton
Schválené zásoby surovín v Jänschwalde sa po desaťročiach vyčerpali. Podľa Leaga sa tam od roku 1976 celkovo vyťažilo 660 miliónov ton surového hnedého uhlia. Aby sa to dosiahlo, bolo potrebné presunúť 4,3 miliardy metrov kubických nadložia.
Licencia hlavného prevádzkového plánu spoločnosti Leag vyprší na konci roka, zatiaľ sa čaká na schválenie konečného prevádzkového plánu Štátnym banským úradom (LGBR). To je predpokladom pre to, aby Leag začal oblasť opäť využívať. Ukončenie prác je naplánované na rok 2031. V prvom rade prebiehajú bezpečnostné opatrenia. Podľa príkazu LBGR môže Leag ešte vybagrovať 50 metrov uhoľného sloja.
Jazerá v mesačnej krajine
Tam, kde by sa v súčasnosti mohol nakrúcať sci-fi film s mesačnou krajinou, majú v najbližších rokoch vyrásť tri jazerá, zatopenie prvej vodnej plochy je plánované na rok 2029. Environmentálne skupiny však kritizujú vodné hospodárstvo spoločnosti Leag vzhľadom na zmenu klímy a nedostatok vody na juhu.
Predovšetkým zvyšovanie podzemných vôd pre povrchové banské operácie je už roky zdrojom pokračujúcich sporov medzi environmentalistami, Leagom a banskými úradmi v Brandenbursku. Konflikt vyústil v septembri 2019 do súdneho príkazu, ktorý dočasne zastavil prevádzku.
„Nechápem, prečo sa k nám takto správajú”
Veľké nepokoje v posledných rokoch vyvolalo aj opakované obsadenie povrchovej bane odporcami uhlia. Aktivisti vyliezli na veľké zariadenia, vŕtali do vedení a prerezávali káble, ako si spomína zástupca vedúceho povrchovej bane Uwe Glaschker. Od odporcov uhlia by chcel viac ochoty ku kompromisom, menej polemík a namiesto toho serióznu diskusiu. „Priatelia niekedy nechápali, prečo sa k nám tak správali,“ opisuje Glaschker. „Vždy sa musíte pokúsiť vysvetliť, keď máte možnosť hovoriť s ľuďmi.“
Koniec povrchovej ťažby je zlomový aj pre brandenburského premiéra Dietmara Woidkeho (SPD). Vyrastal neďaleko jamy. „Naša úcta a rešpekt patrí ženám a mužom, ktorí tvrdo pracovali v povrchovej bani za každého počasia, aby sme mohli spoľahlivo čerpať elektrinu zo zásuvky,“ hovorí.
Veterné turbíny v povrchovej bani
Za povrchovou baňou sú v pohybe veterné turbíny ako symbol zmeny energetickej spoločnosti smerom k výrobe obnoviteľných energií . Nielen poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo by sa malo vykonávať v oblastiach po ťažbe, ktoré boli opätovne použiteľné. Na 400 hektároch sú plánované aj solárne systémy s výkonom 400 megawattov.
Podľa Hendrika Zanka, ktorý je v Leag zodpovedný za nové obchodné oblasti, sa výstavba začne v januári 2024. Inštalovať sa má 17 veterných turbín s predpokladaným výkonom tri gigawatty. Pri využívaní plôch spolupracujeme s obcami. V pláne je aj výstavba zásobníkov elektriny a výstavba vodíkovej infraštruktúry. Výstavba spaľovne odpadu zlyhala pre nedostatok partnerov projektu a protesty občanov.
„Nemecká zelená veľmoc“
Po skončení uhoľnej éry sa celá Lužica premení na „zelenú elektráreň Nemecka“, ako oznámil Leag v septembri 2022. Zo starých povrchových baní by sa mali stať „gigawattové továrne“, ktoré dokážu zásobovať štyri milióny domácností elektrinou z obnoviteľných zdrojov. „Celý projekt je pre východné Nemecko silným pracovným motorom,“ povedal vtedy generálny riaditeľ Thorsten Kramer. „A pomáha to opäť urobiť energiu dostupnú.“
Predák Kadler zostáva skeptický, pokiaľ ide o prechod spoločnosti Leag na obnoviteľnú energiu. Rýchlosť vývoja ho núti premýšľať, hovorí. „Podľa môjho názoru stupeň rozvoja ešte nie je úplne taký, že by to fungovalo výlučne s obnoviteľnými zdrojmi. Vidíme to tu. Ak nebude svietiť slnko a nebude fúkať vietor, budeme tu robiť povrchovú ťažbu.“ Vyjednané vyraďovanie uhlia v roku 2038 treba dodržať. Dúfa však, že politici dodržia dohody.
Musíš byť prihlásený pre poslanie komentára.