Péter Szijjártó: Fica si vážim. Má sebavedomie a nevidí hrozby, ktoré nie sú

Péter Szijjártó: Fica si vážim. Má sebavedomie a nevidí hrozby, ktoré nie sú

Péter Szijjártó: Fica si vážim. Má sebavedomie a nevidí hrozby, ktoré nie sú 620 330 Mr Hyde

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v rozhovore pre Štandard hovorí o tom, ako vyzerá debata európskych ministrov o Ukrajine, kto vedie tábor, ktorý stále verí v porážku Ruska, čo mu hovoria niektorí ministri mimo záznamu, aj o tom, čo priniesla do Bruselu zmena vlády na Slovensku. Rozprávali sme sa aj o tom, o čom rokoval s Lavrovom, o čom hovorili Orbán s Putinom a či poslali Rusi cez Maďarov nejaký odkaz západným politikom. A napokon sme hovorili aj o slovensko-maďarských vzťahoch, ako reagujú na kritiku, že kúpou nehnuteľností na Slovensku porušujú medzinárodnú zmluvu, a či je pravda, že majú záujem kúpiť významný strategický podnik.

S maďarským ministrom zahraničných vecí Pétrom Szijjártóm sme mali dohodnutý rozhovor ešte počas jeho nedávnej návštevy v Bratislave. Pre náhlu zmenu programu k nemu nedošlo, ale na druhý deň prišla z maďarskej strany ponuka, že ho to mrzí a rozhovor by nám rád poskytol v Budapešti. Dohodli sme termín a všetko išlo veľmi hladko. Minister Szijjártó je zjavne pre slovensko-maďarské vzťahy kľúčový človek, čo potvrdilo aj to, koľkých ministrov novej vlády a ďalších politikov podľa jeho Facebooku za jeden deň v Bratislave stretol. Náš rozhovor sa konal v budove maďarského ministerstva zahraničných vecí, v salóniku Gyulu Andrássyho (Júliusa Andrášiho) s výhľadom na Dunaj a budovu parlamentu. Andráši bol uhorským premiérom a osem rokov ministrom zahraničných vecí celého Rakúsko-Uhorska. Keďže je úzko spätý s územím Slovenska a v Trebišove má krásnu hrobku, reč začala najskôr o ňom, aby sme postupne prešli k téme vojny. Szijjártó vystupuje veľmi priateľsky, otvorene a spontánne.

Začnime vojnou na Ukrajine. Ukrajinská protiofenzíva zlyhala, situácia je pre Ukrajincov veľmi zložitá, zvlášť v okolí Avdijivky, očakáva sa, že Rusi čoskoro prelomia druhú obrannú líniu Ukrajiny. Navyše sme svedkami prvého otvoreného rozkolu medzi generálom Zalužným a prezidentom Zelenským. Ako vnímate súčasnú situáciu na fronte a čo to znamená pre budúcnosť Ukrajiny?

V tomto smere máme veľmi jasný postoj. Každým dňom stráveným vo vojne sa šance na mier zhoršujú. Nesúhlasíme s európskym hlavným prúdom, ktorý tvrdí, že vývoj na bojisku môže pomôcť zlepšiť situáciu Ukrajincov. My to tak nevidíme. Vidíme, že vývoj na bojisku zhoršuje šance na mier a zhoršuje šance na záchranu životov ľudí. A máme veľmi osobitný uhol pohľadu, ktorý vychádza zo skutočnosti, že na Ukrajine žije 150 000 Maďarov. A hoci sú to etnickí Maďari, keďže sú ukrajinskými občanmi, sú vo veľkej miere povolávaní do ukrajinskej armády. Väčšina z nich je nasadená na frontovú líniu a mnohí z nich už zahynuli. Takže nechceme, aby vo vojne, s ktorou nemáme nič spoločné a za ktorú nenesieme žiadnu zodpovednosť, umierali ďalší Maďari. A vo všeobecnosti nechceme, aby zomieralo viac ľudí. Vidíme, že táto vojna veľmi oslabuje Európu, pretože bezpečnostná situácia, samozrejme, určuje vyhliadky do budúcnosti. Sankcie, ktoré boli schválené, ničia európske hospodárstvo.

A okrem toho sa väčšina európskych krajín zapojila do pretekov so Spojenými štátmi o to, kto dodá Ukrajine viac zbraní. Čím viac zbraní sa tam dodá, tým dlhšie bude trvať vojna a tým viac ľudí zomrie. Ale čas zatiaľ ukazuje, že stratégia, ktorú Európa zvolila, že my dávame zbrane, peniaze a informácie Ukrajincom, s ktorými oni vyhrajú vojnu a Rusko ju prehrá, že Putin bude porazený, nefunguje. Je to totálne stopercentné zlyhanie.

Istý čas sa zdalo, že Rusko je pod silným medzinárodným tlakom, ktorý môže vyvolať tlak domáci. Teraz sa zdá, že z vyčerpávajúcej vojny Rusko postupne profituje, a že Ukrajina je na tom oveľa horšie po každej stránke.

Súhlasím. Vidím to tak, že všeobecná globálna atmosféra je úplne iná ako európska alebo transatlantická. A všetci vedúci predstavitelia transatlantického sveta, zvlášť Európania, sú absolútne uviaznutí v tejto subrealite, ktorá nemá nič spoločné so skutočnou realitou. Keď sa pozriete von z tejto bubliny, je zrejmé, že európsky kontext alebo európske vnímanie nemá nič spoločné s globálnym vnímaním. Tu v Európe si myslíme, že celý svet sa nazdáva, že sme na správnej ceste, že Rusko je zlé, Ukrajina je dobrá a že dobro musí vyhrať vojnu a zlo musí vojnu prehrať. Ale celosvetovo nevládne takýto prístup. Globálne je prístup takýto: Prečo, do hája, trpíme vojnou, za ktorú nenesieme žiadnu zodpovednosť.  Chcú udržiavať otvorené komunikačné kanály, sadnúť si za rokovací stôl, diskutovať a bodka.

Viete, prečo majú Neeurópania alebo väčšina Neeurópanov nás Európanov plné zuby? Je to preto, že vždy, keď kdekoľvek na svete dôjde k ozbrojenému konfliktu, Európania vystúpia ako učitelia, s morálnou nadradenosťou a hovoria, že konflikt treba zastaviť. Sadnite si za rokovací stôl, nehrajte túto hlúpu hru. Ale keď je vojna v Európe, namiesto toho, aby sme hovorili to isté – zastavte vojnu – Európa ju podnecuje. Ostatní vo svete to absolútne nechápu – prečo musia vinou toho trpieť infláciu a vysoké náklady na energie?

V Amerike vidieť rok pred prezidentskými voľbami istý vývoj, najmä s Mikeom Johnsonom, novým šéfom Snemovne reprezentantov, ktorý hovorí o obmedzení vysokej podpory pre Ukrajinu. Ale Európa ide opačným smerom, minulý týždeň po Rade ministrov EÚ nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková povedala, že Nemecko zdvojnásobí podporu Ukrajine. Ako o vojne vlastne diskutujú európski ministri zahraničných vecí?

Aj po ostatnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a som stále presvedčený, že mnohí európski lídri trpia vojnovou psychikou. Trpia vojnovou psychikou a sú uzamknutí do vlastnej ilúzie. V maďarčine máme príslovie, že pre stromy nevidíte les. V skutočnosti nevidia realitu.

Čo im na to hovoríte?

Vždy im hovorím, že chceme mier a na dosiahnutie mieru je potrebné hovoriť aj s Rusmi. Neustále na mňa útočia, že hovorím a stretávam sa s Rusmi a Bielorusmi. Ustavične im opakujem, že ak sa pozriete do dejín, všetky vojny sa skončili rokovaniami. Čím skôr sa začnú rokovania, tým menej ľudí zomrie a tým menej bude deštrukcie, tým menej peňazí budeme musieť vynaložiť na obnovu a tak ďalej. Preto si myslím, že si musíme sadnúť za rokovací stôl. Vraj s Rusmi niet o čom rokovať, že je to hriech.

Hriech?

Hriech. Tvrdia, že je to neprijateľné. Možno nepoužívajú úplne presne slovo hriech, ale myslím si, že práve to majú na mysli. A ja im ustavične hovorím, že ak nie sme schopní rokovať s Rusmi, potom sa vzdávame nádeje na mier. A vždy im hovorím, že diplomacia je o rozhovoroch s konkrétnymi osobami, subjektmi, krajinami, ktorým nerozumiete alebo s ktorými v ničom nesúhlasíte. Ale práve o tom je diplomacia, zvlášť to platí pre OSN. Keď som sa stretol s Lavrovom počas Valného zhromaždenia OSN, bol som vystavený silným útokom, že som tým porušil usmernenia Európskej únie. Ale moje stanovisko bolo – kde sa stretnúť, ak nie na Valnom zhromaždení OSN? Veď OSN vznikla ako organizácia, ktorá má zabezpečiť platformu pre tých, ktorí sú medzi sebou vo vojne.

Bol niekto v miestnosti počas Rady ministrov, okrem Slovenska, na ktoré sa spýtam osobitne, kto chápal váš argument alebo sa na vás všetci pozerajú cez prsty?

Nie, to nie. Niektorí kolegovia za mnou dokonca prišli ešte pred začiatkom zasadnutia a pýtali sa ma: Peter, ty budeš odolávať, však? Chystáš sa čeliť tlaku, aj dnes budeš tvrdý – áno, áno, samozrejme. A ja im nato – ale prečo mi nepomôžete? Oni na to, nemôžeme, lebo sme pod tlakom, tlačia na nás mimovládne organizácie, koaliční partneri, médiá, a tak ďalej. Sú takí, ktorí počúvajú, dokonca sú takí, o ktorých verím, že hlboko v srdci so mnou súhlasia. Ale nie sú v takej forme alebo v takej pozícii, ktorá by bola dostatočne silná na to, aby to povedali otvorene.

A kto je na Rade ministrov vodcom opačného tábora, ktorý nevidí realitu na bojisku a na Rusko sa pozerá optikou prezidenta Zelenského?

Pobaltie je veľmi silné.

Prepáčte, ale Pobaltie nemôže byť lídrom EÚ v takej dôležitej veci.

Áno, samozrejme, len hovorím, že je veľmi silné. Lídrom je nemecká ministerka zahraničných vecí pani Baerbocková, ktorá vystupuje veľmi dogmaticky.

Je Baerbocová hlasnejšia ako predsedníčka Európskej komisie?

Určite je jej hlas porovnateľný s von der Leyenovou.

Prejdime teraz na vaše stretnutia s Rusmi. Nedávno ste hovorili s ruským ministrom Lavrovom, premiér Orbán sa v Číne stretol dokonca s prezidentom Putinom. Predpokladám, že ste diskutovali o vojne.

Áno, prevažne o vojne.

Keď prebieha takýto rozhovor, pošlú Rusi cez vás nejaký odkaz európskym lídrom?

Nie. V skratke som to pochopil tak, že sú pripravení diskutovať a chcú vyslať práve tento signál. Ak to mám povedať veľmi jednoducho, sú pripravení diskutovať, ale neponáhľajú sa. Nebudú sami robiť žiadne kroky. To je to, čo som pochopil. Nebudú nič iniciovať. Ale ak by s nimi niekto chcel hovoriť, sú otvorení.

A aké sú ich limity? Sú rovnaké ako minulý rok?

Neviem, o tom sme nediskutovali.

A žiadna správa pre ostatných politikov na Západe?

Nie, nič také. To hlavné, čo som od nich pochopil, je naozaj to, že sa nikam neponáhľajú. Ak niečo od nich chcete, obráťte sa na nich.

Funguje to stále tak, že ak sa s Rusmi stretnete, či už vy, alebo premiér Orbán, zavoláte partnerom na Západe a informujete sa navzájom o obsahu rokovania?

Keď sa premiér Orbán pred zasadnutím stretol s Putinom, kontaktoval predsedu Európskej rady Charlesa Michela a generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Vždy kolegom hovorím, že ak chcú niečo vedieť, som pripravený im to povedať. Poznáme navzájom svoje telefónne čísla. Ak niekoho zaujíma, čo sa stalo, som plne otvorený a určite sa rád podelím o všetky informácie. Ale ja s Rusmi či Bielorusmi zvyčajne diskutujem o bilaterálnych otázkach, samozrejme, premiér Orbán diskutoval aj o tom, či je šanca na mier, pretože to je jeho úroveň. Mojou dimenziou je bilaterálna spolupráca v oblastiach, ktoré nie sú zasiahnuté sankciami. V skutočnosti s nimi nediskutujem o geopolitike, pretože to je iný rozmer. Zvyčajne rokujem o plyne, jadre, rope a spolupráci v oblastiach, kde je to ešte právne možné.

Prejdime k maďarskej menšine na Ukrajine. Táto vojna sa začala v podstate ako občianska vojna medzi Ukrajincami a rusky hovoriacimi Ukrajincami a Rusmi na východe Ukrajiny. Dnes je z toho vojna, ktorej výsledkom zrejme bude, že Rusi a Ukrajinci nebudú žiť v jednom štáte. Na Ukrajine je aj maďarská menšina. Na začiatku vojny – po februári 2022 – však bolo jasné, že Maďarsko chce brániť vlastnú menšinu na Ukrajine, aby sa nestala terčom pre ruské útoky a nebola zapojená do vojny. Rýchlo sa ukázalo, že je to nemožné. Maďari na Ukrajine sú do vojny zapojení, a čo je horšie, je dosť možné, že po vojne sa všetko zlo nezastaví a Maďari budú čeliť tlaku z Kyjeva. Je dosť možné, že ich čaká rovnaký osud, aký mali Maďari v iných krajinách po druhej svetovej vojne, že budú čeliť tlakom na odchod a deportácie z územia, kde dnes žijú. Bojíte sa toho?

Môžem vám povedať, že situácia Maďarov na Ukrajine nemôže byť oveľa horšia ako teraz. Veľmi jasne nám hovoria, že ich situácia je v súčasnosti horšia v porovnaní so situáciou, v ktorej sa nachádzali počas Sovietskeho zväzu. Tento konflikt medzi Ukrajinou a Maďarskom sa začal ešte v roku 2015, teda pred ôsmimi rokmi. Nemá to nič spoločné s dnešnou vojnou. Vtedy ukrajinská vláda prvýkrát začala proces budovania národného štátu a v tomto procese sa podľa definície pozerajú na národnostné menšiny ako – nepovedal by som nepriateľov, to je príliš silné pomenovanie -, ale ako na subjekty, ktoré sú proti ich stratégii, pretože chceli budovať národ. A v procese budovania národa sa vám menšiny nepáčia, však? Práve vtedy začali. A ako začali? Začali ukrajovať z práva maďarskej menšiny používať materinský jazyk. A kde? V živote ich komunity, vo vzdelávaní, v kultúre, v médiách a vo verejnej správe. Pretože my, teda maďarská komunita, tam máme veľmi dobre vybudovaný súbor inštitúcií, ktoré, samozrejme, finančne podporujeme.

Poznáme situáciu Maďarov na Slovensku, priblížte, ako to vyzerá na Ukrajine.

Je tam napríklad 99 maďarských škôl – základné a stredné školy, materské školy a maďarská univerzita. Až do roku 2015, ak ste sa rozhodli, že vaše dieťa bude zapísané na stopercentné vzdelávanie v maďarskom jazyku, mohli ste ho absolvovať od materskej školy až po ukončenie štúdia na univerzite, a to bolo dané zákonom. Nuž a s odvolaním sa na potrebu širokej znalosti štátneho jazyka začali tieto práva menšín obmedzovať. Takýmto degresívnym spôsobom sa teraz môže na úrovni menšiny vyučovať len 20 percent hodín namiesto 100 percent v minulosti. Naša ponuka bola, aby sa systém nezneužíval. Vynaložme úsilie, a my sme povedali, že sme pripravení finančne prispieť, na posilnenie kapacít týchto škôl, aby sa ukrajinčina ako druhý jazyk na lepšej úrovni vyučovala pre týchto ľudí, ktorých materinským jazykom je maďarčina, ale nezneužívajme ich tak, že ich budeme nútiť učiť sa matematiku, fyziku alebo chémiu v ukrajinčine, v jazyku, ktorý neovládajú tak ako svoj materinský jazyk. Mám syna v siedmej triede, niekedy je pre mňa ťažké, keď sa s ním učím chémiu v maďarčine. A teraz si predstavte, že je to v cudzom jazyku (smiech). Takže preto ich žiadame, dobre, poďme ich učiť ukrajinčinu na dobrej úrovni. Sme pripravení poskytnúť na to akúkoľvek finančnú pomoc, ale nech študujú tie veľmi zložité veci v materinskom jazyku, ako to bolo kedysi.

Ako to vyzerá teraz?

Je to veľmi zlé, platí tých 20 percent. Zmenilo sa to, že maďarské školy už nemohli fungovať a pokračovať v činnosti ako maďarské školy. Museli sa premeniť na ukrajinské školy s čiastočným vyučovaním maďarčiny.

Hovorí sa aj o nových obmedzeniach, neviem, či sú zo strany Kyjeva ešte len plánované alebo už zavedené, ktoré by mali vraj zakázať používanie maďarčiny a ruštiny v súkromnom styku. To je pravda?

Absolútne. Ministerstvo školstva vydalo školám pokyn, že učiteľ, žiaci a všetci zamestnanci musia používať štátny jazyk počas celého pobytu v škole, bez ohľadu na to, či je prestávka, či sú to vyučovacie hodiny, či sú súkromné, či sú úradné.

Už to platí?

Toto nariadenie je celkom nové. Bolo vydané len pred asi tromi týždňami. Problém je teda v tom, že maďarská komunita a všetky ostatné komunity mali v roku 2015 práva a tieto práva boli vážne porušené. Náš prístup je taký, že keďže tieto práva už existovali, treba ich prinavrátiť. Nechceme nič navyše. Nechceme ďalšie práva. Chceme návrat práv, ktoré sme už mali.

Povolávajú Ukrajinci do armády neproporčne viac maďarsky hovoriacich Ukrajincov alebo nie?

Nie, to by som nepovedal. Rozhodne to nie je neproporcionálne.

Čo očakávate po vojne? Prežijú Maďari na Ukrajine?

Máme veľké šťastie, že guvernér Zakarpatskej oblasti je veľmi spravodlivý človek. Gubernátorov vždy vymenováva Kyjev, centrálna vláda, ale napriek tomu, keďže tam reálne žijú, sú voči Maďarom veľmi spravodliví. Vedia, že je oveľa lepšie žiť spolu v mieri. A okrem toho veľmi podporujeme Zakarpatsko, nielen maďarské inštitúcie, ale Zakarpatsko ako také. Takže preto je s miestnym vedením veľmi korektná spolupráca. Miestne vedenie je veľmi korektné voči Maďarom. Je to férové spolužitie. Problém je s centrálnou reguláciou.

A teraz prejdime k Slovensku. Máme novú vládu, voľby vyhrala Ficova strana do veľkej miery preto, že väčšina ľudí nesúhlasila s postojmi bývalej vlády k vojne na Ukrajine. Je počas bruselských rokovaní vidieť, že máme novú vládu a nové vystupovanie k vojne?

Zatiaľ sme mali len jedno stretnutie, na ktorom sa zúčastnil premiér Fico na zasadnutí Európskej rady. Môj premiér bol veľmi spokojný. A minulý týždeň sa minister Blanár prvýkrát zúčastnil na Rade ministrov pre zahraničné veci. Určite priniesol svieži vzduch a racionálny prístup. To je pre mňa najdôležitejšie, racionálny prístup. Myslím si, že to, čo nám teraz najviac chýba v európskej politike, v globálnej politike, je racionalita a zdravý rozum, pretože všetko je príliš spolitizované, príliš ideologizované. Ak máte odvahu povedať, že pozrite sa, ľudia, doteraz sme prijali 11 balíkov sankcií proti Rusku, dajte nám, prosím, vyhodnotenie alebo analýzu, aký to má vplyv na európsku ekonomiku, na našu ekonomiku, na ruskú ekonomiku, na naše ciele, potom si môžete vybrať z troch stigiem, ktorým čelíte: či ste Putinov špión, priateľ Rusov alebo propagátor Kremľa. Takto dnes vyzerá úroveň európskej diskusie. Preto je dôležitá racionalita. Preto mám tak rád rakúskeho ministra zahraničných vecí – reprezentuje zdravý rozum a racionalitu. Preto je aj príchod Juraja Blanára dôležitý. Minulý týždeň som ho počul hovoriť dvakrát a bolo to plné racionality a zdravého rozumu, a to je to, čo potrebujeme.

Máte v pláne nejakú ďalšiu bilaterálnu spoluprácu, koordináciu alebo niečo podobné?

Áno, pretože premiér Fico je veľkým fanúšikom spolupráce V4, aj keď tá bude mať teraz určite problémy. Dohodol som sa s ním počas mojej návštevy v Bratislave, keď som sa s ním stretol, že budeme udržiavať čo najužší kontakt na koordináciu, pretože sme susedia, zdieľame 654 kilometrov hraníc, máme komunity na oboch stranách, relatívne paralelný prístup k dôležitým veciam v globálnej politike. Tak prečo nie?

Spomenuli ste V4, tá nefunguje dobre už dlhšie, čo očakávate od novej poľskej vlády?

Vidíme, že V4 bola pod veľmi silným tlakom vždy. Bez ohľadu na čas, bez ohľadu na to, kto bol pri moci, kto nie. A sila vyšehradskej spolupráce bola v tom, že sme dokázali oddeliť otázky, v ktorých sme mali odlišný prístup, od tých, v ktorých sa naše národné záujmy zhodovali. Rešpektovali sme, že v niektorých otázkach máme odlišné prístupy, pretože ide o rôzne krajiny. Nemôžete očakávať, že budete mať na všetko rovnaký názor. Okrem toho máme tu v strednej Európe osobitnú históriu, ale boli tu otázky, ktoré boli z hľadiska našich národných záujmov veľmi, veľmi dôležité. Čo neviem a na čo som naozaj zvedavý, je, že ak sa Donald Tusk stane poľským premiérom, či bude pripravený urobiť toto oddelenie ideologických otázok a rôznych prístupov a raison d’etat, pretože máme niektoré oblasti a otázky, v ktorých sa naše národné záujmy zhodujú a bolo by v záujme nás všetkých posilniť spoluprácu.

S Kaczyńského vládou to veľmi nefungovalo.

Žiaľ, po vypuknutí vojny to tak bolo.

Presne tak.

Po vypuknutí vojny však bolo zrejmé, že prístup Maďarska sa veľmi líši od prístupu ostatných troch krajín. A keďže vojna teraz určuje celú svetovú a európsku politiku, skupina nebola dostatočne silná na to, aby toto rozdelenie uskutočnila. Je to tak.

Mali ste už nejaké telefonáty s Poliakmi?

Zatiaľ nie.

Očakáva sa, že na decembrovom samite bude prijatý nový balík protiruských sankcií. Čoho by sa mali týkať?

Nemám predstavu, pretože teraz sme v podstate všetko sankcionovali. Nedávno som počul, že pôjde o diamanty. Myslím si, že tieto sankcie naozaj podkopávajú serióznosť. Je to ako povedať: Uvaľme na niečo sankcie! Ale každý vie, že to nemá zmysel, lebo 11 balíčkov sankcií nesplnilo očakávania, ktoré sme si s nimi spájali. Pamätám si, že keď sme diskutovali o prvom balíčku sankcií, aká bola myšlienka: že sankcie zrazia Rusko na kolená. A vďaka tomu nás priblížia k mieru. Také bolo očakávanie.

To sa ani zďaleka nenaplnilo. Sú Maďarsko a Slovensko pripravené zablokovať nový balíček sankcií proti Rusku?

Závisí to od obsahu, toho, čo tam bude. Povedali sme, že ak niečo poškodzuje naše národné záujmy, určite to zablokujeme. A zatiaľ sme boli úspešní, pretože nákup plynu nie je sankcionovaný. Máme výnimku, aby sme mohli nakupovať ropu. Ani jadrové palivo a priemysel nepodlieha sankciám. Takže nikdy nebudeme súhlasiť so žiadnymi sankciami, ktoré by poškodili naše hlavné národné záujmy, pretože energetika pre nás nie je politickou otázkou. Energia je pre nás fyzickou záležitosťou. Ak fyzicky prerušíte ruské zdroje, nebudeme schopní fyzicky zásobovať krajinu. Je to pre nás ako matematická otázka, potrebujete toto množstvo plynu, máte tieto plynovody, a ak prerušíte tento plynovod, ostatné plynovody vás nemôžu dostatočne zásobovať. To isté platí aj pre ropu.

Hovorí sa, že Ukrajinci teraz cez zimu zastavia ruský plyn a nedostaneme nič. Bol by to ťažký konflikt, my im pomáhame a oni by nás vystavili veľkému problému. Myslíte si, že je to možné?

Maďarsko je v trochu inej situácii, naša hlavná trasa dodávok vedie z juhu. Takže pre nás ukrajinský tranzit nemá žiadny význam. Teda ak ide o plyn, pokiaľ ide o ropu, význam má.

A diskutuje sa o tom nejako?

Vždy, keď nastoľujem túto otázku, zastupujem Maďarsko aj v Rade pre energetiku. Naozaj som mal nádej, očakávanie či skôr ilúziu, keď som sa zúčastnil na Rade pre energetiku prvýkrát, že tu konečne nepôjde o dogmatizmus a ideológiu ako pri zasadnutí ministrov zahraničných vecí. Že to konečne bude o realite. Ale bolo to rovnaké. Keď som povedal: Pozrite sa, ľudia, potrebujeme 10 miliárd kubických metrov plynu. Ak vypnem tok z Ruska, tak mám len 6 až 8 miliárd kubických metrov. Tak čo potom robiť? Oni hovoria: Diverzifikovať. Ale veď práve o tom som hovoril. Povedal som, že to je nemožné. Je naozaj frustrujúce, že ani v oblasti energie, ktorá je najfyzickejšou a najreálnejšou otázkou, nie je šanca na normálny racionálny dialóg, iba na ideológiu.

Poďme na bilaterálne vzťahy. Jediné vzťahy, ktoré sú z našej strany občas komplikované, sú slovensko-maďarské vzťahy. A sú niektoré otázky, v ktorých máme jednotu či vládnu liberáli, alebo socialisti. Ako viete, my už nemáme konzervatívcov.

(Smiech.) Vaši socialisti sú v podstate konzervatívci, pretože sú antiliberáli.

Sú to antiliberáli, ale len v niektorých otázkach, takže to nie je ľahké.

Viem.

V každom prípade, na niektorých otázkach sa na Slovensku zhodujeme. Jednou z nich je, že sme podozrievaví, keď Maďarsko kupuje nejaký majetok na Slovensku. Bol tu príklad budovy maďarského konzulátu v Košiciach, pri kúpe budovy bol porušený Viedenský dohovor o diplomatických stykoch.

Áno, ale to sa už konečne vyriešilo. Bola to chyba v komunikácii, uznávam. Mali sme byť oveľa opatrnejší. Urobili sme to príliš rýchlo.

Náš bývalý minister, myslím, že to bol pán Korčok, vtedy protestoval a mali ste sa dohodnúť. Že sa ti už nebude opakovať. Problém je, že Maďarsko kupuje majetok ďalej, ale prostredníctvom nadácie.

Keď v susedných krajinách alebo kdekoľvek inde nakupujeme, tak k tomu dochádza absolútne na komerčnom základe.

Lenže je to štátna nadácia, zmenila sa len forma.

Je to nadácia, ktorú založil štát, ale funguje úplne nezávisle. Dostali určitú sumu peňazí s cieľom nakupovať nehnuteľnosti a prevádzkovať ich.  Pýtal som sa bývalého kolegu na Slovensku, že ak fond Spojených arabských emirátov, ktorý je určite štátnym fondom, kupuje nehnuteľnosti na Slovensku, či máte k nim rovnako negatívny postoj? Odpovedal, že nie. Povedal som mu potom, tak prečo ho máte voči nám? (Úsmev.)

Pretože nemáme s Arabmi historický spor o hranicu.

Poviem vám, ako sa pozerám na vzťah Maďarska a Slovenska. Minimálne od môjho nástupu do funkcie, čo bolo pred dlhými deviatimi rokmi, bola moja stratégia pre slovensko-maďarské vzťahy taká, že si myslím, že je to vzťah s  najviac nevyužitým potenciálom. Pretože máme najdlhšiu hranicu, 654 kilometrov. Máme veľmi podobné zmýšľanie o hlavných otázkach európskej politiky jednoducho preto, že sme si tak blízko. Boli sme pomiešaní, oba naše národy sú kresťanské a katolícke. Na veci sa pozeráme viac-menej podobne. Okrem toho je Slovensko pre Maďarsko exportným trhom číslo tri. Potom som začal niektoré projekty, ako je výstavba mostov, výstavba ciest, výstavba plynového prepojenia, výstavba sietí na oboch koncoch krajiny, a to sa podarilo. Moja otázka vždy znie, prečo, preboha, príliš komplikujeme veci, ktoré sú také jednoduché?

To však nie je problém. Mosty a cesty problém nie sú.

Preto hovorím, že keď kupujeme nehnuteľnosť na Slovensku, dom, hotel alebo čokoľvek iné, prečo by si mal niekto na Slovensku myslieť, že je za tým niečo nečisté?

Nuž preto, že existujú slovensko-maďarské komisie, ktoré by o tom mali byť vopred informované a diskutovať o tom. Slovensko pri tom dosť často zastupujú Maďari z južného Slovenska, čiže dôvera tu je a nemal by byť problém o tom informovať komisiu.

Chápem, že máte iný spôsob myslenia. Preto sa prispôsobíme tak, aby ste sa necítili urazení alebo frustrovaní.

To by sme určite ocenili.

Takže napríklad programy hospodárskeho rozvoja, ktoré sme realizovali v južnej časti Slovenska, boli založené na dohode medzi premiérom Ficom a premiérom Orbánom. Nebola to pritom písomná dohoda. Hovorili o tom, pán premiér sa pýtal, či je možné, aby sme to urobili. Dal opis, ako by sme to urobili, a ja som povedal, áno, samozrejme, je to moja krajina. Vy investujete, moji ľudia zarobia, tieto investície zvýšia daňové príjmy v mojej krajine. Takže áno, prosím, neváhajte. Preto si vážim premiéra Fica, myslím, že je to človek so sebavedomím. A nevidí za vecami hrozby, ktoré tam nie sú. Keď ste dostatočne silný, tak si môžete dovoliť nevidieť pomyselné hrozby.

Chcem sa spýtať ešte na jednu citlivú vec, odvolám sa pritom na Miklósa Duraya. Nedávno zomrel, pred jeho smrťou som sa s ním niekoľkokrát stretol a rozprávali sme sa o maďarskej politike na Slovensku, o Viktorovi Orbánovi a tak ďalej. Povedal mi, že jeden z problémov, ktorý vnímal, je, že Budapešť už dlhšie nevidí maďarskú politiku na Slovensku očami Maďarov na Slovensku, ale cez ekonomické záujmy Budapešti. Že jediný človek, ktorého Viktor Orbán zo Slovenska počúva a na ktorého dá, je Oszkár Világi. Potom som to počul aj od ďalších Maďarov. Prečo je to tak?

Prečo vzniklo toto presvedčenie? Myslím si, že som v tom zohral určitú úlohu, pretože som zastával názor, že na to, aby ste mohli otvoriť horúce témy, musíte mať silný základ dôvery a úspechov. Pretože v zahraničnej politike nejde o to, či dokážete otvoriť horúcu tému alebo nie, pretože horúcu tému dokáže nastoliť každý hlupák. Nie je to príliš zložité. Otázkou je, či ju dokážete uzavrieť. S otvorením horúcej témy viete spôsobiť ďalšie problémy alebo situáciu zmierniť. V tomto regióne máme komplikovanú históriu. V prípade Rumunov, Srbov, a vôbec každého, som sa riadil rovnakou stratégiou, že horúce témy som otváral len v prípade, ak som videl nejakú nádej buď na ich uspokojivé uzavretie, alebo na ich zlepšenie. Ale horúce témy neotvárate len preto, aby ste boli otvorení, pretože potom môžete všetko pokaziť. Preto som začal menej ideologický, naozaj praktický typ zahraničnej politiky voči susedným krajinám. Myslím si, že to prinieslo istý úspech, pretože ak sa pozriete na Srbsko, maďarská komunita nikdy nemala toľko práv a také dobré vzťahy ako teraz.

Pred deviatimi rokmi, keď som nastúpil do funkcie, boli vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom oveľa horšie ako teraz. Takže to zafungovalo. Vnímam to tak, že ak sú bilaterálne vzťahy dobré, tak je to dobré aj pre tamojšiu komunitu.

Lenže k zlepšeniu našich vzťahov prispeli najmä iné sily, od migrácie po tlak EÚ a tak ďalej.

Áno, samozrejme, pomohli aj tieto externé faktory.

Vrátim sa k tomu ekonomickému prístupu Maďarska k Slovensku ešte na jednu vec. Má Maďarsko v blízkej budúcnosti ekonomické ambície na Slovensku kúpiť významný strategický podnik?

Nie sme kolonialisti. Takže v inej krajine robíme len to, čo tá druhá krajina schváli. Tak to je.

Posledná otázka sa týka NATO a prijatia Švédska do aliancie. Myslím si, že rozumiem tomu, čo robíte, a myslím si, že je to v danej situácii logický prístup – že vám ide o výmennú dohodu, že Švédsko podporíte ak vás prestane Brusel neprimerane sankcionovať, najmä v prípade Fondu obnovy a podobne. Otázka znie, či funguje táto vaša vyjednávacia metóda.

O nič sme nikoho nežiadali, takže to nie je vyjednávanie. Vyjednávanie je žiadať o niečo, aby sa niečo poskytlo, ale my sme o nič nežiadali.

Na Budapešť je vyvíjaný silný ideologický tlak zo strany EÚ, to všetci vidíme…

..ale nikdy sme neprepájali nesúvisiace veci. Takže sme Švédom sľúbili, že nebudeme poslední. Ale to, samozrejme, závisí od parlamentu. Pred pár dňami som hovoril s Tobiasom Billströmom, švédskym ministrom zahraničných vecí, a znova som mu povedal, pochopte, sú poslanci, väčšina z nich už vyhrala štyri, päť, šesť volieb, preto sú to nezávislí a hrdí ľudia. Sú hrdí na to, že získali hlasy skutočných ľudí v skutočných voľbách štyrikrát, päťkrát, šesťkrát po sebe, čo je obrovský úspech. A ak počujú od vás zo vzdialenosti tisíc kilometrov na severe, že Maďarsko je diktatúra, že toto nie je demokratické, tamto nie je legitímne, tak to na nich nejako pôsobí…

Čo vám povedal?

Že to bola bývalá vláda. Nikoho nezaujíma, ktorá vláda to bola, ide o krajinu. Musíte to pochopiť, povedal som mu, že dobre, bolo to od bývalej vlády, ale za nápravu je zodpovedná vaša vláda. Pýtal sa ma, čo robiť. Ja na to, že mu nemôžem povedať, čo má robiť, že nech o tom premýšľa. Prišiel sem fínsky kolega, minister zahraničných vecí, a prejavil dôveru a rešpekt. A ja som si pomyslel, že pozrite sa, je tu video, ktoré sa teraz premietalo vo švédskych školách o Maďarsku, o tom, ako sme pod diktatúrou. Zastavte to. A on na to, to nemôžeme.

Pán minister, ďakujem za rozhovor.

Ja ďakujem, som rád, že ste prišli do Budapešti.

Foto: Ministerstvo zahraničných vecí Maďarska

Zdroj: Péter Szijjártó: Fica si vážim. Má sebavedomie a nevidí hrozby, ktoré nie sú (standard.sk)